Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214603
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. O. L. T.., bytom J., D. XXXX/
XX, 2/ K. Q., bytom S. XXX, 3/ W. K., bytom S. XXX, všetci zastúpení JUDr. X. M., advokátom so sídlom
J., O. 2, proti odporkyni Y. D., bytom S. XXX, zastúpenej JUDr. O. I., advokátom so sídlom J., M.. M. R.
K. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 27C/135/2012-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti o určenie, že
navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX, postavenom na D. parc. č. XXX/X ,

zapísanom na LV č. V. k.ú. S. každý v podiele 2/12-iny p o t v r d z u j e.

Vo zvyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol vo výroku II. tak, že navrhovateľom 1/, 2/, 3/ uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne odporkyni náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
209,73 eur, k rukám JUDr. O. I., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že predmetným návrhom sa navrhovatelia 1/ až 3/ domáhajú určenia, že sú
spoluvlastníkmi v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, každý v podiele 2/12-iny (s tým, že odporkyňa
zostane podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 5/12-in) z dôvodu, že neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní jej matky F. I. do katastra nehnuteľností
podľa zákona č. 293/1992 Zb. za vlastníčku spoluvlastníckeho podielu 7/12-in na nehnuteľnostiach
(z ktorých určenia spoluvlastníckeho práva v podiele 2/12-iny každý sa navrhovatelia 1/ až 3/ žalobou
domáhajú), vydaného notárkou Mgr. W. P. dňa 14.09.1995 formou notárskej zápisnice sp.zn. N 196/95,

NZ 258/95, ktorá následne previedla sporné podiely na nehnuteľnostiach na odporkyňu darovacou
zmluvou zo dňa 13.12.1995.
Vo veci potom ide o určovaciu žalobu a súd v prvom rade skúmal, či navrhovatelia 1/ až 3/ majú na
požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Súd ustálil, že v danej veci
majú navrhovatelia 1/ až 3/ naliehavý právny záujem na žalobu už len v dôsledku toho, že v konaní
tvrdia,žesúpodielovýmispoluvlastníkmispornýchnehnuteľností,pričomtietonehnuteľnostisúvkatastri
nehnuteľností zapísané v prospech odporkyne ako ich výlučnej vlastníčky. V dôsledku uvedeného vzniká

stav právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý môžu navrhovatelia 1/ až 3/ odstrániť výlučne žalobou o
určenie, že sú spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností, každý v špecifikovanom podiele.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa do vlastníctva k sporným podielom nehnuteľností
vstúpila na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.12.1995, ktorej vklad bol povolený katastromnehnuteľností pod č. V 3235/95, VZ 37/96. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že predmetom
prevodu medzi matkou odporkyne, F. I. a odporkyňou boli nehnuteľnosti, zapísané vtedy na
novovytvorenom LV č. XXXX, k.ú S., a to: pozemky parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria

vo výmere XXmX, parc.č. XXX-X záhrady vo výmere XXXmX, parc.č. XXX-X zastavané plochy o
výmere XXmX, parc.č. XXXX ovocné sady vo výmere XXXXmX, dom s.č. XXX postavený na parc.č.
XXX/X. Nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, svedčiacim F. I.,
rod. L. (právnej predchodkyni odporkyne) bolo jednak uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. D
2858/94, Dnot 29/95-25 zo dňa 09.06.1995, ktorým F. I. nadobudla dedením po poručiteľovi K. L., nar.

XX.XX.XXXX okrem iného nehnuteľnosti: dom s.č. XXX v celosti, podiel X/XX-in k pozemkom parc.č.
XXX/X a parc.č. XXX a jednak osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v podiele 7/12 k pozemkom parc.č. XXX/X zastavaná plocha (bez domu) vo výmere XXmX, parc.č. XXX/
X/X záhrada vo výmere XXXmX, parc.č. XXX/X/X zastavaná plocha vo výmere XXmX a v podiele X/
X parc.č. XXXX ovocný sad XXXXmX. Týmto spôsobom osvedčené skutočnosti sa premietli do zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností správou katastra dňa 20.11.1995, od ktorého dňa bola aj na

