Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711216168.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej
koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti povinnému Q. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom ul. B. č. XXXX/X, XXX XX S., pôvodne vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej,
Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, pod sp. zn. EX 1303/11, pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1 779,13 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 20Er/785/2011-11 z 10. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr.
Michala Krnáča z 20. mája 2010 sp. zn. RK-576/10-MK, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť
oprávnenému 1 779,13 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od
15. 06. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na základe zmluvy o úvere z 30. 11. 2007 o
poskytnutí sumy 1 128,59 Eur. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa. Rozhodca
priznal oprávnenému oproti požičanej sume 1 128,59 Eur aj zmluvnú pokutu vo výške 564,41 Eur,
čo súd považoval za neprijateľnú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa, keďže odmena za
poskytnutie úveru je v pomere 95,35 % k poskytnutým finančným prostriedkom a zmluvné pokuty sú
vo výške 31,72 % z celej rozhodcom priznanej dlžnej istiny. Okresný súd posudzoval žiadosť súdnej
exekútorky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) spolu s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dospel k
názoru, že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého by musel exekúciu zastaviť,
ak by aj žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, preto nie je
dôvod žiadosti súdnej exekútorky vyhovieť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Tvrdil, že ak okresný súd založil svoje
rozhodnutie na závere o neprimeranosti dojednaných úrokov (zmluvnej odmeny) a neprimeranosti
sankcií - zmluvných pokút v zmluve o revolvingovom úvere č. 8200000357 zo dňa 30. 11. 2007, prekročil
rozsah svojej preskúmavacej právomoci vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku),
pri ktorom sa mal obmedziť iba na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a
v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa mohol zaoberať len tým, či plnenie
vyplývajúce z exekučného titulu nie je objektívne nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom
konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na základné
(nachádzacie) konanie, pretože rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní

účinky právoplatného rozsudku súdu a tvorí v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. prekážku res iudicata, ktorú
ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Rozhodcovský rozsudok
by bolo možné preskúmať len ďalším rozhodcom. Povinný nikdy takúto žiadosť nepodal. Exekučný súd
svojím postupom porušil elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť
rozhodcovského konania vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva
preskúmavaná. Slovným spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa myslí plnenie vyplývajúce z
výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Správnosti záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na
ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod
zodpovedá aj gramatický výklad ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) O. s. p. Neobstojí preto postup súdu,
ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku posudzuje úverovú
zmluvu.
Nie sú správne ani skutkové zistenia okresného súdu o obsahu zmluvy. Oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 1 979,68 Eur, za poskytnutie ktorej mal povinný zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu
vo výške 950,67 Eur. Úver bol splatný v 30 mesačných splátkach. Zmluvná odmena za celé obdobie
poskytnutia peňažných prostriedkov bola podľa článku 5.2 zmluvných ustanovení zmluvy splatná ku dňu
poskytnutia úveru. Z hľadiska zjednodušenia procesu poskytnutia úveru a zaplatenie zmluvnej odmeny
boli dve finančné operácie (1. vyplatenie úveru, 2. zaplatenie zmluvnej odmeny) nahradenej jednou
- započítaním. Pri zisťovaní skutkového stavu je preto potrebné vychádzať jednak zo špecifikovania
pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania (a ktoré predmetom započítania neboli) ako aj zvyšky
týchto pohľadávok a toho, v akom rozsahu započítaním zanikli. Započítaním zanikla pohľadávka
oprávneného na zaplatenie zmluvnej odmeny, ale nárok na vrátenie istiny úveru vo výške 1 979,68 Eur
zostal zachovaný. Je preto nesprávne tvrdenie súdu, aký úver bol poskytnutý a aká suma má byť vrátená.
Pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal súd do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Okresný súd
svojím rozhodnutím de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť
veriteľovi žiadnu odmenu. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že oprávnený by mal úver poskytovať bezodplatne. Pokiaľ aj
súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve o úver je neprimerane vysoká mal určiť, aká časť
zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty.
Svojím postupom okresný súd odňal oprávnenému práva účastníka konania, keď na jednej strane
postupoval ako súd konajúci vo veci samej, na druhej strane však účastníkovi neposkytol možnosť
byť účastníkom tohto rozhodovania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je spojený s omeškaním
dlžníka (povinného) so splácaním dlhu. Povinný bol v omeškaní so splácaním splátok a niektoré
nezaplatil vôbec. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania
výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. Zákon dovoľuje
súdu uplatniť jeho moderačné právo. Výška zmluvnej pokuty závisela od správania sa povinného. Z
uznesenia okresného súdu nevyplýva, že by sa súd zaoberal skúmaním porušovania povinnosti zo
strany povinného. Súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav,
kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí
zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškanie ani úrok z omeškania.
Dôsledkom rozhodnutia okresného súdu je porušenie zákonných ustanovení upravujúcich exekučné
konanie, základné zásady zmluvného práva, ale je vlastnícke právo oprávneného, hoci mu z článku 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k odňatiu
vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a porušeniu
práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého okrem iného je aj právo na riadne presvedčivé a náležité
zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba
v rozsahu odvolania oprávneného a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O žiadosti súdnej exekútorky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu
Zvolen 09. 11. 2011 rozhodol okresný súd dňa 10. 11. 2011. Správnosť rozhodnutia okresného súdu
je potrebné skúmať s prihliadnutím na text zákonných ustanovení aplikovaných okresným súdom ku

