Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/579/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511205057
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511205057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Telefónica
Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, práv. zast. advokátom JUDr.
Mariánom Chovancom, Trnavská cesta 60, Bratislava, proti odporcovi: J. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X,
XXX XX B., zast. opatrovníčkou Ľ. K., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778,
Važecká 16, Prešov, práv. zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 650,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.7.2012, č.k. 49C/9/2012-87 v časti prvého a
tretieho výroku rozsudku, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 4.7.2012, č.k. 49C/9/2012-87
v napadnutej časti p o t v r d z j e .

Vedľajší účastník je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 30,22 eur
k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

137,94 eur spolu s ročným úrokom z omeškania v sadzbe 8,5 % zo sumy 19,92 eur od 23.5.2008
do zaplatenia, zo sumy 1,99 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 100,74 eur od 25.3.2008 do
zaplatenia, zo sumy 15,29 eur od 23.4.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2011 sa navrhovateľ domáhal
proti odporcovi zaplatenia istiny vo výške 650,71 eur s príslušenstvom z titulu neuhradených služieb za

poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby vo verejnej telefónnej sieti navrhovateľa a zmluvnej
pokuty, ako i náhrady trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 28.6.2012, v
ktorom poukázal na premlčanie uplatneného nároku podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) ako i na neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa dojednanej zmluvnej pokuty medzi
účastníkmi konania.

Súd po právnej stránke posúdil podľa § 43 ods. 1, 2 a 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 544 ods. 1 a 2, § 39, , § 48, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1a § 457 OZ.Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 5.9.2007 Zmluvu
o pripojení na program služieb „Pre mňa 70“, s dobou viazanosti 24 mesiacov, súčasťou ktorej sú
Všeobecné podmienky navrhovateľa a Cenník. Podľa uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi

SIMkartuč.XXXXXXXXXXXXXXXXXXapridelilmutelefónnečíslo,pričomaktiváciouSIMkartyumožnil
odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Toho istého dňa uzavreli
účastníci konania Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi
mobilný telefón značky M. za kúpnu cenu 1,- Sk. Podľa bodu 2.3 dodatku sa účastníci dohodli, že ak
záujemca (účastník) poruší niektorú z povinností podľa dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu

vo výške 9.913,45 Sk a je povinný nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením
povinností v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy
poskytovateľa.

Využívaním verejných mobilných telefónnych služieb odporcom na základe zmluvy navrhovateľ ku
15.4.2008 dňu evidoval voči odporcovi pohľadávku za nezaplatené služby poskytnuté a vyfakturované

navrhovateľom faktúrami so splatnosťou 22.2.2008, 24.3.2008, 22.4.2008, 22.5.2008 a 20.6.2008 v
celkovej výške 321,64 eur. Listom zo dňa 15.4.2008 navrhovateľ v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zák. č.
610/2003 Z.z. od zmluvy o pripojení odstúpil a voči odporcovi si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle článku
II, bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení vo výške 329,07 eur, na ktorú vystavil faktúru so splatnosťou
22.5.2008.

Súd uviedol, že predmetná vec sa týka práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ,,smernica"), ktorá bola premietnutá aj do
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ktoré poskytujú pomerne silnú ochranu spotrebiteľom, ktorú
slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Navrhovateľom určená zmluvná pokuta dohodnutá v

dodatku k zmluve o pripojení však nezohľadňuje ust. § 54 ods. 1 OZ.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu
zmluvnejpokutysúčinkamiodvznikuzmluvy,odstúpenímodspotrebiteľskejzmluvyzhoršujúpostavenie
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho

zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane
platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy, podľa zmlúv dohodnutých medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Súd ďalej uviedol, že spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v
rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú
kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových
zmluvách, ktoré formuluje dodávateľ a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení,

aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. výpoveď).

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na zánik práv a povinností z predmetných zmlúv,
vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty, keďže bola koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v

civilnom kódexe, a teda bola neplatná pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), je návrh
v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty nedôvodný.
Na zdôvodnenie tohto svojho právneho názoru poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu sa ochrany
spotrebiteľa podľa Smernice rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica
93/13"), ktorá vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a SalvatEditores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež
čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre
zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o
aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty
neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...) Slovné spojenie uvádzané v

dodatkoch k zmluvám o pripojení pod bodom 2.3 „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto
dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie
povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Navrhovateľ uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za
porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas
zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych

mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú
zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie
zmluvného vzťahu. Súd dospel k záveru, že podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v
spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu

na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Súdna kontrola
štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v
rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