LV č. XXXX vyznačená oprávnená držba matky odporkyne a následne odporkyne.
Navrhovatelia 1/ až 3/ dňa 01.06.2012 síce podali na súd návrh a uplatnili spoluvlastnícke právo
k podielom na nehnuteľnostiach, každý 2/12-iny, zapísaných na LV č. XXXX na základe notárskej
zápisnice zo dňa 14.09.1995 sp. zn. N 196/95, NZ 258/95 - osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do
katastra nehnuteľností záznamom podľa z. č. 293/1992 Zb. , ale urobili tak až po uplynutí zákonom

stanovenej 10-ročnej lehoty (§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.). Lehota na uplatnenie vlastníckeho
práva na súde začala plynúť od zápisu právnej predchodkyne odporkyne do evidencie nehnuteľností
t. j. od 20.11.1995 a uplynula dňom 20.11.2005. Keďže navrhovatelia vlastnícke právo neuplatnili v
zákonnej lehote, nastúpila zákonná (nevyvrátiteľná) domnienka (§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb.), že
vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných v katastri sa stala právnou postupnosťou odporkyňa. Zákon č.

393/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/1992 Zb. a ktorým boli vypustené ustanovenia
§ 2 až 9 neupravuje právne dôsledky nadobudnutého vlastníctva spôsobom osvedčeného vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva notárom iným spôsobom ako predchádzajúca právna úprava a na vec
je nutné v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 293/1992 Zb. aplikovať právnu úpravu platnú v čase nadobudnutia
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou odporkyne. Nakoľko navrhovatelia 1/

až 3/ neuplatnili svoje práva v zákonnej 10-ročnej lehote, vo veci nastúpila zákonná nevyvrátiteľná
domnienka stanovujúca, že zapísaná osoba sa stáva vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe
vydržania; čo platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než
ktorá je uvedená v osvedčení, tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Zákon ďalej ustanovuje ďalšiu
nevyvrátiteľnú domnienku, že po stanovenú dobu 10 rokov má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností

alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Ak uvedená lehota márne
uplynie, nastanú zákonné účinky vydržania uvedené v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
bránia možnosti pôvodne dotknutých osôb domáhať sa vlastníckych práv k zapísanej nehnuteľnosti
po neobmedzenú dobu, čím by nepochybne nastal pre zapísanú osobu a aj jej právnych nástupcov
trvalý stav právnej neistoty. V uvedenej veci sa súd potom nemohol zaoberať skutkovými a právnymi

tvrdeniami navrhovateľov 1/ až 3/ smerujúcich k preukázaniu, či právna predchodkyňa odporkyne splnila
alebo nesplnila všetky zákonom predpokladané podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní za
vlastníčku do katastra nehnuteľností záznamom podľa z.č. 293/1992 Zb. a či v období predchádzajúcom
zápisu právnej predchodkyne odporkyne do evidencie nehnuteľností na základe predmetnej notárskej
zápisnice došlo alebo nedošlo k reálnej deľbe nehnuteľností, pretože nadobudnutie vlastníckeho práva k

sporným podielom (7/12-in) na nehnuteľnostiach: pozemky parc.č. XXX/X. zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXX/X/X zastavané plochy o
výmere XXmX /teraz z parciel XXX/X/X a XXX/X/X len parc.č.XXX záhrady o výmere XXXmX), ako i k
podielu X/X-ina na pozemku parc.č. XXXX ovocný sad o výmere XXXXmX /ktorý ale nie je predmetom
tohto konania/ právnou predchodkyňou odporkyne je originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva,

ktoré nemožno stotožňovať s právami predchádzajúcich vlastníkov, ktoré uplynutím zákonnej 10-ročnej
lehotyúplnezanikli.Navrhovatelia1/až3/pritomvkonaníneuviedližiadneskutkovéaniprávneokolnosti
spochybňujúce vlastnícke právo odporkyne k sporným podielom na nehnuteľnostiach, ktoré by nastali
po dni 20.11.2005, teda po dni originárneho spôsobu nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
podielom na nehnuteľnostiach odporkyňou. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovatelia v

