Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201451
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415201451.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky O. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. č. XXX, XXX XX V. X., právne zastúpenej - Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s. r. o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpenému JUDr. Veronikou Kublikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, korešpondenčná

adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na základe
odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/61/2015-16 zo dňa 16.
04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa

16. 04. 2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa 25. 02. 2009 (prvý výrok). Platiteľovi
mzdy navrhovateľky - B. U. L. n. o., P. O. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX zakázal vykonávať zrážky
zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa 25. 02. 2009 (druhý výrok). Zároveň navrhovateľke určil

povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podala návrh vo veci samej o určenie
neplatnosti dohodách o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa
25. 02. 2009 (tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľka v návrhu na
nariadenia predmetného predbežného opatrenia uviedla, že „uzavrela s poskytovateľom úveru dňa 25.
02. 2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Uzavretím úverovej zmluvy navrhovateľka tiež pristúpila

k dohode o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia čl. 3 bod 5 úverovej zmluvy. V zmysle tejto
dohody bol poskytovateľ úveru oprávnený sám určiť výšku dlžnej sumy a túto predložiť platiteľovi
mzdy navrhovateľky. Na základe žiadosti odporcu zamestnávateľ navrhovateľky vykonal ku dňu 14. 01.
2015 mesačné zrážky v sume 1 100,- Eur. Navrhovateľka trvá na nariadení predbežného opatrenia
poukazujúc na fakt, že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy a už vôbec neskúma samotnú zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného

záväzku. Navrhovateľka preto bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy
nezastaví. Podľa navrhovateľky iný inštitút, ako predbežné opatrenie v tomto prípade nepomôže.
Podľa názoru navrhovateľky na základe realizovaných zrážok zo mzdy môže odporca každomesačne
disponovať značnou časťou príjmu navrhovateľky, čo spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky v
zabezpečovaní základných potrieb rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy.“
Nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil okresný súd strohým konštatovaním, že „na základe

vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so spisovým materiálom - návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 07.01. 2015, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02. 2009, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise, sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu v celom rozsahu vyhovel.“ V závere
odôvodnenia uviedol, že „uložil navrhovateľke povinnosť podať v zmysle § 76 ods. 1 O. s. p. návrh vo

veci samej, ktorým sa bude domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
navrhovateľkou a poskytovateľom úveru dňa 25. 02. 2009.“

Proti uvedenému uzneseniu podal odporca (prostredníctvom právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu „zrušil“ a návrh

navrhovateľky zamietol (z čoho možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol - poznámka odvolacieho súdu)
eventuálne, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vodôvodneníodvolaniauviedol,žeokresnýsúdnielenženijakonezdôvodnil,ktoréskutočnostipovažuje
za preukázané a ako na základe týchto skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila
bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá jej má byť spôsobená, ale súd nariadil predbežné opatrenie

týkajúce sa prvých dvoch výrokových častí bez uvedenia časovej pôsobnosti, počas ktorých má byť
poskytnutá ochrana nariadením predbežného opatrenia. Podľa jeho názoru, rozhodnutie okresného
súdu je nepreskúmateľné, mätúce, neodôvodnené a arbitrárne. Konštatoval, že zo strany navrhovateľky
neboli nijakým spôsobom naplnené ani len základné predpoklady pre vydanie predbežného
opatrenia. Súd nijako nezdôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ako na základe týchto

skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila bezprostredne hroziacu ujmu.
Súd rovnako nijakým spôsobom nevyhodnotil existenciu tejto bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá jej má
byť spôsobená. Odporca ďalej namietal „nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie na strane odporcu“, pretože má za to, že „spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné
procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi“. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem
toho vzniesol „námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať“. Odôvodnil to tým, že
navrhovateľka sa s jeho právnym predchodcom dohodla, že „všetky spory, ktoré vzniknú za tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, úplatnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadením pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s.“ V súvislosti s

touto odvolacou námietkou poukázal na to, že platnosť rozhodcovskej doložky nebola navrhovateľkou
namietaná a ani spochybnená, a jej tvrdenia o plánovaných právnych krokoch do budúcna sú v danom
spore právne irelevantné a pre rozhodnutie súdu nepodstatné. Okrem toho odporca v odvolaní
namietal, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia nemal zákonom predpísané
náležitosti. Konkrétne, „z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo

veci samej.“ Okrem toho, „v návrhu absentuje uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka je spotrebiteľ, nespĺňa túto podmienku.“

Navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala
uznesenie okresného súdu potvrdiť. V súvislosti s argumentom odporcu uvedeným v odvolaní, že medzi

ňou a právnym predchodcom odporcu došlo k platne dohodnutej rozhodcovskej doložke uviedla, že
s uvedeným tvrdením nesúhlasí. V tejto súvislosti uviedla, že v dôsledku predmetnej rozhodcovskej
doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa, „nakoľko absenciou tejto
doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde
v obvode podľa bydliska občana (...). Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a

hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania
pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska.“ Ďalej v tejto súvislosti
uviedla, že „o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1 OZ)
ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovaných zmluvných podmienkach,
prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského

súdu. Spotrebiteľ na rozdiel od podnikateľa nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani
výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne
výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Úverovú zmluvu
ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť) nakoľko bola vopred
predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi.“ Poukázala na to, že z judikatúry vyplýva,

že „adhézne zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku vypracované podnikateľom a predložené
spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy sa považujú za neprijateľné
podmienky. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo
výlučne (...).“ Navrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením odporcu uvedeným v odvolaní, že na nariadeniepredbežného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. V tejto súvislosti uviedla, že základnými
predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie jeho potrebnosti,
naliehavosti a primeranosti. Tieto predpoklady spočívajú v tom, že už samotné zabezpečenie jej záväzku

ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia
presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa
úveru. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže odporca vymáhať od nej dlh, ktorý neexistuje. Bez
akéhokoľvek obmedzenia ju tak stavia do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom,
ako s vlastným majetkom, a to bez právneho základu. Na základe dohody o

zrážkach zo mzdy sa tak môže odporca každomesačne bezdôvodne obohacovať na jej úkor, čo podľa
nej „predstavuje naliehavý právny záujem na nariadenie predbežného opatrenia.“ Svojim návrhom sa
teda domáha toho, že „odporca nemá právo na zrážky z jej mzdy nielen kvôli tomu, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ale hlavne kvôli tomu, že jej dlh je v plnom rozsahu uhradený.“ Preto sa domnieva,
že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a odporca nemá právo zasahovať do jej majetku
prostredníctvom realizácie zrážok zo mzdy.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O. s.
p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu,

ktorým nariadil navrhovateľkou navrhované predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktorého nariadenia
sa navrhovateľka domáhala pred začatím konania vo veci samej, pričom v návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia uviedla (v súlade s ustanovením § 75 ods. 2 O. s. p.) aj čoho sa
mieni domáhať návrhom vo veci samej (neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou
a poskytovateľom úveru dňa 25. 02. 2009).

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo

právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p.).

Predbežnýmopatrenímmožnonariadiťpovinnosťniekomuinémunežúčastníkovilenvtedy,aktomožno
od neho spravodlivo žiadať (§ 76 ods. 2 O. s. p.).

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré

by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností z ktorých možno vyvodiť dôvodnosť a nutnosť dočasnej úpravy pomerov,
pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom,
aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje.

Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho
práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť
iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov
je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených

základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ(účel).

V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelomnávrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z
jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy) B. U. L. n. o., P. O. XX, XXX XX B., IČO: XX
XXX XXX, na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25. 02. 2009. Tento

účel vyplýva z jej dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo jednak k
zhoršeniu jej faktického postavenia (k realizácii vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní vo veci
samej ukázať ako nedôvodné, resp. právne neopodstatnené, čo by na jej strane spôsobilo finančnú
ujmu), ale i zhoršeniu jej právneho postavenia v konaní vo veci samej, kde sa mieni domáhať určenia
neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu

posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná. Ak však v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia spochybňuje nie len predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy,
ale i výšku samotného hlavného záväzku, ktorý má táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať,
potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovieť a do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka
platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy (prípadne i výška hlavného záväzku), dočasne upraviť

pomeru účastníkov konania. V opačnom prípade by navrhovateľke (ktorá má postavenie spotrebiteľa,
teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska
ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na odporcu
(ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na
nariadenie predmetného predbežného opatrenia a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

Nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu

účelu. Nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna zásadná, eventuálne
nezvratná ujma a žiadna ujma nevznikne ani tretej osobe - zamestnávateľovi navrhovateľky. Ide o
dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy (§ 77 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p.).

Záverom odvolací súd v súvislosti s argumentmi odporcu uvedenými v odvolaní uvádza, že konanie
vo veci samej (o určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy) má
charakterkonaniapodľaustanovenia§80písm.c/O.s.p.,avšaktotokonanieonariadeniepredbežného
opatrenia, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť dočasne sa zdržať výkonu práva na zrážky zo
mzdy navrhovateľky a platiteľovi mzdy navrhovateľky uložená povinnosť dočasne nevykonávať zrážky

z jej mzdy, nemá takýto charakter, a preto sa v tomto prípade nevyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom predbežnom opatrení. Vzhľadom na vyššie uvedený predmet
predbežného opatrenia neobstojí ani ďalší argument odporcu uvedený v odvolaní, že na jeho strane je
„nedostatok pasívnej vecnej legitimácie“, pretože v tomto konaní (o nariadenie predbežného opatrenia)
sa nerieši (ne)platnosť akejkoľvek zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto konaním rozhoduje až v rámci
rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného dôvodu
nebolo o trovách tohto odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.