Súd na základe vykonaného dokazovania priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb, pričom prihliadol na námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Posúdil však ako premlčaný iba nárok z faktúry splatnej dňa 22.2.2008 v sume 183,70 eur podľa ust.
§ 101 OZ. Preto v tejto časti ako i v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty návrh

zamietol. Navrhovateľovi priznal zákonný úrok z omeškania podľa § 517 OZ, v spojení s § 3 nar. vl. č.
87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr za poskytnuté plnenia tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že vzhľadom na skutočnosť, že

účastníci boli v konaní pomerne rovnako úspešní, súd ani jednému nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Proti prvému zaväzujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie
vedľajší účastník. Namietol, že podľa jeho názoru nemal okresný súd navrhovateľovi priznať ani sumu

137,94 eur s písl., nakoľko aj nárok na zaplatenie tejto sumy je premlčaný. Okresný súd nesprávne
rozhodol preto, lebo nesprávne posúdil premlčanie podľa § 101 OZ, namiesto ust. § 107 OZ. V tomto
smere sa súd prvého stupňa nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v podaní z 28.6.2012, že ide
o vydanie bezdôvodného obohatenia po zrušení zmluvy, v dôsledku odstúpenia od nej a o premlčanie
bezdôvodného obohatenia s dvojročnou premlčacou dobou.

Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť, návrh na začatie konania zamietnuť v celom rozsahu
a priznať mu náhradu trov konania, ktoré si za prvostupňové a odvolacie konanie vyčíslil v celkovej sume
176,83 eur.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadril podaním zo dňa 18.10.2012. Podľa jeho

názoru súd prvého stupňa rozhodol vec na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a túto aj
správne právne posúdil. Podané odvolanie považuje za účelové a nedôvodné, v ktorom len opakuje už
prednesené námietky. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní podľa 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu

a vedľajšieho účastníka, nakoľko opatrovníčka odporcu a právny zástupca vedľajšieho účastníka
predvolanie na pojednávanie riadne prevzali, avšak svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že nevidí žiaden dôvod na to, aby sa vo veci
aplikovalo na plynutie premlčacej lehoty ust. § 107 OZ, podľa ktorého sa posudzuje premlčanie vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Navrhujepretorozsudokvnapadnutejčastipotvrdiťanavrhovateľovipriznať

náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré si vyčíslil podaním zo dňa 24.2.2016 za
jeden úkon právnej služby, a to za účasť na pojednávaní dňa 23.2,2016 (tarifná odmena v sume 41,50
eur + režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH 10,02 eur).
Podľa § 48 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. v platnom znení o elektronických komunikáciách zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach zvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Pre rozhodnutie o odvolaní vedľajšieho účastníka bolo potrebné právne posúdiť jeho námietku, či na
premlčanie priznanej pohľadávky súdom prvého stupňa v sume 137,94 eur sa vzťahuje ust. § 101
OZ alebo ust. § 107 ods. 1 OZ. Odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že v

danom prípade ide o nároky z vystavených faktúr za poskytnuté služby v čase trvania zmluvného
vzťahu,atedanešloobezdôvodnéobohatenie.Navrhovateľdodávalodporcovislužbynazákladeplatne
uzatvorenej zmluvy o pripojení. Preto nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, a to napriek tomu, že
následne navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Služby boli riadne vyfakturované v čase, kedy navrhovateľovi
vznikol nárok na zaplatenie poskytnutých služieb. Keďže išlo o riadne zmluvné plnenie, podľa názoru

odvolacieho súdu treba posudzovať premlčanie súdom prvého stupňa priznaného nároku podľa § 101
OZ. Toto právo si navrhovateľ na súde uplatnil pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. v jeho prvom
výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Nakoľkonavrhovateľbolvodvolacomkonaníúspešnývplnomrozsahu,odvolacísúdmupriznalnáhradu
trov právneho zastúpenia v sume 30,22 eur. Priznaná suma zodpovedá uplatnenej náhrade za jeden
úkon právnej pomoci (účasť na odvolacom pojednávaní) podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. a pozostáva z tarifnej odmeny 16,60 eur (ide o tarifnú odmenu z tarifného základu 137,94 eur,

ktorá bola predmetom odvolacieho konania), režijného paušálu 8,58 eur a 20% DPH v sume 5,04 eur.
Navrhovateľom uplatnené trovy právneho zastúpenia v podaní zo dňa 24.2.2016 v celkovej sume 60,10
eur nezodpovedajú vyhláške v časti tarifnej odmeny, nakoľko pri jej výpočte zrejme vychádzal právny
zástupca vedľajšieho účastníka z nesprávneho tarifného základu. V dôsledku toho bola nesprávne
vypočítaná aj položka zodpovedajúca 20% DPH.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je vedľajší účastník povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.