období od 20.11.1995 do 20.11.2005 síce opakovane uplatnili svoje tvrdené spoluvlastnícke práva
na súde žalobou, avšak v konaniach riadne nepokračovali a vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.
V prípade, že konanie bolo uznesením zastavené pre vady žalobného návrhu, resp. pre nečinnosť
navrhovateľov podľa § 111 ods. 3 O.s.p., súd na také konania hľadí, akoby nikdy neboli začaté,o čom svedčí aj skutočnosť, že nemeritórne rozhodnutie, ktorým bolo súdne konanie zastavené,
netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.. Je pravdou, že podľa
gramatického výkladu ust. § 2 ods. 2 z.č. XXX/XXXX Zb. postačuje , ak v lehote 10 rokov odo dňa

zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 oprávnená osoba vlastnícke práva k zapísaným
nehnuteľnostiam na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách uplatní, čím zabráni nástupu vyššie
popísaných nevyvrátiteľných právnych domnienok, čo vyvodzuje dojem, že postačuje, ak oprávnená
osoba dá na takéto konanie podnet (návrh), bez ohľadu na to, či v konaní riadne pokračuje alebo nie.
Súd má však za to, že predmetné zákonné ustanovenie treba vykladať nielen z gramatického hľadiska,

ale i s ohľadom na ciele, zámery zákonodarcu a účel predmetnej právnej úpravy. Z tohto hľadiska je
potom namieste vyvodiť, že na to, aby uplatnenie práva inej osoby, ako je zapísaná osoba v zmysle
§ 2 ods. 2 z.č. 292/1992 Zb., malo zákonom stanovené následky, treba, aby takáto osoba v konaní aj
riadne pokračovala s tým, že zákon pre prípad, že v konaní riadne nepokračuje a toto je zastavené
bez meritórneho prejednania veci, neustanovuje, že by došlo k prerušeniu plynutia zákonom stanovenej
lehoty. V prípade iného výkladu by totiž mohol vzniknúť stav v podstate trvalej právnej neistoty vo

vzťahu k zapísanej osobe alebo jej právnemu nástupcovi, keď by iné osoby mohli opakovane uplatňovať
svoje práva na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách takým spôsobom, aby nikdy nedošlo
k meritórnemu prejedaniu veci, čím by absolútne zabránili uplynutiu zákonnej lehoty stanovenej pre
domnienku vydržania nehnuteľnosti zapísanou osobou, resp. jej právnym nástupcom. Navrhovatelia 1/
až 3/ mali nepochybne dostatok času na to, aby uplatnili riadne svoje tvrdené práva k sporným podielom

k nehnuteľnostiam, čo však neurobili a súd teraz, po uplynutí zákonnej lehoty, ich nároku nemôže
priznať súdnu ochranu. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/ na určenie, že sú
spoluvlastníkmi ( každý v podiele 2/12-iny) nehnuteľností: pozemkov parc.č. KN-C XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXmX, KN-C XXX záhrady o výmere XXXmX tak, že odporkyňa zostane
ich podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 5/12-in, ako nedôvodný. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ až 3/

domáhali v konaní aj určenia, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXX, každý v podiele X/XX-
iny, z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníčku
do katastra nehnuteľností podľa z.č. 293/1992 Zb. dňa 14.09.1995 formou notárskej zápisnice sp.zn.
N 196/95, NZ 258/95, súd ani v tejto časti nemohol návrhu vyhovieť. Predmetný rodinný dom totiž nebol
predmetom osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do katastra nehnuteľností podľa z.č. 293/1992 Zb.

formou notárskej zápisnice zo dňa 14.09.1995 sp.zn. N 196/95, NZ 258/95, ale právna predchodkyňa
odporkyne ho nadobudla v celosti dedením, na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. D
2858/94, Dnot 29/95-25 zo dňa 09.06.1995, právoplatným dňa 13.06.1995, po otcovi - poručiteľovi K.
L. , nar. XX.XX.XXXX. Navrhovatelia v tomto smere svoj žalobný návrh nijakým spôsobom neodôvodnili
a podľa názoru súdu neuniesli bremeno tvrdenia. Bolo ich povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky

rozhodné skutočnosti, teda aj to, na základe akých skutočností žiadajú, aby súd aj v tejto časti ich
návrhu vyhovel. Nakoľko svoj žalobný návrh v tomto smere nijakým spôsobom neodôvodnili, súd ich
návrh aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 3/ patrí plná
náhrada trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 209,73 eur. Právny
zástupca odporkyne v konaní vykonal 3 úkony právnej služby á 61,87 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
cit. vyhl. (prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a/ vyhlášky, písomné vyjadrenie
k veci zo dňa 08.04.2014 podľa § 13a ods. 1, písm. c/ vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 15.04.2014
podľa § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 3 x režijný paušál á 8,04 eur .

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 209,73 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal
neúspešnýchnavrhovateľov1/až3/spoločneanerozdielne.Navrhovateľov1/až3/súdzaviazalzaplatiť
náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu odporkyne.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ , 2/, 3/. Navrhli ho zrušiť a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že ich návrhu odvolací súd vyhovie.
Za nesprávny považovali názor súdu prvého stupňa, ktorý považoval uplynutie desaťročnej lehoty za
(jedinú) právne relevantnú skutočnosť v danej veci. Vytýkali súdu prvého stupňa, že vychádzal výlučne z
§ 2 ods.2 zák. č. 293/1992 Zb., avšak z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že za vlastníka nehnuteľnosti
sa zapíše osoba uvedená v osvedčení vydaného za podmienok v tomto zákone uvedených. Dôvodili,

že osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti (§ 3 ods. 2 cit. zákona), na jeho návrh,
ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených v § 4 ods. 2 cit. zákona a
čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5 cit. zákona. Namietali, že súd prvého stupňa sa
nezaoberal tým, či na strane odporkyne boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníkavydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. S existenciou týchto predpokladov bolo
treba sa zaoberať tak pred notárskou zápisnicou osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti,
ako aj po vydaní osvedčenia o vydržaní, keď odporkyňa a jej právna predchodkyňa mala vedomosť

o nadobudnutí vlastníctva navrhovateľov, ktorí sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj
domáhali prostredníctvom súdu i mimosúdne. V tomto smere poukázali na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2010 sp. zn. 2Cdo/191/2009. Ďalej dôvodili, že tak ako v
prvostupňovom konaní, tak aj teraz uvádzajú, že matka odporkyne nesplnila podmienky uvedené v zák.
č. 293/1992 Zb. Poukázali na účel citovaného zákona, ktorého okrem iného, bolo upraviť podmienky

a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. V danom prípade sa
však nejednalo o neevidované nehnuteľnosti, nakoľko sporné nehnuteľnosti boli zapísané na LV č.
17, k.ú. S.. Ďalej poukázali na to, že novelou vykonanou zák. č. 393/2000 Z.z. boli s účinnosťou od
01.12.2000 vypustené zo zák. č. 293/1992 Zb. ustanovenia § 2 až § 9, čo malo za následok, že u
žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o
dražbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto právnej úpravy, a to pre neuplynutie

desaťročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka. Takejto osobe však zostalo právo nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z ust. § 134
Obč. zákonníka. Mali za to, že vydržacia doba od podania žaloby neplynie. Doručenie akejkoľvek
žaloby, v ktorej budú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaný zistí, že vlastníkom je niekto iný, vedie
podľa ich názoru k strate dobrej viery a tým aj k zániku oprávnenej držby ako podmienky vydržania. V

danom prípade je zrejmé, že zo strany odporkyne a ani jej matky neboli splnené podmienky uvedené
v ust. § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb. a ani v§ 134 Obč. zákonníka a zo strany odporkyne a jej matky
išlo o neoprávnené prisvojenie si spoluvlastníckeho podielu 7/12-in na predmetných nehnuteľnostiach,
ktorý patril navrhovateľom. V odvolaní ďalej poukázali na postupnosť nadobudnutia spoluvlastníckych
podielov v sporných nehnuteľnostiach, vrátane domu s.č. XXX. Nedobromyseľnosť odporkyne a jej

matky vyvodzovali aj z toho, že už v minulosti sa dovolávali svojich spoluvlastníckych podielov na
predmetných nehnuteľnostiach od odporkyne a jej matky, a to aj súdnou cestou, ktoré žaloby v odvolaní
konkretizovali. Tieto žalobné návrhy uplatňovali v desaťročnej lehote, neboli z ich strany podávané zo
špekulatívnych dôvodov, ale z dôvodu, že odporkyňa, resp. jej matka zavádzali navrhovateľov, ako aj
súd, predstieraním záujmu dohodnúť sa na mimosúdnom vyriešení veci. Pokiaľ sa domáhajú aj určenia,

