Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200946
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615200946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o.,sosídlomMalýtrh2/A,81108Bratislava,IČO:35886013,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773,
proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX A. U., t.č. bytom J. Y. XXXX/X,
XXX XX C. P., o zaplatenie 393,51 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho
konania a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/62/2015-23 zo
dňa 13. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 14. 01. 2016, ktoré došlo na
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 01. 2016 zamieta.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/62/2015-23 zo dňa 13. 04. 2015 v II. a III. vetách
výroku potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti (veta I. výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
8C/62/2015-23 zo dňa 13. 04. 2015 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému podľa § 44 ods. 1, 8, § 78 ods. 9 zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 517, § 563 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 27,28 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z istiny 27,28 Eur od 01.03.2012 do
zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu podľa § 5b
zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka

zamietol. Žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na spotrebiteľský a občianskoprávny vzťah účastníkov
konania a z toho vyplývajúcu povinnosť aplikovať na prejednávanú vec aj všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o záväzkoch, premlčanie nevylučujúc. K tomu sa pridružuje zákon o ochrane
spotrebiteľa, konkrétne jeho ust. § 5b, ktorý je súd ako ustanovenie procesného charakteru povinný
aplikovať ex offo vo všetkých začatých konaniach. Faktúry, ktorými bola žalovanému fakturovaná
cena poskytnutých služieb, sa stali splatnými dňa 30.11.2011 (47,75 Eur), 29.12.2011 (230,86 Eur),

30.01.2012 (87,74 Eur) a 29.02.2012 (27,28 Eur). Súdne konanie začalo dňa 09.02.2015. Práva
na zaplatenie čiastky 47,75 Eur splatnej 30.11.2011 sa žalobca mohol domáhať do 30.11.2014, na
zaplatenie čiastky 230,86 Eur splatnej do 29.12.2011 do 29.12.2014 a na zaplatenie čiastky 87,74 Eur
splatnejdo30.01.2012do30.01.2015.Časťžalovanéhonárokuvsume366,23Eurbolatedapremlčaná.Vo vzťahu k nepremlčanej sume 27,28 (na základe faktúry splatnej 29.02.2012) s príslušenstvom
okresný súd žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku. Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je

v odstúpení uvedený neskorší deň. V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší
deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 13.02.2012, z čoho vyplýva, že premlčacia doba začala plynúť
dňa 14.02.2012 a žalobcovo právo sa premlčalo dňa 14.02.2015. Na základe uvedeného
mal za to, že názor okresného súdu o premlčaní časti nároku uplatneného žalobou nebol správny.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Žalobca v odvolacom konaní podal návrh na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp. zn, RVP
12672/2015 o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR.

Odvolací súd tomuto procesnému návrhu žalobcu nevyhovel, nakoľko ustanovenie § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. formuluje len možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného
súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. Zároveň odvolací súd prihliadol i
na fakt, že závery okresného súdu i krajského súdu vyslovené v prejednávanej veci nemôžu znamenať

žiadne podstatný zásah do práv účastníkov, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavnoprávnym princípom. Pozitívne
rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy
konania podľa § 228 a nasl. O.s.p., ktorá skutočnosť znamená ochranu práv dotknutého účastníka a
zároveň neexistenciu nevyhnutnosti postupu navrhovaného žalobcom.

Následne odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o opravnom prostriedku podanom žalobcom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávaniapodľa §214ods.2O.s.p.

v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a v
závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o zamietajúcu časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
pre danú časť odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom
odvolaní.

Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať
podaním návrhu (žaloby) na súde, teda v stave actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j.
či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, lebo o svojom práve
nevedel, lebo mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.).

Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát
splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu.V danom prípade samotný žalobca deklaroval tak v žalobe, ako aj predloženými faktúrami splatnosť
jednotlivýchfaktúr,zktorýchodvodzovalsvojnárok.Ichsplatnosťnastalavkonkrétnychtermínoch,ktoré
sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli nijako zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala

plynúťtrojročnápremlčaciadoba;podaniežalobypojejuplynutíznamenalopovinnosťsúduformulovanú
v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie ex offo. Právny úkon
žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci

samej v napadnutej časti ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta I. výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý

týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy,
ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže žalovaný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho

konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd mu
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.