Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1049/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113227152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113227152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s. r. o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47
236 817, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., so sídlom Kukučínova 20,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti odporcovi M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Y. XX,
N. N., v konaní o zaplatenie sumy 225,72 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č. k. 10C/3/2014-52 zo dňa 17. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na náhradu trov konania mení tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 100 % z účelne vynaložených trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska
kancelária Tomáš Rosina, s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici, vedený v T. a.s., pobočka N. N. pod č.
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
21,60 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Tomáš Rosina, s. r. o. so
sídlom v Banskej Bystrici, vedený v T. a.s., pobočka N. N. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 8,59 % ročne zo sumy 225,72 € od 26. 08. 2013 do 21. 03. 2014, v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák.
č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a ust. § 150 ods. 1 OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že o
trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP. Konštatoval, že hoci sa odporcovi nepodarilo
preukázaťdohoduúčastníkovpopojednávaníkonanom naokresnomsúdedňa30.09.2010oodpustení
náhrady trov právneho zastúpenia, podľa názoru okresného súdu je zrejmé, že v tom čase si konateľka
navrhovateľa a odporca poskytovali vzájomnú susedskú výpomoc (preukázanú tvrdením odporcu a jeho
dcéry), a to najmä zo strany rodiny odporcu, ktorá, hoci nie po výslovnej dohode, ale zrejme na základe

neurčitého vyjadrenia konateľky navrhovateľa, mohla viesť odporcu a jeho dcéru k presvedčeniu, že
trovy právneho zastúpenia hradiť nemusia. Okresný súd uviedol, že tento záver podporuje aj fakt, že
navrhovateľvyfakturovaltrovyprávnehozastúpeniaodporcoviažtrirokypoposkytnutíprávnychslužieb,
krátkopreduplynutímpremlčacejdoby.Na uvedenompostupenavrhovateľasúpodľanázoruokresného
súdu založené dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku existencie ktorých okresný súd v konaní
inak úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách konania navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 ods. 1
OSP nesúhlasí, nakoľko má za to, že ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nebolo prvostupňovým súdom

správne aplikované, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzal okresný súd do
úvahy všetky okolnosti z vykonaného dokazovania vyplývajúce, ktoré bol zo zákona povinný zohľadniť
pri posudzovaní možnosti aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP a bližšie sa tak nezaoberal okolnosťami
významnými z hľadiska rozhodovania podľa tohto zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že ust. § 150 OSP predstavuje výnimku zo zásady úspechu
v konaní vyjadrenej v § 142 OSP a jeho aplikácia je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie
špecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie súdu o trovách konania nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči ostatným účastníkom konania

a aby neodporovalo dobrým mravom. Navrhovateľ v odvolaní podčiarkol, že ustanovenie § 150 ods.
1 OSP ukladá súdu povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri určení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať, preto
totoustanovenieniejemožnévykladaťtak,ženaňmožnoprihliadaťkedykoľvek,bezzreteľanazákladné
zásady rozhodovania o trovách konania. Správanie sa odporcu pred začatím súdneho konania ako aj

v jeho priebehu je podľa navrhovateľa okolnosť, ktorá vylučuje aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Navyše,
konateľka navrhovateľa viackrát opakovane vyzývala odporcu na uhradenie dlhu na trovách konania a
až po jeho neuhradení počas obdobia takmer troch rokov, pristúpila k tomu, že si svoj nárok uplatnila
súdnoucestou.Skutočnosť,žekonateľkanavrhovateľasapredodporcomposkončenísúdnehokonania
vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/15/2010 vyjadrila tak, že „v zásade

by trovy konania mali uhradiť odporcovia v konaní sp. zn. 13C/15/2010 a až keď ich títo na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia neuhradia, bude potrebné tieto trovy vyúčtovať priamo odporcovi“,
nemožno podľa názoru navrhovateľa považovať za neurčité vyjadrenie konateľky navrhovateľa. Pokiaľ
odporca toto vyjadrenie konateľky navrhovateľa nepochopil, nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na
ťarchu navrhovateľa, ktorý bol v tomto súdnom konaní v celom rozsahu úspešný a ktorý na to, aby