že sú spoluvlastníkmi domu s.č. XXX, každý v podiele X/XX-in, tohto určenia sa domáhajú z dôvodu,
že ich právni predchodcovia O. L. a A. L. boli vedení v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastníci, O.
L. v podiele X/XX-in a A. L. v podiele X/XX-in, všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú.
S., vrátane domu s.č. XXX. Dôvodili, že tak ako neboli rozdelené, resp. vyporiadané spoluvlastníctva k
ostatným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX, k.ú. S., nebolo vyporiadané ani spoluvlastníctvo k

domu s.č. XXX a preto spoluvlastnícky podiel K. L. ako otca F. I. k všetkým nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XX, k.ú. S., vrátane domu s.č. XXX, nemohol byť X/X a teda ho nemohla zdediť ani jeho dcéra
F. I., keďže skutočný podiel K. L. bol 5/12-in. Navrhovatelia 1/ a 3/ žiadali preto, aby súd určil, že sú
spoluvlastníkmi domu s.č. XXX, každý v podiele X/XX-in z titulu darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1992 a
navrhovateľka 2/ žiadala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou domu s.č. XXX v podiele 2/12-in z titulu

dedenia po svojom otcovi A. L..

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že predmetné osvedčenie bolo spísané formou
notárskej zápisnice a bolo vydané za podmienok uvedených v § 2 zák. č. 293/1992 Zb. Uviedla, že

samotná navrhovateľka 3/ v súvislosti s vydaním notárskej zápisnice uviedla v čestnom prehlásení
zo dňa 23.06.1995, že sporné nehnuteľnosti patria matke odporkyni F. I. na základe deľby majetku po
právnych predchodcoch, ktorí ich užívali dlhodobo, nerušenie a nikto ich neobmedzoval. Nesúhlasila
s tým, že matka odporkyne si neoprávnene prisvojila spoluvlastnícky podiel 7/12-in na predmetných
nehnuteľnostiach. Mala za to, že súd prvého stupňa sa dôvodne a správne zaoberal 10-ročnou lehotou,

keď predmetné osvedčenie treba posudzovať podľa právneho stavu, ktorý bol platný v čase vydania
osvedčenia. Pokiaľ sa týka darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1992, podľa ktorej údajne sú navrhovatelia
spoluvlastníkmi domu s.č. XXX každý v podiele 1/12-in uviedla, že túto argumentáciu jednak používajú
až v odvolaní a nie v žalobnom návrhu a jednak táto darovacia zmluva nebola nikdy predmetom
vkladového konania, preto by malo platiť ust. § 47 ods. 2 Obč. zákonníka.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ je čiastočne dôvodné.V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že
navrhovatelia 1/ až 3/ dňa 01.06.2012 síce podali na súd návrh a uplatnili spoluvlastnícke právo

k podielom na nehnuteľnostiach, každý 2/12-iny, zapísaných na LV č. XXXX na základe notárskej
zápisnice zo dňa 14.09.1995 sp. zn. N 196/95, NZ 258/95 - osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do
katastra nehnuteľností záznamom podľa z. č. 293/1992 Zb.- , ale urobili tak až po uplynutí zákonom
stanovenej 10-ročnej lehoty (§ 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.). Lehota na uplatnenie vlastníckeho
práva na súde začala plynúť od zápisu právnej predchodkyne odporkyne do evidencie nehnuteľností t. j.

od 20.11.1995 a uplynula dňom 20.11.2005. Keďže navrhovatelia vlastnícke právo neuplatnili v zákonnej
lehote, nastúpila zákonná (nevyvrátiteľná) domnienka (§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb.), že vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných v katastri sa stala právnou postupnosťou odporkyňa.
Zákon č. 393/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/1992 Zb. a ktorým boli vypustené
ustanovenia § 2 až 9 neupravuje právne dôsledky nadobudnutého vlastníctva spôsobom osvedčeného
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva notárom iným spôsobom ako predchádzajúca právna úprava