dátumu jeho rozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na vývoj judikatúry v skutkovo a právne obdobných
veciach.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k 31. 12. 2011 exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2011
(aj v znení účinnom ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu) je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Titulom na výkon exekúcie je práve
rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča so sídlom v Žiline z 20. mája 2010, na ktorom je
vyznačená právoplatnosť dňom 12. septembra 2011 a vykonateľnosť dňa 16. septembra 2011. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní sa oprávnený domáhal
proti povinnému zaplatenia sumy 1 128,82 Eur ako dlžnej istiny spolu so zmluvnou pokutou vo výške
564,41 Eur, ktorá zodpovedá 50 % z nesplatenej istiny úveru a hneď v ďalšom texte odôvodnenia sa
uvádza výška žiadanej zmluvnej pokuty už sumou 650,31 Eur. Oprávnený ako žalobca v rozhodcovskom
konaní žiadal priznať aj úrok z omeškania, ktorý vo výroku rozhodcovského rozsudku rozhodca označil
ako „9 % ročný úrok“. V závere rozhodcovského rozsudku odôvodňuje rozhodca svoju právomoc
(príslušnosť) konať od článku 18 rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8200000357 z 30. 11. 2007. V predloženej fotokópii zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné
dojednania, súčasťou ktorých má byť aj rozhodcovská doložka písané absolútne nečitateľným, husto
popísaným malým písmom. Okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je rozhodcovský rozsudok
predkladaný oprávneným materiálne vykonateľným exekučným titulom. Oprávneniu súdov v exekučnom
konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy,
resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v
znení účinnom do 31. 12. 2012. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskej veci je skúmať právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z
princípu ochrany práv spotrebiteľa (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 18. septembra 2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011, z 10. októbra 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, sp.
zn. 4Cdo/410/2012 z 30. januára 2013 a mnohé iné).

Oprávnený v odvolaní namieta, že exekučný súd prekročil rámec prieskumnej právomoci vyplývajúce
mu z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak skúmal rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených
v ustanovení § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ale v exekučnom
konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk vymedzených

v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7ECdo/190/2013 z 26. marca 2014). K prieskumu rozhodcovského rozsudku z hľadísk vymedzených
v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní môže pristúpiť exekučný súd aj po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej
a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie na vykonanie exekúcie udelené
exekútorovi je individuálny právo aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho
exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého
súdny exekútor môže začať vykonávať exekúcie v zmysle § 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku
a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011 z 1. februára 2012, sp. zn. 5Cdo/34/2013 z 24. 10.
2013, aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. III. ÚS 254/2012).
Postup okresného súdu, ktorý neskúmal, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného
exekučného titulu ako mu to ukladá ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale sa zameral na
hodnotenie plnenia priznaného oprávnenému rozhodcovským rozsudkom, nebol správny. Prioritu má
posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a až v prípade, že súd zistí, že rozhodcovský rozsudok spĺňa podmienky vykonateľného
exekučného titulu zaoberá sa súd tým, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd
súhlasí s názorom oprávneného, že k záveru o priznaní plnenia rozhodcovským rozsudkom v rozpore
s dobrými mravmi dospel okresný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže zo
zmluvy o revolvingovom úvere vo fotokópii na č. l. 9 spisu ani z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
nie je bez ďalšieho možné jednoznačne ustáliť, aký úver povinný čerpal, koľko z čerpaného úveru a z
čoho presne pozostáva suma priznaná rozhodcovským rozsudkom a okresný súd v tomto smere žiadne
ďalšie dokazovanie nevykonal. Neodporuje zákonu ani také rozhodnutie súdu, ktorým by čiastočne (pre
prípad, že rozhodcovský rozsudok je formálne materiálne vykonateľným exekučným titulom) žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel a čiastočne by žiadosť zamietol z dôvodu uvedeného
v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Okresný súd rozhodol vo veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve a v závislosti od výsledku tohto prieskumu zvoliť ďalší
procesný postup.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.