Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/486/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413210300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413210300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKežmaroksudkyňouJUDr.IvetouJenčovouvprávnejvecižalobkyneL.B.,M..XX.X.XXXX,

A. Q. F. C., P. Č.. XX, občan SR proti žalovanému U. B., M.. XX.X.XXXX, A. Q. W., E.. X. L. Č.. XX,
občan SR, právne zastúpeného JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25,
Humenné o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80,- EUR počnúc dňom
9.10.2013, splatnou vždy do každého 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné vo výške 1017,- EUR od 9.10.2013 do 27.10.2014 je odporca p o v i n n ý splácať

popri bežnom výživnom v 20,- eurových mesačných splátkach až do úplného zaplatenia pod hrozbou
straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd obnovil vyživovaciu povinnosť žalovaného, jej otca voči nej, vzhľadom k
tomu, že je študentkou dennej formy štúdia na UPJŠ, Filozofická fakulta, odbor Biológia - Slovenský

jazyk od 20.6.2012. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca bola ukončená dňa 5.6.2009, čo mu bolo
oznámené písomne. Snažila si finančne vypomáhať brigádnicky, ale vzhľadom k tomu, že ochorela a
chce sa plne venovať štúdiu, podala tento návrh. Býva u svojej matky, ktorá je invalidnou dôchodkyňou
a poberá invalidný dôchodok vo výške 146,- EUR. Okrem nej sa matka stará aj o neplnoletého a
nezaopatreného syna U. a plnoletú a nezaopatrenú dcéru B., ktorá je tiež študentkou dennej formy
bakalárskeho štúdia. V súvislosti so štúdiom má žalobkyňa mesačné náklady na internátne ubytovanie
vo výške 40,- EUR, za internet platí mesačne 10,- EUR, za stravu 50,- EUR, náklady má na knižnicu,

nákup skrípt, prefocovanie, povinný kultúrny a spoločenský život spojený so štúdiom 50,- EUR,
cestovným 30,- EUR, hygienou a oblečením 20,- EUR, teda spolu cca 200,- EUR mesačne. Podaním
doručeným súdu dňa 22.10.2014 špecifikovala požadovanú výšku výživného na sumu 100,- EUR s tým,
že táto výška nemusí byť smerodajná a závisí to od príjmu žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť voči žalobkyni bola ukončená
tak, ako je to v žalobe uvedené. Od vtedy nemal žiadne informácie o dcére, nakoľko aj napriek tomu, že

posledným rozhodnutím súdu bol určený neobmedzený styk s deťmi, ich matkou mu styk umožňovaný
nebol. Riadne si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére B. a synovi U.. Je zamestnaný v potravinárskom
priemysle ako skladník s čistým priemerným mesačným príjmom 600,- EUR. Žije s priateľkou a jej
neplnoletým synom v 2 - izbovom byte v W., ktorý majú v spoločnom vlastníctve. V súvislosti s bývanímplatí nájomné 160,- EUR, elektrinu 35,- EUR, plyn 10,- EUR, spláca úvery 88,- EUR, spláca mesačne
kreditnú kartu najmenej 30,- EUR a výživné 80,- EUR. Na stravu prispieva mesačne 150,- EUR, na
hygienu a oblečenie 30,- EUR, za benzín 30,- EUR.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného (žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila
s pojednávaním bez jej účasti) uviedla, že nepopierajú že žalovaný má voči žalobkyni vyživovaciu
povinnosť a za primeranú považujú sumu 30,- EUR, keďže žalovaný má ešte ďalšie dve vyživovacie
povinnosti spolu vo výške 50,- EUR. Predložila súdu doklady o príjme žalovaného za rok 2014 a doklady

o platení nájomného , elektriny a rozhlasu. Uviedla, že má výdavky pri zohľadnení, že polovicu hradí
priateľka s nájomným 90,- EUR mesačne, s elektrinou 20,- EUR, plynom 5,- EUR, splácaním úveru za
byt 65,- EUR, v priemere každý mesiac spláca kreditnú kartu 45,- EUR, výživné na dve deti platí spolu
50,- EUR mesačne, za stravu cca 150,- EUR, na oblečenie a hygienu pri skromnosti platí mesačne
30,- EUR, telefón 10,- EUR, cestovné náklady 30,- EUR, mesačne spláca pôžičku 25,17 EUR, životné
poistenie. Zostáva mu po odpočítaní všetkých výdavkov okolo 100,- EUR. Priateľka má príjem okolo

600,- EUR mesačne, je učiteľkou.

V písomnom vyjadrení, po upresnení výšky výživného žalobkyňou, žalovaný v zastúpení svojou právnou
zástupkyňou zotrval na predošlých vyjadreniach s tým, že súd má prihliadnuť aj na skutočnosť, že
žalobkyňa je študentkou vo svojich 24 rokoch a túto skutočnosť je potrebné vysvetľovať v prospech

žalovaného pri určení výšky výživného aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky II.
ÚS 2121/14, ktorý k vyjadreniu pripojil a podľa ktorého sa na tzv. "štúdium pre štúdium" vyživovacia
povinnosť rodičov nevzťahuje. Žiadal, aby súd zvážil, či navrhovateľka má vzhľadom na svoj vek a
vzhľadom na to, že podľa informácii žalovaného, ide o štúdium už na druhej vysokej škole, právo
požadovať určenie výživného na plnoleté dieťa a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že áno, aby súd

určil vyživovaciu povinnosť vo výške 30,- EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti aby návrh zamietol.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení účastníkov, právnej zástupkyne žalovaného, z
dokladov o príjmoch a výdavkoch žalovaného, z dokladov o výdavkoch žalobkyne, z potvrdenia o

návšteve školy, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

Žalobkyňa bola v akademickom roku 2012/2013 prijatá na dennú formu bakalárskeho štúdia programu
Biológia - Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Z potvrdenia školy, datovaného dňom 28.8.2013 je zrejmé, že v akademickom roku 2013/2014 bola
riadnou študentkou 2. ročníka - dennej formy tohto štúdia. Z potvrdenia školy datovaného dňom
10.9.2014 je zrejmé, že v akademickom roku 2014/2015 je riadnou študentkou 3. ročníka dennou
formou uvedeného štúdia. Žalobu podala až po ukončení 1. ročníka, konkrétne súdu bola doručená
dňa 10.10.2013, čo korešponduje s jej tvrdením, že sa snažila si finančné prostriedky formou brigád

zabezpečovať sama, avšak z dôvodu ochorenia a snahe naplno sa venovať štúdiu od toho musela
upustiť.Lekárskasprávavspisedatovanádňom28.8.2013jedôkazomjejochorenia.Vžiadnomprípade
u žalobkyne nemožno hovoriť o tzv. štúdiu pre štúdium, ani o tom, že by sa snažila bezdôvodne získať
od otca finančné prostriedky. Naopak, vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú jej snahe zabezpečiť
si finančné prostriedky na život a štúdium svojím vlastným úsilím. Súd nemá vedomosť o tom,

že by žalobkyňa mala študovať už na druhej vysokej škole, ale tieto tvrdenia sa zdajú nanajvýš
nepravdepodobné, keďže vyživovacia povinnosť otca voči nej pôvodne zanikla dňa 5.6.2009, na čom
sa obaja účastníci zhodli, a keďže žalobkyňa sa narodila dňa XX.X.XXXX, v tom čase ešte nemala ani
19 rokov. Sama, zrejme ihneď po absolvovaní maturitnej skúšky, otcovi oznámila, že jeho vyživovacia
povinnosť voči nej je ukončená.

Žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou, L. B.. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredia
je zrejmé, že táto poberá invalidný dôchodok, ktorý jej rozhodnutím zo dňa 11.1.2013, pod číslom 705
120 6767 bol zvýšený na sumu 146,- EUR mesačne. Okrem žalobkyne má p. L. B., takisto ako aj otec
žalobkyne, ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k synovi U. B. a dcére B. B., a samozrejme tiež

výdavky súvisiace s bývaním, stravou, hygienou, ošatením a ďalšie bežné výdavky. Vzhľadom na jej
zdravotný stav možno predpokladať, že má výdavky aj v súvislosti s nákupom liekov.Výdavky žalobkyne predstavujú náklady súvisiace s bývaním na internáte, mesačne 37,- EUR,
cestovným mesačne 34,40 EUR, platbou za internet za semester 10,- EUR, nákupom skrípt mesačne
podľa udania žalobkyne 30,- EUR, stravou 50,- EUR, ošatením, hygienou 30,- EUR, povinnými

exkurziami v múzeách, v botanickej záhrade spojené so štúdiom 10,- EUR.

Žalovaný je zamestnaný v spoločnosti GVP, spol. s r.o. Humenné s čistým priemerným mesačným
zárobkom, v roku 2013 vo výške 659,03 EUR a za mesiace január až august 2014, za ktoré mal súd
k dispozícii mzdové listy bol jeho priemerný mesačný príjem 679,- EUR. Okrem výživného na dve deti,

U. J. B. B., spolu vo výške 50,- EUR žalovaný uhrádza mesačne nájomné vo výške 90,- EUR, elektrinu
20,- EUR, plyn 5,- EUR, spláca úver za byt vo výške 65,- EUR, priemerne 45,- EUR kreditnú kartu, z
ktorej podľa jeho vyjadrenia boli finančné prostriedky použité z časti, ako uviedol, na zariadenie bytu
a uviedol, že za stravu platí mesačne 150,- EUR, na hygienu a oblečenie 30,- EUR, telefón 10,- EUR,
cestovné ho mesačne stojí do práce, keď niekedy potrebuje použiť motorové vozidlo 30,- EUR, platí
životnú poistku vo výške 25,17 EUR. Príjem priateľky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a ktorej boli

po rozvode zverené do starostlivosti 3 nezaopatrené deti, z ktorých 2 ešte študujú na vysokých školách,
ako uviedol, je 600,- EUR mesačne.

Po odrátaní všetkých výdavkov, ktoré žalovaný uviedol (zdokladovaných aj nezdokladovaných) od jeho
príjmu, mu zostáva mesačne 158,83 EUR. Po zrátaní všetkých výdavkov žalobkyne (zdokladovaných

aj nezdokladovaných), predstavujú mesačne sumu 201,40 EUR. Príjem matky žalobkyne je invalidný
dôchodok vo výške 146,- EUR a ako už je vyššie uvedené, takisto má ako každý človek výdavky
s bývaním, stravou, hygienou, ošatením a tiež ako žalovaný, vyživovacie povinnosti k dvom
nezaopatreným deťom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samí sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovením súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výšku určenú sumou 80,- EUR súd považuje
za primeranú, aj keď určite nie postačujúcu, vzhľadom na opodstatnené výdavky žalobkyne, príjmy a
výdavky jej matky, ako aj vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti žalovaného, pri zohľadnení

jeho opodstatnených výdavkov.V prevyšujúcej časti, teda nad sumu 80,- EUR, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto
rozsudku súd žalobu zamietol a výživné priznal žalobkyni v súlade s platnou právnou úpravou odo dňa
podania žaloby, keďže ide o výživné na plnoleté dieťa.

Trovy konania súd účastníkom nepriznal, nakoľko žalobkyňa je zo zákona oslobodená od platenia
súdnych poplatkov a žalovaného vzhľadom na pomer úspechu v konaní podľa § 142 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, k zaplateniu súdneho poplatku
súd nezaväzoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).