a na vec je nutné v zmysle § 18 ods. 1 z. č. 293/1992 Zb. aplikovať právnu úpravu platnú v čase
nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam právnou predchodkyňou odporkyne. Nakoľko
navrhovatelia 1/ až 3/ neuplatnili svoje práva v zákonnej 10-ročnej lehote, vo veci nastúpila zákonná
nevyvrátiteľná domnienka stanovujúca, že zapísaná osoba sa stáva vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti
nazákladevydržania;čoplatíajpreprípad,keďnehnuteľnosťvtejtolehotebolaprevedenánainúosobu,

než ktorá je uvedená v osvedčení, tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Zákon ďalej ustanovuje ďalšiu
nevyvrátiteľnú domnienku, že po stanovenú dobu 10 rokov má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností
alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Ak uvedená lehota márne
uplynie, nastanú zákonné účinky vydržania uvedené v ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
bránia možnosti pôvodne dotknutých osôb domáhať sa vlastníckych práv k zapísanej nehnuteľnosti po

neobmedzenú dobu, čím by nepochybne nastal pre zapísanú osobu a aj jej právnych nástupcov trvalý
stavprávnejneistoty.Vuvedenejvecisasúdpotomnemoholzaoberaťskutkovýmiaprávnymitvrdeniami
navrhovateľov 1/ až 3/ smerujúcich k preukázaniu, či právna predchodkyňa odporkyne splnila alebo
nesplnila všetky zákonom predpokladané podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníčku
do katastra nehnuteľností záznamom podľa z.č. 293/1992 Zb. a či v období predchádzajúcom zápisu

právnejpredchodkyneodporkynedoevidencienehnuteľnostínazákladepredmetnejnotárskejzápisnice
došlo alebo nedošlo k reálnej deľbe nehnuteľností, pretože nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
podielom (7/12-in) na nehnuteľnostiach: pozemky parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXmX, parc.č. XXX/X/X záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXX/X/X zastavané plochy o výmere
XXmX /teraz z parciel XXX/X/X a XXX/X/X len parc.č.XXX záhrady o výmere XXXmX), ako i k podielu

1/1-ina na pozemku parc.č. XXXX ovocný sad o výmere XXXXmX /ktorý ale nie je predmetom tohto
konania/ právnou predchodkyňou odporkyne je originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva, ktoré
nemožno stotožňovať s právami predchádzajúcich vlastníkov, ktoré uplynutím zákonnej 10-ročnej lehoty
úplne zanikli. Navrhovatelia 1/ až 3/ pritom v konaní neuviedli žiadne skutkové ani právne okolnosti
spochybňujúce vlastnícke právo odporkyne k sporným podielom na nehnuteľnostiach, ktoré by nastali

po dni 20.11.2005, teda po dni originárneho spôsobu nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
podielom na nehnuteľnostiach odporkyňou. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovatelia v
období od 20.11.1995 do 20.11.2005 síce opakovane uplatnili svoje tvrdené spoluvlastnícke práva
na súde žalobou, avšak v konaniach riadne nepokračovali a vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.
V prípade, že konanie bolo uznesením zastavené pre vady žalobného návrhu, resp. pre nečinnosť

navrhovateľov podľa § 111 ods. 3 O.s.p., súd na také konania hľadí, akoby nikdy neboli začaté, o
čom svedčí aj skutočnosť, že nemeritórne rozhodnutie, ktorým bolo súdne konanie zastavené, netvorí
prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.. Je pravdou, že podľa gramatického
výkladu ust. § 2 ods. 2 z.č. 293/1992 Zb. postačuje , ak v lehote 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľností podľa odseku 1 oprávnená osoba vlastnícke práva k zapísaným nehnuteľnostiam

na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách uplatní, čím zabráni nástupu vyššie popísaných
nevyvrátiteľných právnych domnienok, čo vyvodzuje dojem, že postačuje, ak oprávnená osoba dá na
takéto konanie podnet (návrh), bez ohľadu na to, či v konaní riadne pokračuje alebo nie. Súd má
však za to, že predmetné zákonné ustanovenie treba vykladať nielen z gramatického hľadiska, ale i s
ohľadom na ciele, zámery zákonodarcu a účel predmetnej právnej úpravy. Z tohto hľadiska je potom