mu bola vôbec vyplatená odmena za právne služby, ktoré poskytol, musel vynaložiť ďalšie finančné
prostriedky a svoj čas spojený s uplatnením a bránením svojich práv v tomto konaní. Skutočnosť, že
konateľka navrhovateľa a odporca sú susedia, nie je podľa názoru navrhovateľa taká skutočnosť, ktorá
by odôvodňovala aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP na rozhodnutie o náhrade trov konania. Navrhovateľ
v odvolaní zdôraznil, že na vzniku tohto súdneho sporu sa svojím správaním nepodieľal, naopak, iba

si bránil a uplatňoval svoje práva, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania je podľa
názoru navrhovateľa jednostranné, znejúce v prospech odporcu, bez toho, aby súd prvého stupňa
zohľadnil dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva v tomto konaní. V uvedenej súvislosti
poukázalnavrhovateľvodvolanínarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4MCdo11/2011anavrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania v

zmysle ust. § 221 ods. 1, 2 OSP zrušil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 33,55 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

Po preskúmaní veci, z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odsek 1 ust. § 150 OSP predstavuje, tak ako správne uviedol
navrhovateľ v odvolaní, výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, ktorá sa uplatňuje pri

rozhodovaní o náhrade trov konania a ktorá je vyjadrená v ust. § 142 OSP. Podľa ust. § 150 ods.
1 OSP súd výnimočne nemusí úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania celkom alebo
sčasti, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že nemusí zaviazať neúspešného
účastníka konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi konania. Aplikácia tohto ustanoveniana rozhodnutie o trovách konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter. Aj keď zákon okolnosti hodné osobitného zreteľa výslovne v
citovanom ustanovení neuvádza, neznamená to, že tým vytvára priestor na ničím nelimitovanú voľnú

úvahu súdu. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania ak to
skutočne neodôvodňujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, medzi ktoré patria majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a nebrať pritom na zreteľ aj okolnosti,
ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), odvolací súd
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania
nezohľadňuje vyššie uvedené predpoklady na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania. Skutočnosť, že došlo vo vzťahu k úhrade trov konania k dohode účastníkov
konania, nebola, tak ako uviedol okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, v konaní
preukázaná, a preto len samotný fakt, že konateľka navrhovateľa a odporca sú susedia, pričom v

rámci susedských vzťahov si vzájomne vypomáhajú, nepreukazuje ešte dohodu účastníkov konania,
že nárok na vyplatenie odmeny za poskytnuté právne služby vzniknutý navrhovateľovi v súvislosti
s iným súdnym konaním bude vykompenzovaný zo strany odporcu, resp. jeho rodiny vzájomnou
susedskou výpomocou. V prospech odporcu nemožno vyhodnotiť ani jeho tvrdenie, že nepochopil,
resp., že nesprávne pochopil vyjadrenie konateľky navrhovateľa po pojednávaní konanom na Okresnom

súde Banská Bystrica vo veci sp. zn. 13C/15/2010, pretože pokiaľ si odporca toto vyjadrenie konateľky
navrhovateľa v tom čase nesprávne vyložil, neznamená to ešte, že svojim neskorším prístupom k
požiadavke navrhovateľa uspokojiť jeho nárok na odmenu za poskytnuté právne služby v inom konaní
nemohol predísť tomuto súdnemu sporu a tým aj ďalším trovám konania, ktoré navrhovateľovi v
súvislosti s uplatňovaním nároku v tomto súdnom konaní vznikli a na náhradu ktorých mal okresný súd

v zmysle zásady úspechu v konaní správne zaviazať odporcu, keďže žiadne relevantné okolnosti hodné
osobitného zreteľa na strane odporcu, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP neboli v konaní
preukázané.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom

výroku o trovách konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že priznal navrhovateľovi náhradu
trov prvostupňového konania podľa ust. § 151 ods. 7 OSP v rozsahu uvedenom vo výroku tohto
uznesenia, čo znamená, že okresný súd navrhovateľom vyčíslené trovy prvostupňového konania posúdi
z hľadiska účelne vynaložených trov konania a na základe tohto posúdenia potom po právoplatnosti
tohto uznesenia rozhodne o ich náhrade v konkrétnej sume.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli navrhovateľovi v odvolacom konaní
predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (odvolanie) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a
ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 9,96 € plus režijný paušál k
uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 €, plus 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo
výške 3,60 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu
21,60 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.