Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813221413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813221413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: F. V. D., a.s., IČO 00
001 350 so sídlom W. XXX/XXX, XXX XX N. 5, F. republika zastúpená advokátom Mgr. W. O., adresa na
doručovanie: K. XX, D. proti odporcovi: S. J., narodený XX.X.XXXX, bytom K naplávce XXX, T. XXX XX
N. XXX, F. republika, o zaplatenie 32.397,13 Kč, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 25. augusta 2014, č.k. 17C/55/2013-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o veci samej, t.j. v zamietavom výroku, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania mení tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a odporcu zviazal zaplatiť do 10
mesiacov od právoplatnosti rozsudku sumu 12.538,78 Kč s príslušným úrokom a úrokom z omeškania
z tejto sumy, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ titulom zmluvy o úvere domáhal zaplatenia sumy

27.353,29 Kč spolu so špecifikovaným úrokom 19,20 % ročne, so špecifikovaným debetným úrokom 30
% ročne a so špecifikovaným úrokom z omeškania.

Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo forme kreditnej
karty s limitom 10.000 Kč, s úrokovou sadzbou 19,20 % p.a. a debetnou úrokovou sadzbou 30 % p.a.
dohodnutou pre prípad prekročenia úverového limitu. Ďalej mal za preukázané, že odporca finančné
prostriedky čerpal, pričom za čerpanie bolo považované aj pripisovanie dlžných úrokov na istinu.

Odporca dlh riadne nesplácal a navrhovateľ preto úver ku dňu 28.3.2010 zosplatnil a vyzval odporcu na
zaplatenie celkového dlhu 12.538,78 Kč. Na základe právneho posúdenia podľa § 497 českého Obch.
zák. uvedenú sumu okresný súd navrhovateľovi priznal spolu s dohodnutým úrokom 19,20 % p.a. a
príslušným úrokom z omeškania podľa § 369 českého Obch. zák.

V časti debetného úroku 30 % p.a. dohodnutého za nadlimitné čerpanie úveru a požadovaného za
obdobie po zosplatnení (28.3.2010), okresný súd návrh zamietol, pretože po zosplatnení úveru nemohlo

viac dochádzať k čerpaniu úveru.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhovujúcu časť rozsudku
považoval za približne rovnakú ako zamietavú. Súčasne nepovažoval trovy navrhovateľa na právnezastúpenie za účelné pre prvotne neúplný návrh a následnú potrebu jeho zmeny. V odôvodnení
rozhodnutia o trovách citoval okresný súd aj ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Proti zamietavej časti rozsudku a trovám konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na obchodné
podmienky, podľa ktorých sa úroky a debetné úroky stávajú súčasťou vyčerpanej sumy úveru (čl. 4.3.),
ktorá je potom podľa čl. 4.2. obchodných podmienok úročená ako úrokom, tak debetným úrokom,
a preto navrhovateľovi patrí celý uplatnený debetný úrok. Ohľadom rozhodnutia o trovách konania

nesúhlasil navrhovateľ s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa
nepovažoval v tomto prípade za dané.
Odporcavovyjadreníkodvolaniusúhlasilsnapadnutýmrozsudkom,poukázalnasvojezvýšenénáklady
spojené s cestovaním na pojednávania a vyjadril záujem dlh voči navrhovateľovi splatiť v splátkach.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o veci samej potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je
v tomto napadnutom výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktoré spočíva v mylnej aplikácii a výklade právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Navrhovateľ považuje za
nesprávnu takú aplikáciu ust. čl. 4.2. a čl. 4.3. obchodných podmienok, podľa ktorej by nárok na debetný
úrok 30 % p.a. nemohol vzniknúť po zosplatnení úveru.

Podľa čl. 4.2. obchodných podmienok, úverový limit nie je dovolené prekročiť. V prípade, ak klient
úverový limit prekročí, bude čiastka prekročenia úročená debetnou úrokovou sadzbou dohodnutou v
zmluve (30 % p.a.).
Podľa čl. 4.3. obchodných podmienok, debetné úroky za uplynulý mesiac budú účtované klientovi na

ťarchu úverového účtu a stanú sa súčasťou vyčerpanej čiastky úveru.

Citované ustanovenia obchodných podmienok obsahujú zákaz prekročenia úverového limitu, ako
imperatív pre obe zmluvné strany. Súčasne však upravujú mechanizmus (pripisovanie úrokov na
čerpaný úver), na základe ktorého môže dôjsť k prekročeniu úverového limitu. Prekročenie úverového

limitu tak zmluva zakazuje a zároveň pripúšťa. Súčasná existencia týchto vzájomne sa vylučujúcich
noriem spôsobuje neurčitosť citovaných dojednaní obchodných podmienok a tým ich neplatnosť (§ 37
ods. 1 českého OZ). Z neplatného dojednania zmluvy potom nemohol navrhovateľovi vzniknúť uplatnený
nárok na debetný úrok a rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zmietnutí práve tohto nároku bolo
preto vo výroku vecne správne. Krajský súd preto rozsudok v napadnutej časti o veci samej potvrdil.

Vo výroku o trovách konania krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 220 O.s.p. I keď okresný
súd v rozhodnutí o trovách konania odkázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., v skutočnosti toto ustanovenie
nepoužil, pretože kritérium účelnosti, ktoré vo svojom rozhodnutí použil, nespadá pod kategóriu dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ale je vodiacim princípom rozhodovania o

náhrade trov konania výslovne vyjadreným v ust. § 142 O.s.p. Rozhodujúca však v danom prípade
je miera úspechu účastníkov vo veci, kde bol pomerne úspešnejší odporca (žiadaných 27.000 /
priznaných 12.000), a preto bolo namieste rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi náhradu trov
konania nepriznať, pretože náhradu trov konania nežiadal. V tomto zmysle preto krajský súd napadnuté
rozhodnutie o trovách konania zmenou formulácie precizoval, i keď vo vzťahu k navrhovateľovi ostalo

obsahovo nezmenené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a úspešnému
odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .