Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 11, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220695
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114220695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu

K.. Y. L., bytom V. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený AKMG, s.r.o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 800 589 proti žalovanému Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova
27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu vo výške 300 000 Eur a 270 000 Eur na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 29. 03. 2012 a 28. 12. 2012, vedené v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 16, prihlásené
do konkurzného konania na majetok úpadcu KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta
171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.

zn. 2R 10/2013, s ú o p r á v n e n é.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 527,71 eur, na
účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banke a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia svojich pohľadávok vo výške 300 000 Eur a 270 000 Eur z
titulu pôžičiek, prihlásených do konkurzného konania na majetok úpadcu KB servis automobilov s.r.o.,

so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012, Zmluvou o pôžičke zo dňa
28. 12. 2012, prihláškou pohľadávky žalobcu č. 1, popretím pohľadávky veriteľom, zápisnicou z valného
zhromaždenia úpadcu zo dňa 31. 12. 2012, príjmovým pokladničným dokladom XXX/XX, XXXX/XX,

zoznamom pohľadávok úpadcu, Denníkom účtovania od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, Pokladničnou
knihou od 01. 03. 2012 do 31. 03. 2012, Hlavnou knihou za obdobie 01/2012 až 12/2012, výsluchom
svedkov T. F. a U. Ž., výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Tunajší súd uznesením č. k. 2R 10/2013 - 341 zo dňa 05. 06. 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie
voči dlžníkovi KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 46 238 999, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi KB servis automobilov s.r.o., so sídlom

Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238
999 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Janu Jandovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská
Bystrica, Skuteckého 17. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2014.Uznesením č. k. 2R 10/2013 zo dňa 26. 09. 2014 Okresný súd Banská Bystrica odvolal správkyňu
konkurznej podstaty JUDr. Janu Jandovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17

a za nového správcu ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie
Revolučná 10, 010 01 Žilina.

Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok uplatnil v konkurze pohľadávky z titulu
zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012 vo výške 300 000 Eur a z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 12.

2012 vo výške 270 000 Eur. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel žalovaný - veriteľ Slovenská záručná
a rozvojová banka, a.s., so sídlom Bratislava dňa 20. 08. 2014 čo do výšky, ako aj právneho dôvodu,
z dôvodu, že k prihláške neboli priložené listiny, ktoré by preukazovali skutočné čerpanie pôžičiek, nie
je z nich zrejmé, či peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti alebo prevodom a účet, pohľadávky
nie sú evidované v účtovníctve za rok 2012 a z listinných príloh nie je preukázaný vznik pohľadávky
- reálneho kontraktu. Podľa hodnôt majetku uvedených v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 19. 11.

2013 nezodpovedá hodnota majetku úpadcu deklarovanému použitiu pôžičiek a poskytnuté pôžičky
nezodpovedajú údajom uvedeným v účtovných závierkach úpadcu za roky 2011 a 2012.

Žalobca sa s popretím pohľadávok a jeho dôvodmi nestotožňuje.

Žalobca tvrdí, že pôžička bola úpadcom riadne zaúčtovaná na účte 379110 a 379710 a následne
bola použitá na úhradu starších záväzkov úpadcu ako aj na zveľadenie podnikania úpadcu. Po
predchádzajúcej dohode so žalobcom úpadca pôžičku použil na tvorbu ostatných kapitálových fondov.
V zmysle zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31. 12. 2012 sa pohľadávka žalobcu
mala kapitalizovať za splnenia podmienky dosahovania tržieb vo výške 7 % za najmenej 3 po

sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia. V prípade, ak by úpadca nepokračoval v hospodárení v
nezmenenej forme alebo v prípade vstupu do reštrukturalizácie alebo vyhlásenia konkurzu úpadcu,
stráca pohľadávka žalobcu charakter kapitálového fondu a prechádza na ostatné záväzky spoločnosti.
O poskytnutej pôžičke úpadca riadne účtuje v účtovníctve. Jednotlivé súvahy, na ktoré poukazuje
popierajúci veriteľ, sú vyhotovené ku konkrétnym dátumom a preto tieto reflektujú stav k predmetnému

dátumu a nevylučujú skutočnosť, že úpadca pôžičky využil na nákup zásob, ktoré boli v rámci jeho
podnikateľskej činnosti spotrebované. Uvedené pohľadávky žalobcu boli správcom v predchádzajúcom
reštrukturalizačnom konaní úpadcu s odbornou starostlivosťou preverené a zistené v plnej výške a
taktiež sú uznané zo strany dlžníka. Zmluva o pôžičke je perfektným právnym úkonom uskutočneným
v predpísanej forme a spôsobom stanoveným zákonom. Ku zmluve o pôžičke boli priložené všetky

relevantné dokumenty a doklady preukazujúce skutočné poskytnutie finančných prostriedkov a
spochybňovanie týchto skutočností zo strany žalovaného je účelové, neopodstatnené a nedôvodné.
Žalovaným uvádzané skutočnosti nezodpovedajú reálnemu stavu v účtovníctve úpadcu. Popretie
pohľadávky žalovaným je založené prevažne na dohadoch. Žalobca považuje svoje pohľadávky za
nesporné a poukazuje na fakt, že pohľadávka žalobcu bola zistená dvomi nezávislými správcami v

reštrukturalizačnom ako aj následne v konkurznom konaní úpadcu. Právny zástupca žalobcu zdôraznil,
že metodika Ministerstva financií, na ktoré poukazuje žalovaný je podzákonným predpisom, ktorý
nemôže meniť charakter zmluvného právneho vzťahu medzi účastníkmi len v dôsledku zaúčtovania
finančných prostriedkov úpadcom. Z právnych úkonov žalobcu ako aj úpadcu nevyplýva vôľa žalobcu
podieľať sa v spoločnosti ako tichý spoločník. Ani nález Ústavného súdu, na ktorý poukazuje žalovaný,

nie je možné vzťahovať na tento prípad, nakoľko právne postavenie účastníkov zmluvného vzťahu
bolo v danom prípade iné, v prejednávanej veci ani veriteľ ani dlžník nenamietajú skutočnosť reálneho
poskytnutia finančných prostriedkov. Účastníci zmluvy v danom prípade nemohli mať vedomosť o tom,
že v budúcnosti bude potrebné nadštandardne preukazovať vznik zmluvy.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil; okrem samotných dôvodov popretia poukázal aj na opatrenie
Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, v zmysle ktorého v prípade, že bola pôžička zaúčtovaná na
kapitálové fondy, veriteľ nemá právo na vrátenie finančných prostriedkov, má právo len na podiel na
zisku, nakoľko sa dostal do pozície tichého spoločníka. Žalovaný ďalej poukazuje na nález Ústavného
súdu IV. ÚS 37/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v prípade poskytnutia pôžičky je na veriteľovi

dôkazné bremeno preukázať reálne vyplatenie finančných prostriedkov, ako aj solventnosť. Žalovaný
preto žiadal, aby žalobca aj v tomto súdnom konaní preukázal, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky,
ktoré mal z titulu pôžičky poskytnúť úpadcovi. Podľa názoru žalovaného je spôsob, akým chcel žalobca
vstúpiť do spoločnosti, obchádzaním zákona.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že konateľov úpadcu už dlhšiu dobu poznal v rámci svojich
obchodných aktivít ako obchodných partnerov. T.Á. F. ho požiadal, či by vedel finančne pomôcť a asi

v akej výške. Žalobca súhlasil, mal nejaké finančné prostriedky k dispozícii a následne upresnili sumu,
ktorá bude predmetom pôžičky. Žalobca bol viackrát v mieste prevádzky spoločnosti, poznal spoločnosť
úpadcu ako fungujúcu firmu a preto nemal problém s poskytnutím pôžičky. Vôbec ho nenapadlo, že by
mohol byť nejaký problém s vrátením peňazí a nemal strach o ich návratnosť. Následne sa účastníci
dohodli na zmluve, táto bola riadne podpísaná. Keďže žalobca disponoval väčšou finančnou hotovosťou,

pýtal sa T. F., akým spôsobom chce vyplatiť peniaze, žalobcovi bolo úplne jedno či mu ich pošle na účet
alebo mu ich vyplatí v hotovosti. Konateľ úpadcu sa vyjadril, že pokiaľ to nie je problém, môžu sa vyplatiť
v hotovosti. Žalobca vybral peniaze z trezoru a odovzdal mu ich v takej výške, ako je uvedené v zmluve
a ako sú podpísané aj príjmové pokladničné doklady. Nevedel uviesť, za akým účelom potreboval p. F.
peniaze, nepýtal sa na to, ani ho to nezaujímalo. Žalobca nebol prítomný ani na valnom zhromaždení,
ktorým sa riešil spôsob účtovania týchto finančných prostriedkov. Následne neboli peniaze vrátané tak,

ako bolo dohodnuté, žalobca bol s p. F. v kontakte a stále sa riešilo, akým spôsobom bude pôžička
vrátená. Žalobca má vedomosť o tom, že spoločnosť mala nejaké problémy s licenciou v Citroene, stále
sa to riešilo, ako sa budú vracať finančné prostriedky, nakoniec to dopadlo tak, ako to dopadlo. Žalobca
požičal peniaze v rôznych bankovkách, 500-eurovky, 100-eurovky, 50-eurovky. Žalobca si pamätá, že
sa uvažovalo aj o účtovaní pôžičky do kapitálových fondov, avšak k nejakej konkrétnej dohode medzi

ním a konateľmi úpadcu nedošlo. Jeho úmyslom pri poskytovaní pôžičky nebolo urobiť obchod, preto
s úpadcom nedohodol ani úroky z omeškania za poskytnutie pôžičky, chcel týmto osobám iba pomôcť.
Čo sa týka pôvodu peňazí, žalobca sa k tejto otázke nevyjadril s tým, že bol v tomto smere vypočutý
už aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca vo svojej výpovedi zdôrazňuje, že v rámci
reštrukturalizácie bol aj členom veriteľského výboru spolu so žalovaným a kedy žalovaný v priebehu

celého reštrukturalizačného konania nemal námietky voči jeho pohľadávke a túto začal namietať až v
konkurznom konaní.

Správca konkurznej podstaty I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Žilina na
výzvu súdu oznámil, že z Denníku účtovania za obdobie 01. 01. 2012 až 31. 12. 2012 vyplýva, že úpadca

má zaúčtované prijatie pôžičky zo dňa 29. 03. 2012 vo výške 300 000 Eur na základe dokladu č. XXX/
XX na účte 379/110. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo strany Pokladničnej knihy za obdobie od 01. 03.
2012 až 31. 03. 2012, kde je uvedené, že pôžička bola prijatá od Y. L.. Z Denníku účtovania za obdobie
od 01. 01. 2012 až 31. 12. 2012 vyplýva, že úpadca má zaúčtované prijatie pôžičky zo dňa 28. 12. 2012
vo výške 270 000 Eur na základe dokladu XXXX/XX na účte 379/710. Uvedená skutočnosť vyplýva aj

zo strany 3 Pokladničnej knihy za obdobie od 01. 12. 2012 až 31. 12. 2012, kde je uvedené, že pôžička
bola prijatá od Y. L.. Zo strany 2 a 3 Hlavnej knihy za rok 2012 však jednoznačne vyplýva, že úpadca
k 31. 12. 2012 a teda aj v súčasnosti na účte 379/110 ako ani na účte 379/710 neeviduje voči Y. L. z
titulu poskytnutej pôžičky žiadny záväzok, nakoľko zostatok oboch záväzkov je 0 eur. Z Hlavnej knihy
je však zrejmé, že v priebehu roku 2012 boli na účte 413-100 zaúčtované ako ostatné kapitálové fondy

pravdepodobne kapitalizované pôžičky vo výške celkovo 795 121,82 Eur. Z uvedeného dôvodu preto
len správca predpokladá, že záväzok voči žalobcovi je zaúčtovaný v účtovníctve úpadcu ako kapitálové
fondy.

Svedkyňa U. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že viedla účtovníctvo v spoločnosti úpadcu a účtovníctvo

úpadcu je pravdivé a hodnoverné. Svedkyňa si pamätá účtovanie pôžičky od žalobcu. Pokiaľ sa pôžička
vykazuje v účtovných záznamoch a to v Denníku zaúčtovania a v Pokladničnej knihe a v Hlavnej knihe
k 31. 12. 2012 sa už pôžička nevykazuje, je tomu tak preto, že došlo k jej preúčtovaniu na kapitálové
fondy. K tomuto došlo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Svedkyňa pripustila, že pôžička
mohla byť použitá aj na splatenie záväzku voči leasingovým spoločnostiam.

Svedok T. F., konateľ úpadcu, vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa poznal zhruba 10 - 11
rokov, nakoľko pracovali v tom istom biznise, robili s autami, stretávali sa na autosalónoch. Vzhľadom
k tomu, že vo firme bolo potrebné riešiť súrne rôzne záležitosti, oslovil žalobcu, či mu nevie požičať
nejaké finančné prostriedky. Žalobca bol ochotný, mal k dispozícii peniaze, bolo to zhruba nejakých

300 000 Eur, dokopy s p. Rusnákom to bolo okolo 500 000 Eur, ktoré boli použité na rovnaký účel. K
odovzdaniu finančných prostriedkov došlo na firme asi o pár dní, zhruba o týždeň. Svedok uviedol, že
jedna z možností použitia pôžičky bola jej kapitalizácia, avšak následne boli použité na riešenie iných
záväzkov, ktoré bolo potrebné riešiť, konkrétne záväzky voči leasingovým spoločnostiam, ako aj vočiiným obchodným partnerom, vyplývajúcim z obchodným zmlúv. Žalobca doniesol peniaze vo väčšej
obálke, boli to rôzne bankovky, bol to väčší obnos peňazí, preto sa aj bavili, či to idú prepočítavať alebo
nie, svedok však žalobcovi dôveroval a preto to nechali tak. Svedok následne vysporiadal záväzky, ktoré

bolo potrebné vysporiadať a účtovníčke odovzdal doklady. S účtami spoločnosti sa už disponovať nedalo
a preto sa peniaze vkladali priamo na účet obchodným veriteľom tak, ako bolo uvedené na faktúrach.
Tieto doklady však už svedok nemá k dispozícii, boli odovzdané účtovníčke.

Z výpovede svedka T. F. žalovaný vyvodil záver, že vzhľadom k tomu, že svedok nevedel presne uviesť

na aký účel boli finančné prostriedky použité a nevedel ani presne uviesť v akej výške tieto prevzal,
nebolo týmto dôkazom jednoznačne preukázané, že k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov
skutočne došlo.

Z príjmového dokladu č. XXX/XX zo dňa 28. 03. 2012 súd zistil, že úpadca prevzal tohto dňa od žalobcu
sumu 300 000 Eur a dňa 28. 12. 2012 sumu 270 000 Eur, ako o tom svedčí príjmový pokladničný doklad

č. XXXX/XX.

Z Denníku účtovania od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 súd zistil, že na účte 379/110 sa vykazuje pôžička
vo výške 300 000 Eur a uvedená pôžička sa vykazuje aj v Pokladničnej knihe. V Denníku účtovania
sa taktiež vykazuje pôžička od žalobcu vo výške 270 000 Eur, ako aj v Pokladničnej knihe. Z Hlavnej

knihy za obdobie od 01. 2012 - 12. 2012 súd zistil,že na účte č. 413/100 Ostatné kapitálové fondy sa
vykazuje suma 795 121,82 Eur.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 31. 12. 2012 bolo zistené, že prítomní spoločníci rozhodli,
že sa pohľadávky veriteľov ( aj pohľadávka žalobcu vo výške 570 000 Eur) vkladajú do kapitálového

fondu za podmienky, že spoločnosť bude dosahovať za minimálne 3 zdaňovacie obdobia po sebe zisk
7 % z tržieb spoločnosti a kedy za tejto podmienky budú aj kapitalizovaná. V prípade, že nastane
skutočnosť, že spoločnosť nebude pokračovať v hospodárení v nezmenenej forme, prípadne vstúpi do
reštrukturalizácie alebo konkurzu, pohľadávky veriteľov stratia charakter kapitálového fondu a veritelia
požadujú ich vrátenie v lehote 30 dní od doručenia výzvy na vrátenie.

Podľa § 32 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť
správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,

nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej
únie.

Podľa § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia
popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.

Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca odovzdal konateľovi úpadcu T. F. pôžičku vo výške spolu
570 000 Eur. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov -
účtovníčky úpadcu U. Ž. a konateľa úpadcu T. F.. Prijatie pôžičky potvrdzujú aj príjmové pokladničné

doklady č. XXX/XX, XXXX/XX, na základe ktorých je pôžička evidovaná aj v účtovníctve úpadcu a to v
Denníku účtovania a v Pokladničnej knihe. Skutočnosť, že konateľ úpadcu T. F. nevedel presne uviesť
sumu, ktorú v mieste prevádzky úpadcu od žalobcu prevzal, ako aj rozpor ohľadom použitia pôžičky,
podľa názoru súdu nevyvoláva také pochybnosti, z ktorých by mohol súd jednoznačne vyvodiť záver,
že pôžička zo strany žalobcu bola fiktívna a teda že k jej reálnemu poskytnutiu úpadcovi nedošlo. Zo

zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 31. 12. 2012, ako aj z výpovede U. Ž. vyplýva, že pôžička
bola preúčtovaná na účet s názvom kapitálové fondy. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v
dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemá nárok na ich vrátenie. Preúčtovaním poskytnutých finančných
prostriedkovsatietonestalivlastníctvomspoločnostiapretožalobcamánároknaichvrátenienazákladezmluvy o pôžičke. Podľa názoru súdu taktiež nie je možné na daný prípad aplikovať v plnej miere nález
Ústavného súdu IV. ÚS 37/2012, na ktorý poukazoval žalovaný. Vo veci prejednávanej ústavným súdom
dlžník popieral prevzatie finančných prostriedkov a preto bolo na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať

skutočnosť reálneho odovzdania finančných prostriedkov a teda vzniku a existencie zmluvy o pôžičke. V
danomprípadedlžníkprevzatiefinančnýchprostriedkovnepopieral,oprevzatípôžičkysvedčiaajlistinné
účtovné doklady a existenciu pôžičky potvrdzuje svojou výpoveďou samotný dlžník, ako aj účtovníčka
dlžníka.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a úpadcom
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, žalobca reálne poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 570 000 Eur a
ktorú pôžičku je úpadca povinný žalobcovi vrátiť.

Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a v plnom rozsahu jej vyhovel.

Žalobcovi, ako účastníkovi v spore úspešnému vznikol nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu za 7 úkonov
právnej služby, kedy hodnota jedného úkonu právnej služby je vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje sumu 61,87 Eur za jeden úkon za rok 2014 a 64,53 Eur za
rok 2015. Úkony právnej služby sú 03. 07. 2014 prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 61,87 Eur,

16. 09. 2014 písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 61,87 Eur, ďalej 23. 03. 2015 nahliadnutie
do spisu 64,53 Eur, 28. 05. 2015 porada s klientom 32,20 Eur (§ 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky), 28. 05.
2015 účasť na pojednávaní 64,53 Eur, 10. 08. 2015 porada s klientom 32,20 Eur a 11. 08. 2015 účasť
na pojednávaní 64,53 Eur. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky za rok 2014 - 2 úkony právnej
služby x 8,04 Eur/úkon, čo predstavuje 16,08 Eur a za rok 2015 5 úkonov právnej služby x 8,39 Eur/

úkon, čo je 41,95 Eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 439,76 Eur plus 20 % DPH
87,95 Eur, spolu náhrada trov právneho zastúpenia s DPH 527,71 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanieprotirozhodnutiumožnoodôvodniťlentým,aksarozhodlovoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.