namieste vyvodiť, že na to, aby uplatnenie práva inej osoby, ako je zapísaná osoba v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 292/1992 Zb., malo zákonom stanovené následky, treba, aby takáto osoba v konaní aj
riadne pokračovala s tým, že zákon pre prípad, že v konaní riadne nepokračuje a toto je zastavené
bez meritórneho prejednania veci, neustanovuje, že by došlo k prerušeniu plynutia zákonom stanovenejlehoty. V prípade iného výkladu by totiž mohol vzniknúť stav v podstate trvalej právnej neistoty vo
vzťahu k zapísanej osobe alebo jej právnemu nástupcovi, keď by iné osoby mohli opakovane uplatňovať
svoje práva na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách takým spôsobom, aby nikdy nedošlo

k meritórnemu prejedaniu veci, čím by absolútne zabránili uplynutiu zákonnej lehoty stanovenej pre
domnienku vydržania nehnuteľnosti zapísanou osobou, resp. jej právnym nástupcom. Navrhovatelia
1/ až 3/ mali nepochybne dostatok času na to, aby uplatnili riadne svoje tvrdené práva k sporným
podielom k nehnuteľnostiam, čo však neurobili a súd teraz, po uplynutí zákonnej lehoty, ich nároku
nemôže priznať súdnu ochranu. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/ na určenie,

že sú spoluvlastníkmi ( každý v podiele 2/12-iny) nehnuteľností: pozemkov parc.č. D. - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXmX, KN-C XXX záhrady o výmere XXXmX tak, že odporkyňa zostane ich
podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 5/12-in, ako nedôvodný. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ až 3/
domáhali v konaní aj určenia, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXX, každý v podiele 2/12-
iny, z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníčku
do katastra nehnuteľností podľa z.č. 293/1992 Zb. dňa 14.09.1995 formou notárskej zápisnice sp.zn. N

196/95, NZ 258/95, súd ani v tejto časti nemohol návrhu vyhovieť. Predmetný rodinný dom totiž nebol
predmetom osvedčenia o zapísaní za vlastníčku do katastra nehnuteľností podľa z.č. 293/1992 Zb.
formou notárskej zápisnice zo dňa 14.09.1995 sp.zn. N 196/95, NZ 258/95, ale právna predchodkyňa
odporkyne ho nadobudla v celosti dedením, na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. D
2858/94, Dnot 29/95-25 zo dňa 09.06.1995, právoplatným dňa 13.06.1995, po otcovi - poručiteľovi K.

L. , nar. XX.XX.XXXX. Navrhovatelia v tomto smere svoj žalobný návrh nijakým spôsobom neodôvodnili
a podľa názoru súdu neuniesli bremeno tvrdenia. Bolo ich povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky
rozhodné skutočnosti, teda aj to, na základe akých skutočností žiadajú, aby súd aj v tejto časti ich návrhu
vyhovel. Nakoľko svoj žalobný návrh v tomto smere nijakým spôsobom neodôvodnili, súd ich návrh aj
v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje len v časti zamietnutia návrhu
navrhovateľov 1/, 2/, 3/ ohľadne určenia, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. XXX každý v podiele
2/12-inaodkazujevzmysle§219ods.2O.s.p.naodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvcelomrozsahu.
Na zdôraznenie správnosti dodáva:

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rodinný dom s.č. XXX k.ú. S. na základe uznesenia Okresného
súdu Trenčín zo dňa 09.06.1995 sp.zn. D 2858/94 titulom dedenia po poručiteľovi K. L., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX nadobudla v celosti právna predchodkyňa odporkyne, F. I.. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.06.1995. F. I. na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.12.1995 darovala predmetný

rodinný dom odporkyni. Vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra Trenčín pod V
237/96. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/, 2/, 3/ domáhali určenia, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu s.č.
XXX každý v podiele X/XX-in z dôvodu, že ich právni predchodcovia O. L. a A. L. boli vedení v evidencii
nehnuteľností Strediska geodézie J. ako spoluvlastníci, O. L. v podiele X/XX-in a A. L. v podiele X/
XX-in všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. S., vrátane domu s.č. XXX, odvolací súd

