Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/561/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232976
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112232976.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,vkonaníprávnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej : Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou dňa 01.10.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra, pretože tento nerozhodol o žiadosti o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému C. a ďalej žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 663,84 eura z
titulu nemajetkovej ujmy. V žalobe namietal vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra, ktorý
rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu,
nakoľko sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Žalobca v žalobe a písomnom stanovisku uviedol, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky
nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, spísal dňa 03.09.2009 a podal postupom podľa ust. §44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym
súdnym poriadkom. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe
posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, a teda do konania nevstupujú iné informačné
podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K dôkaznému bremenu
uviedol,ženedisponujerovnopisompríslušnéhoexekučnéhotitulu.Žalobcanedisponujeanirovnopisom
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril
ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý
obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške
175 eur, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 663,84 eura. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne žalobca dňa 18.02.2009
spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym
plynutím času a požadoval, aby sú rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu
predmetného rozhodnutia; dňa 20.05.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave
konania, pričom zopakoval svoju námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym plynutím času
a požadoval, aby sú rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného
rozhodnutia; dňa 20.05.2010 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, opätovne
namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval, aby sú konečne rozhodol o
návrhunazmenuexekútora,resp.pristúpilkdoručeniupredmetnéhorozhodnutia;dňa23.09.2010spísal
a podal Žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora -urgencia, v obsahu namietal v poradí
už po štvrtý krát porušovanie svojich práv márnym plynutím času. Opätovne požadoval, aby sú rozhodol
o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného rozhodnutia; dňa 27.09.2010
spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora - urgencia, v obsahu namietal v
poradí už po štvrtý krát porušovanie svojich práv márnym plynutím času. Opätovne požadoval, aby sú
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného rozhodnutia. K otázke
uplatnenia nároku na súde v súvislosti s procedúrou predbežného prerokovania žalobca uviedol, že ak
poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh
zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku
tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. Odstrániteľnosť nedostatku spočíva v podaní žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súdy požadujú, aby nárok na náhradu škody bol
predbežne prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Tvrdí, že k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už
samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola
žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaná v obsahu svojho vyjadrenia. Žalobca poprel,
že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca reagoval na každý
podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti.
Uviedol, že pokiaľ súd nebude mať zo spoľahlivo preukázanú konkrétnu výšku škody, navrhol, aby v
konaníbolnazodpovedanieotázkyvýškyškodyustanovenýznalec.Pokiaľsavšakukáže,žebynáklady
na vypracovanie znaleckého posudku boli vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku neprimerane
vysoké, navrhol, aby súd pri určení výšky škody postupoval podľa ust. § 136 OSP. Žalobca predložil
ftk. znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.01.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom
táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Podľa tvrdení žalobcu je nepochybné,
že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene
súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eura a žiadal súd, aby znalecký posudok
vnímal ako zásadný dôkaz o podstate a výške škody a aby z jeho obsahu vychádzal pri meritórnom
rozhodovaní. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu náklady žalobcu v období medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov
pomocou informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 eur a
administratívne náklady v sume 15 eur. Žalobca sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv a stratu legitímnych očakávaní a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej
ujmy žalobca vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 euraročne a žalobca sa domáhal sumy 55,32 eura za každý mesiac, pričom upozornil na to, že exekučný
súd bol v danej veci nečinný viac ako 384 dní.
Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhovala návrh zamietnuť. V prvom rade mala za to, že návrh je
zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mala za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaná uvádzala, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu
exekútoraobjektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet
na konanie vo veci a podobne). Žalovaná namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď mala za to, že
požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými
dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mala za to, že
prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný
súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o
vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy
u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaná poukazovala na nie vždy legitímne postupy žalobcu
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala
vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za to,
že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu
vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora pred dátumom
23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.
Právny zástupca žalobcu ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, mali doručené predvolanie,
neúčasť ospravedlnili, nepožiadali o odročenie termínu pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
6NcC/113/2012-13, vyjadrením žalovanej, písomným stanoviskom žalobcu, znaleckým posudkom č.
1/2014 a so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/563/2006 a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru:
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/563/2006 súd zistil, že v danom prípade sa exekučné
konanie začalo dňa 08.08.2006. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na súd dňa
10.09.2009. Súd vyzval súdneho exekútora prípisom zo dňa 26.10.2009 na vyjadrenie sa k návrhu
na zmenu exekútora a predloženie vyúčtovania doterajších trov exekúcie. Dňa 18.12.2009 doručil
súdny exekútor súdu exekučný spis EX 1798/2006 a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením č.k.
12Er/563/2006-28 zo dňa 22.09.2010, súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.01.2012.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený môžekedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.
Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení nesk. predpisov, Konania začaté pred 1.
decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný
predpis neustanovujú inak.
Podľa § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30.11.2006, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti
príslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosťzavýsledok).Ústavnýmzákladomuvedenejzodpovednosti
je čl. 46 ods. 3 ústavy („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu
rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu napodklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu.
Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie návrhu. Súd
mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a
žalobca sa nároku domáhal na súde. Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k
prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na
náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila
sťažnosťnaprieťahyvkonaní,nerozhodolÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,čiEurópskysúdpreľudské
práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by
boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol
podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase
podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od podania návrhu na zmenu exekútora
do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.
Žalobca v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V
niektorých veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie.
Je možné, že i takýto podnet, bol dôvodom na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného
exekútora. Podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k
žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť
vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej
lehote nevznikol stav právnej neistoty.
Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia
exekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať
neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate
legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom
žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je,
aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote,
k čomu sa žalobca prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto
prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v
lehote 30. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení
bolo vo veci rozhodnuté. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou,
že exekučný súd ich pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v zákonnej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť
rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie u zmene exekútora
nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Z pohľadu
súdnictvavzhľadomnadôležitosťrozhodnutiasaodoberozhodovaniasúdudáhovoriťakooprijateľnomčasovom intervale. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora
nepresadzoval zákonnými možnosťami. Vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave
konania, v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania žalobcu nenachádzali.
Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v neistote
a hrozila by mu akákoľvek škoda. Aj prípadné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať
prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý
bybolzhľadiskazmenšeniamajetkužalobcurozhodujúcim,t.j.akbynedošloknesprávnemuúradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci ako sú oprávnenosť pôvodného
exekútora na konanie, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný exekučný titul,
či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup
oprávneného, rovnaký postup žalobcu ako ho vytýka súdu, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k
zamietnutiu návrhu.
Z vyššie rozvedených dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo
možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi
spôsobená postupom súdu a návrh žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej nevznikli.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.