Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/492/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229454
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115229454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:

Z. J., I.. J.., J. J. E. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, H. Z.: S. S.,
F.. XX.XX.XXXX, T. R. Č. XX, XXX XX S. F. S., štátny občan SR, o zaplatenie 412,71 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 196,71 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 196,71 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 16.09.2015, doručeným súdu dňa 07.10.2015, sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 412,71 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 412,71 eur od
30.04.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. I., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal
odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby, poskytované
navrhovateľom, a k tejto priradil účastnícke telefónne číslo 0907313747. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M, a to vo výške 219,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej

len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že

sa odporca zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnejpovinnosti odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu odporca spôsobil, je nasledovný:
akciová cena 1,- euro, predajná cena 220,- eur, poskytnutá zľava 219,- eur a uplatnená škoda 219,-
eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo

výške 196,71 eur, vyfakturovaných v období 2013/12-2014/02. Preto pokusom o pokonávku zo dňa
15.04.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ si sumu
za poistenie faktúr v podanom návrhu neuplatnil. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky
vo výške 3,- eurá odpísaná, a preto si ju navrhovateľ v konaní neuplatnil. Odporca na pokus o pokonávku

nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s
odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky, čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 30.04.2014. Z
vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 193,71 eur a
sumu 219,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne
vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude

považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť
škody, po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené náhradným spôsobom
dňa 01.02.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 19.02.2016, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 03.02.2016.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 44 ods. 2 ZEK, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné
údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie
o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich
používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a

právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej
ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak
určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie
preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach,

ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách
vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisnýchpoplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania

alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja,
poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby
odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality
služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade

narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ust. § 44 ods. 3 ZEK, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy
o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje,
ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého

pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových
zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom
zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje
zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e)
informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania

zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Na základe zmluvy č. I., uzavretej v súlade s ust. § 44 ZEK dňa 22.12.2013, navrhovateľ zapožičal

odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX
a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program „Kengura 30 eur“, sprístupniť mu a poskytovať
mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa odporca zaviazal dodržiavať

VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a
poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k zmluve zo dňa 22.12.2013, č. I., sa navrhovateľ
zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Kengura 30 eur“ a súčasne predať mobilný telefón zn.
Sony Xperia M za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania

zároveň aj k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 OZ, ktorej predmetom bol predaj uvedeného
mobilného telefónu za cenu 1,- euro.

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca
sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku

a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných
navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v
súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto
povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b)

nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť
nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v
užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu),
c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také
konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať

zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v
dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky
program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu v bode 2.2 písmene b)
uvedených služieb (resp. iných produktov), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v

bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči
navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi,
a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi, avšak je povinný ich uhradiť
navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.

V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
podľa zmluvy, v znení dodatku, a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 219,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v
čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo
šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch

vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej
pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú
pokutu, v jej výške, ako je stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal

odporcovimobilnýtelefón.Právonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknenavrhovateľovisamotným
porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku).

Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti dodatku
dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej
SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy, žedoba, po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby, sa mu nezapočítava do doby viazanosti.
Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu cenu služieb,
pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky, dohodnuté v písm. a) a c)

bodu 2.3 tohto článku.

Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku
nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná
(štandardná) cena mobilného telefónu zn. Sony Xperia M, v čase uzavretia dodatku k zmluve, bola u

navrhovateľa vo výške 220,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia, priradeného účastníkovi, vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ

nárok na úrok z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo
účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)

smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných
podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka, v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8

Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na dočasné prerušenie alebo
obmedzenie poskytovania služby účastníkovi, z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby

podľa bodu 1 písm. b) tohto článku, najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie

uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami: č. 2223132886 zo dňa 01.01.2014,
splatnou dňa 15.01.2014 v sume 43,- eur, č. 2226890008 zo dňa 01.02.2014, splatnou dňa 15.02.2014
v sume 76,- eur a č. 2230622994 zo dňa 01.03.2014, splatnou dňa 15.03.2014 v sume 77,95 eur cenu
služieb celkovo vo výške 196,95 eur podľa uvedenej zmluvy a v zmysle cenníka navrhovateľa.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 15.04.2014 na zaplatenie faktúr za obdobie
12/2013 v sume 42,76 eur, 01/2014 v sume 76,- eur a 02/2014 v sume 77,95 eur, celkovo v sume 196,71
eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa
dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 219,- eur. Tieto pohľadávky
navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 29.04.2014.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, pri súčasnom zohľadnení odpísanej časti pohľadávky, spolu vo výške 196,71 eur, a preto mu
priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 196,71 eur, keďže nevyšlo najavo, že by odporca do

dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.

Navrhovateľsivďalšomvkonaníuplatňovalnároknazaplateniesumyvovýške219,-eur,ktorýskutkovo
vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností
odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas

cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej
ceny mobilného telefónu, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k
zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, t. j. sume 219,- eur.Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak

konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej

škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám

občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré

býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny, nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti
a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto
konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene,
za ktorú bol tento predaný odporcovi, a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej

výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti odporcom.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si

uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

Vprejednávanejvecizostranynavrhovateľa,nesúcehodôkaznébremeno,bolopreukázané,žeodporca
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri

tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o
pripojení nepreukázal.Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú
cenu. Účel, sledovaný navrhovateľom podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie

je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -

navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný
telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby, poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť
za služby v rokoch 2013 a 2014, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda

z časového hľadiska navrhovateľ zamieňa príčinu s následkom, inak povedané najskôr malo dôjsť k
následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 219,- eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, úrokmi

z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 219,- eur od 30.04.2014 do zaplatenia, zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo

vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške,
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 nariadenia

Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013. Súd pri
posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté
služby, t. j. sumy 196,71 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi cenu poskytnutých služieb, v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 30.04.2014 a vo

výške 5,25 % ročne, súd mu, viazaný rozsahom návrhu, s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., priznal
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 196,71 eur od 30.04.2014
do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na iba čiastočný úspech oboch
strán vo veci, s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca, na rozdiel od navrhovateľa, ani nenavrhol
zaviazať druhého účastníka na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z

úspešných účastníkov ani len čiastočne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.