poukazuje na tú skutočnosť, že z predmetného listu vlastníctva vyplývajú vlastnícke vzťahy podielových
spoluvlastníkov len k pozemku, na ktorom je rodinný dom s.č. XXX postavený a nie spoluvlastnícky
vzťahkstavberodinnéhodomus.č.XXX. Spoluvlastníckeprávokpredmetnémudomutaknavrhovatelia
nemohli nadobudnúť ani na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1992, na ktorú poukazujú v odvolaní
a ktorá doposiaľ nebola zavkladovaná v príslušnom katastri.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti
o určenie, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX, postavenom na D. parc. č.
XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. S., každý v podiele X/XX-in podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Pokiaľ sa týka rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ o
určenie, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemkov parc.č. KN-C XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, KN-C XXX záhrady o výmere XXXmX a stavby - dom
s. č. XXX, postavený na pozemku parc.č. KN-C XXX/X , všetko zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S.; a

to v podiele 2/12-iny každý z dôvodu, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ vlastnícke právo neuplatnili v zákonnej
lehote a nastúpila tak zákonná (nevyvrátiteľná) domnienka (§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb.) a preto
sa vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri stala právnou postupnosťou odporkyňa, s týmto sa
odvolací súd nestotožňuje z týchto dôvodov:Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou

osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca
po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým
okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci , ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú

dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný,
psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený
držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej
viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného

prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ak sa držiteľ veci v priebehu rozhodného obdobia oboznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, zanikne jeho
dobrá viera. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí, prípadne pochybnosť o tom, že

je subjektom práva , obsah ktorého vykonáva. Nie je podstatné, či (spolu)vlastník veci informujúci
„domneléhovlastníka“oskutočnom(právnom)vlastníctvevecisúčasnedoložíčinedoložísvojetvrdenia;
stačí, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o
vlastníctve spornej veci. Ak je preukázané, že držiteľ od určitého okamihu vedel alebo musel vedieť, že
nie je oprávneným držiteľom, nemôže sa dovolávať dobrej viery.

Ust. § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 umožňovalo, aby na základe
notárskeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok stanovených zákonom) sa v evidencii (v
katastri nehnuteľností) nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto
osvedčení. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, ak do desiatich rokov od zápisu neuplatní v

konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná
osoba vlastníkom na základe vydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona
zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to po dobu 10 rokov od zápisu, pričom
toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka (o držbe a oprávnenej držbe).

Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 6Cdo
47/2012) ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. bolo vo vzťahu k
§ 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná
úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. vyžadovalo

splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe
notárskeho osvedčenia o držbe, a že do 10 rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v konaní na súde, alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie
uvedenéhoustanoveniak30.11.2000,t.j.po8rokocha6mesiacochodjehoúčinnostimalozanásledok,
že u žiadnej osoby, zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o

držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre
neuplynutie 10-ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka).

Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok
vydržania, vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli po a) spôsobilý

predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu 10 rokov, ak
išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za
vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Takáto osoba nadobudla
postavenie oprávneného držiteľa, zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra.
Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva

oprávnenej držby žiaden vplyv.

V prejednávanej veci právna predchodkyňa odporkyne bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako
vlastník sporných pozemkov na základe osvedčenia o ich držbe, čím nadobudla právne postavenieoprávneného držiteľa zo zákona. Preto v konaní jej právny nástupca - odporkyňa nebola povinná
tvrdiť, a teda ani preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom tomuto zápisu.
Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z. z. sa na právnom postavení oprávneného držiteľa nič nezmenilo,

avšak v konaní boli zistené skutočnosti, v dôsledku ktorých v dobe 10 rokov (plynúcej odo dňa jeho
zápisu do katastra) došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenej
držby.

Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa za uplatnenie práva v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.

293/1992 Zb. považoval podanie žaloby na súd dňa 23.08.2001, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 8C/629/2001, a v dôsledku ktorej skutočnosti v dobe 10-tich rokov (plynúcej
odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností) došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti
a tým aj oprávnenej držby. Odporkyňa, resp. jej právna predchodkyňa jednoznačne mala tak počas
plynutia vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti
a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Vďalšomkonanísúdprvéhostupňabudeskúmať,čiodporkyňasplnilaapreukázalazákonnépodmienky

vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvéhostupňaonáhrade trovprvostupňovéhoaodvolaciehokonania

(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .