Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Tos/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010558
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713010558.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2016, v
trestnej veci odsúdeného H. G., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/
Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/150/2013 zo dňa
23.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného H. G..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad napadnutým uznesením sp. zn. 4T/150/2013 zo dňa 23.02.2016 podľa § 50 ods. 4
Tr. zák. vyslovil, že odsúdený H. G., nar. XX.XX.XXXX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/150/2013 zo dňa 28.11.2013, právoplatného 28.11.2013,
neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení uznesenia, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený podal sťažnosť proti
uzneseniu. Svoju sťažnosť neodôvodnil.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/150/2013 zo dňa 23.11.2013 bola schválená dohoda
o vine a treste, ktorú uzavrel prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad s odsúdeným H. G.. Týmto
rozsudkom bol odsúdený H. G. uznaný vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák.

Za to mu súd uložil podľa § 276 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2013. Koniec skúšobnej doby pripadal na deň
28.11.2015.

Súd prvého stupňa skúmal, ako odsúdený H. G. sa správal počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa zistil, že odsúdený H. G. v priebehu plynutia skúšobnej
dobe nespáchal trestný čin, no na druhej strane opakovane sa dopustil priestupkov na úseku cestnej
dopravy, ktoré spáchal dňa 30.7.2014, 3.8.2014, 26.8.2014, 19.10.2014, 30.12.2014, 11.3.2015,
31.05.2015, 3.6.2015, 24.6.2015, 30.6.2015, 1.7.2015, 29.7.2015, 25.9.2015, 3.10.2015. Celkovo počas
plynutia skúšobnej doby spáchal 14 priestupkov.

Odsúdený H. G. na verejnom zasadnutí počas záverečného návrhu vyslovil svoje stanovisko, že
spáchané priestupky neboli tak závažné a išlo o nízke pokuty a nesúhlasí s návrhom prokurátora, aby
súd vyslovil, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na priestupky, ktoré spáchal odsúdený počas plynutia
skúšobnej doby a rovnako konštatoval, že zo správy daňového úradu vyplýva, že odsúdený neuhradil
ani najmenšou čiastkou svoj dlh, ktorý mu vznikol z nesplnenia svojej daňovej povinnosti.

K tejto argumentácii súdu prvého stupňa krajský súd dodáva, že odsúdený H. G. počas skúšobnej
doby opakovane spáchal priestupky. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou odsúdeného, že ide o
priestupky s nižšou závažnosťou. No na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že opakovane sa dopúšťal
protiprávneho konania s nižšou závažnosťou, čo svedčí jednoznačne o tom, že odsúdený ignoruje
právne predpisy, nedodržiava ich. Krajský súd uzatvára, že opakované protiprávnekonanie, aj keď
menšej závažnosti, vzhľadom na intenzitu opakovania, odôvodňuje záver, že odsúdený neviedol počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia riadny život.

Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že takéto
správanie odsúdeného nie je v súlade s právnym poriadkom SR a bolo potrebné vysloviť, že v skúšobnej
dobe neviedol riadny život a sa neosvedčil. Na základe tohto záveru súd prvého stupňa správne
postupoval, keď vyslovil, že odsúdený uložený trest odňatia slobody vykoná.

Odsúdený H. G. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, teda súd prvého stupňa správne
rozhodol aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd sa zaoberal aj možnosťou predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. Tu je
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že skúšobná doba uplynula dňa 28.11.2015 a skúšobnú dobu
je možné predĺžiť iba v prípade, ak táto ešte plynie. Krajský súd teda nemohol postupovať podľa
ustanovenia § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.