Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405215431
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1405215431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Stavoarch s.r.o. ,
so sídlom v Bratislave, Jasencova 4 a 6, IČO: 31 397 654, zastúpeného: AK MS s.r.o., so sídlom
Bratislava, Galandova 3, proti odporcom: 1/ C. T., U.. XX.XX.XXXX, R. R., R. XX - právny U. po U.. C.
T., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., R. XX, X/ M. T., R. R., D. X, zastúpenej

advokátom JUDr. Milanom Ružbárskym, so sídlom Bratislava, P.O.BOX 153, o zaplatenie 6.897,- eur,
na odvolanie odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 24. októbra 2013, č.k.
19C 257/2006-466, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 6.897,- eur a o trovách konania si
vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc z uznesenia Krajského

súdu v Bratislave, ako odvolacieho súdu, sp. zn. 14 Co /60/2011-419 zo dňa 12. marca
2013, ktorým bol zrušený jeho v poradí druhý rozsudok v napadnutej časti a vec vrátená na ďalšie
konanie, vypočul účastníkov konania a zadovážil si potrebné listinné dôkazy. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že navrhovateľ, ako dodávateľ, uzavrel s odporcami, ako objednávateľmi, zmluvu
o dielo č. X-X/XXXX N. XX.X.XXXX s jej dodatkami č. 1 zo dňa 15.4.2004 a č.2 zo dňa 21.7.2004,
predmetom ktorej bolo zhotovenie rodinného domu R8 s garážou bez pivnice na pozemku parc.

č. XXXX/XXX,XXX,XXX H. L.. Ú.. N.U. U. H. za konečnú sumu na základe dodatku č. 2 vo výške
3.889.465,30 Sk. Odporcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.2005, registrovanej na Správe
katastra Bratislava pod č. H. XXXX/XX dňa 10.júna 2005, previedli na kupujúceho B.. L. E. nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom zmluvy o dielo. Odporcovia uzavreli s navrhovateľom dňa 6.4.2005 dohodu o
urovnaní všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo ev.č.2-5/2003. Na základe tejto
dohody sa dohodli na urovnaní všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, vrátane
jej dodatkov. Úhrada zvyšnej časti pohľadávky vo výške 327.888,- Sk, pozostávajúcich z neuhradených

faktúr č. 34002 vo výške 209.842,- Sk, č. 34003 vo výške 49.450,- Sk, č. 34004 vo výške 12.137,- Sk
a nákladov na obstaranie predaja nehnuteľností vo výške 56.459,- Sk, mali byť predmetom rokovania
medzi objednávateľom a zhotoviteľom v lehote do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v
prospech kupujúceho B.. L. E. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi objednávateľom a kupujúcim.
Po právnej stránke vec posúdil podľa § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že
nárok navrhovateľa je dôvodný. Za základ rozhodnutia vzal jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavené

navrhovateľom pre odporcov a vyplývali zo záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti mal preukázané, že
faktúra: č. 32003 so splatnosťou 5.3.2003 na sumu 362.342,- Sk bola zaplatená dňa 20.03.2003 a
úrok z omeškania podľa zmluvy o dielo čl.3 bod 3.8 bol vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každýdeň z omeškania, t.j. z uvedenej sumy úrok predstavuje 2.536,40 Sk (14 dní omeškania), č. 32021
so splatnosťou 30.4.2003 na sumu 731.040,60 Sk, pričom bola zaplatená časť dňa 13.08.2003, t.j. z
uvedenejsumyúrokpredstavuje38.014,10Sk(104dníomeškania), akeďžezuvedenejfaktúryodporca

dňa 13.8.2003 zaplatil 680.000,- Sk, teda úrok z omeškania zo sumy 51.040,60 Sk od 14.08.2003
do zaplatenia dňa 10.09.2003 predstavuje 663,50 Sk (26 dní omeškania), č. 32035 so splatnosťou
18.06.2003 na sumu 905.696,- Sk, pričom bola zaplatená dňa 10.09.2003, teda odporca bol v
omeškaní a úrok z omeškania podľa zmluvy o dielo čl.3 bod 3.8 bol vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky
za každý deň z omeškania, t.j. z uvedenej sumy úrok predstavuje 37.586,40 Sk (83 dní omeškania),

č.32048 so splatnosťou 25.09.2003 na sumu 1.089.886,40 Sk, pričom bola zaplatená dňa 8.3.2004,
teda odporca bol v omeškaní a úrok z omeškania predstavuje 89.370,70 Sk (164 dní omeškania),
avšak z tejto faktúry zaplatil dňa 02.04.2004 sumu 595.000,- Sk, teda bol v omeškaní so
sumou 494.886,40 Sk od 9.03.2004 do 2.04.2004, pričom úrok predstavuje sumu 5.691,20 Sk ( 23 dní
omeškania) a dňa 21.07.2004 zaplatil 150.000,- Sk, teda so sumou 344.886,40 Sk bol v omeškaní
od 3.04.2004 do 21.07.2004, čo predstavuje úrok z omeškania 18.623,90 Sk (v omeškaní bol 108

dní) a č. 30069 so splatnosťou 23.12.2003 na sumu 145.650,80 Sk, ktorá faktúra bola zaplatená dňa
21.07.2004, teda úrok z omeškania predstavuje sumu 15.293,30 Sk (210 dní v omeškaní). Omeškanie
odporcov tak ustálil v rozsahu 732 dní, čo predstavuje sumu 207.779,50 Sk, teda 6.897,-
eur. Pokiaľ ide o obranu odporcov, že navrhovateľ mal zapríčiniť ich omeškanie, keď
podľa zmluvy o dielo čl.4 bod 4.1 nevypracoval časový harmonogram výstavby diela s poskytnutým

úverom a neuskutočnil taký objem prác na aký banka mala poskytovať jednotlivé preddavky,
poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vyjadrenie F. R., že odporcovia s bankou
uzavreli úverovú zmluvu č. 2003017860 dňa 13.06.2003 s dodatkom č.1 zo dňa 5.3.2005 na sumu
2.900.000,- Sk, pričom tieto prostriedky sa mali čerpať v 4 čiastočných čerpaniach. Prvé čerpanie banka
poskytla dňa 12.08.2003 na sumu 700.000,- Sk, druhé čerpanie dňa 10.09.2003 na sumu 1.200 000,-

Sk a tretie čerpanie dňa 08.03.2004 na sumu 600.000,- Sk. Štvrté čerpanie dlžníci nevyčerpali a dňa
15.6.2005 bol úver predčasne splatený. V tomto smere uzavrel, že obrana odporcov neobstojí, pretože
zmluva o dielo bola uzavretá dňa 20.02.2003 a faktúra č. 32003 na sumu 362.342,- Sk bola splatná dňa
5.03.2003 a odporcovia ju zaplatili dňa 20.03.2003, kedy ešte nemali uzavretú zmluvu o úvere a nebol im
poskytnutý žiadny úver. Teda skutočnosť, že nebol vypracovaný harmonogram prác podľa poskytnutého

úveru nemal dopad na zaplatenie jednotlivých faktúr. Konštatoval, že pokiaľ by odporcovia boli výlučne
viazaní so zaplatením na poskytnutý úver, žiadali by navrhovateľov o predĺženie lehoty splatnosti a
nezaplatili by v podstate ani prvú splátku. Ako nedôvodné vyhodnotil aj ďalšie tvrdenie odporcov v tom
smere, že navrhovateľ spoluzavinil to, že banka neuvoľnila prostriedky, pretože rozsah vykonaných prác
nezodpovedal objemu vyfakturovaných preddavkov a v tomto ohľade poukázal na to, že banka nebola

v žiadnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a poznamenal, že pokiaľ banka zamietla odporcom určitý
preddavok, mali upozorniť navrhovateľa v tom smere, že nedodržiava dohodnutú zmluvu a jej dodatky a
následne mali žiadať zníženie preddavkov, resp. inými právnymi prostriedkami donútiť navrhovateľa, aby
postupoval v zmysle zmluvy o dielo. V tomto smere však odporcovia žiadny takýto dôkaz nepredložili.
O trovách konania si vyhradil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa 2/ domáhajúc
sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý dôvodiac tým, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je zmätočné a postupom
konajúceho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že netrval
na odstránení vád návrhu spočívajúcich v pravdivom opísaní rozhodujúcich skutočností a označení

dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a preto nemala možnosť účinne sa brániť proti uplatnenému
nároku a navrhovať dôkazy vo svoj prospech. Namietala porušenie procesnej povinnosti konajúceho
súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a § 100 ods. 1 O.s.p., čo malo za následok nepredvídateľnosť
súdneho rozhodnutia. Argumentovala, že faktúry sú účtovným a platobným dokladom bez vypovedacej
schopnosti o opodstatnenosti vzniku nárokov v nich uvedených, čo do ich základu a výšky. Vytýkala

súdu prvého stupňa, že sa záväzkovo-právnym vzťahom účastníkov konania nezaoberal a svoje zistenia
nekonfrontoval so zmluvou o dielo, podľa ktorej boli preddavkové platby viazané na skutočný stav
vecného plnenia diela zo strany zhotoviteľa, pričom podpísaním úverovej zmluvy sa financovanie diela
riadilo inými pravidlami, a to pravidlami uvedenými v úverovej zmluve, ktorým je vo všeobecnosti to, žebanka prepláca preddavkovo iba cenu skutočne zrealizovaných prác. Zdôraznila, že súdom uvádzané
faktúry na sumu 3,2 milióna Sk vyčerpali skoro celú cenu kontrahovaného diela, a z toho sumu cca
3.000.000,- Sk už so splatnosťou 25. 9. 2003, a preto je v tejto súvislosti potrebné sa zo strany súdu

zamyslieť, či vecné plnenie zo strany zhotoviteľa vôbec mohlo nastať vzhľadom na dojednania v zmluve
o dielo v článku 3. 3 body a) až i). Zdôraznila, že dlžník je v omeškaní s plnením svojho záväzku len
vtedy, ak si veriteľ splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, čo znamená, že pokiaľ si veriteľ čo i
len čiastočne nesplnil svoje povinnosti, dlžník sa nemôže dostať do omeškania.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 2/ uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je

správny a zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Mal za to, že návrh spĺňa všetky požiadavky
vyplývajúce z § 79 O.s.p. Uviedol, že skutkový stav sa objasňoval v priebehu celého konania, je
dostatočne jasný a určitý a predložil viaceré listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zotrval
na svojich tvrdeniach o nedostatkoch rozhodnutia odvolacieho súdu. Námietku odporkyne 2/, že sa
nemôže účinne brániť proti uplatnenému návrhu a navrhovať dôkazy, považoval za účelovú so zámerom
naďalej predlžovať konanie, ktoré už aj tak trvá viac ako 8 rokov. Uviedol, že celý skutkový stav bol

odporcom dobre známy, mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým vyjadreniam a listinným dokladom, ako aj
na podporu svojich tvrdení predkladať dôkazy. Zdôraznil, že súd prvého stupňa správne posúdil právny
úkon uzavretý medzi účastníkmi konania ako dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho
zákonníka, preto sa ďalej nezaoberal skúmaním dôvodnosti uplatňovanej pohľadávky, keď ani samotný
odporcovia nikdy nespochybnili, že k dohode o urovnaní došlo a nespochybňovali ani povahu tohto

právneho úkonu ako dohody o urovnaní a prvýkrát tak urobili až v odvolaní proti druhému rozsudku
súdu prvého stupňa. Zdôraznil, že B.. E. nebol zmluvnou stranou dohody o urovnaní, preto mu nemohol
vzniknúť a nevznikol mu priamy záväzok z tejto dohody a už vôbec nie zmluva o prevzatí záväzku; ide
o dvojstranný právny úkon uzavretý medzi navrhovateľom a odporcami, ktorý úmysel bol pri uzatváraní
dohody jednoznačný. Mal za to, že dohoda je platná a pre účastníkov záväzná. Poznamenal, že ako

zhotoviteľ sa nemohol dostať do omeškania z dôvodu, že nemohol plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania odporcov ako objednávateľov spočívajúcu v nepredložení úverovej zmluvy, odporcovia mu
nikdy neposkytli súčinnosť a nikdy mu úverovú zmluvu nepredložili, aby mohol svoju zmluvnú povinnosť
plniť, čo napokon potvrdila aj odporkyňa 2/ na pojednávaní dňa 1. 10. 2007. Tvrdenia odporkyne 2/
týkajúce sa spoluzavinenia preto považoval za irelevantné a zavádzajúce. Z uvedených

dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa na základe odvolania odporkyne 2/
z dôvodov ňou podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.); a to aj vo vzťahu k
odporcovi 1/ podľa § 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p.; bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 2/ nie je dôvodné.

Vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/ boli zaviazaní na zaplatenie žalovanej istiny solidárne (spoločne
a nerozdielne), vychádzal odvolací súd pri aplikácii ust. § 206 ods. 2 O.s.p. na posudzovanie právnych
účinkov (suspenzívneho a devolutívneho) riadne a včas podaného odvolania odporkyňou 2/ vo vzťahu
k tej časti napadnutého rozsudku, ktorý sa týkal odporcu 1/ (solidárne s ňou zaviazanému na plnenie)
- ktorý odvolanie nepodal, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.

augusta 2002, sp.zn. M Cdo 79/02, podľa ktorého odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných,
ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu
žalovanému, ktorý odvolanie nepodal a povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať
celý rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto judikovanom prípade bol teda vyslovený právny názor,
že pokiaľ napadnutým rozsudkom bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť plniť žalobcovi spoločne

a nerozdielne, tak týmto rozhodnutím bola založená ich pasívna solidarita (§ 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), a tak i nerozlučné spoločenstvo v konaní, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie
voči jednotlivým žalovaným. Vzhľadom na takéto procesné spoločenstvo žalovaných potom platí, že
odvolanie jedného z nich je účinné aj pre ďalšieho žalovaného (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Za tohto stavu treba
preskúmať celý odvolaním napadnutý rozsudok, o to viac, že žalobca uplatnil voči obom žalovaným

právo vyplývajúce z rovnakých skutkových okolností.
Odvolací súd zistil, že odporca 1/ C. T., U.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX v priebehu
odvolacieho konania (dňa 15.11.2013) zomrel, a preto podľa § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval ďalej v
konaní s jeho právnym nástupcom - dedičom C. T.F., U.. XX.XX.XXXX, ktorý vstúpil na jeho miesto
do konania ako jeho univerzálny právny nástupca (osvedčenie o dedičstve zo dňa 15.04.2014 sp.zn.

46D/765/2013, Dnot 109/2013).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie navrhovateľom
uplatňovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,ktoré odporcovia uvádzali na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že odporcom vznikla

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v súvislosti s ich omeškaním zaplatiť preddavky
na cenu za dielo v lehote splatnosti na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 20.2.2003, keď na vec
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369 ods.1, ods. 2), ktoré aj správne
aplikoval na zistený skutkový stav dostatočne podložený výsledkami dokazovania a svoje rozhodnutie
z hľadiska záverov vedúcich k vyhoveniu návrhu aj náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi

z § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania odporkyne 2/ tak
nie je spôsobilý spochybniť; z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných (§ 205 ods.2 písm. a/
až f/ O.s.p. ); správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania
je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania

pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212
ods. 3 O.s.p.).
Právna úprava postupu súdu vo vzťahu k nesporným a sporným právne významným skutočnostiam
obsiahnutá v ust. § 118 ods. 2 O.s.p. bola prijatá z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a posilnenia
práva na spravodlivý súdny proces, keď aj kontradiktórnosť konania si vyžaduje ochranu účastníkov

tým, že sudca ich usmerní o rozsahu dokazovania, ktoré mieni vykonať tak, aby sa minimalizovalo
opomenutie návrhov na dokazovanie zo strany účastníkov konania.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vychádzal pri svojich skutkových a právnych záveroch z
uzneseniam odvolacieho súdu sp.zn. 14 Co/60/2011 - 419 zo dňa 12. 3. 2013, ktorým bol zrušený
jeho (v poradí druhý) rozsudok a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a v ktorom odvolací súd

vyslovil právny názor, že zo znenia článku 1 bod 2 písm. f) dohody o urovnaní nemožno dospieť k
záveru, že by v tomto smere došlo medzi účastníkmi konania k odstráneniu spornosti pohľadávok
v ňom uvedených, a pokiaľ sa v tomto bode dohody účastníci dohodli, že budú o úhrade pohľadávky
rokovať, jednoznačne to nasvedčuje tomu, že minimálne v tejto časti nebola dohoda o urovnaní
dosiahnutá; napokon mal za to, že podpísaním dohody zo strany odporcov nedošlo ani k uznaniu

záväzku uplatňovaného v tomto konaní. V nadväznosti na tento právny názor odvolací súd
uložil súdu prvého stupňa posúdiť uplatnenú pohľadávku navrhovateľa podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka a pri zohľadnení námietok odporcu skúmať spoluzavinenie navrhovateľa na
vzniku omeškania odporcov a vykonať dokazovanie pokiaľ ide o posúdenie rozsahu omeškania.
Súd prvého stupňa vzal v ďalšom konaní za základe pre svoje rozhodnutie odvolacím súdom vyslovený

právny názor, ktorým bol podľa § 226 O.s.p. viazaný a pokyny uložené mu odvolacím súdom, a to
zisťovať v rámci dokazovania sporné skutočnosti týkajúce sa rozsahu omeškania a spoluzavinenia
navrhovateľa na omeškaní odporcov.
Pokiaľ však súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a nesplnil si
svoju povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania, týmto svojím postupom nebolo odporkyni 2/ bránené

k sporným skutočnostiam tak, ako tieto boli ustálené odvolacím súdom, sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy.
Odporkyňa 2/ nedôvodne argumentuje tým, že týmto svojím postupom jej súd prvého stupňa odňal
možnosť konať pred súdom, keďže jej nebolo znemožnené ako účastníkovi konania realizovať svoje
procesné práva, ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho
postupu súdu nebola vylúčená z ich realizácie v konaní (právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť

sakrozhodnýmskutočnostiamaoznačiťdôkaznéprostriedkynaichpreukázanie),čímjejnebola odňatá
reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v práve právne a skutkovo argumentovať
prejednávanú vec.

Navrhovateľ si pôvodne svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny uplatňoval na základe medzi

účastníkmi konania uzatvorenej dohody o urovnaní zo dňa 6. 4. 2005, keď mal za to, že v zmysle
článku 1., bod 2 písm. f) sa odporcovia zaviazali na zaplatenie žalovanej istiny titulom neuhradených
penalizačných faktúr, a teda že v konaní nebude potrebné iným spôsobom (titulom) preukazovať
opodstatnenosť tejto žalovanej pohľadávky. V priebehu konania však bolo ustálené, že na základedohody o urovnaní navrhovateľovi nevznikol nový záväzok, ktorým by bol nahradený pôvodný záväzok
odporcov vyplývajúci im zo zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 20. 2. 2003
a teda, že v konaní bude potrebné sa zaoberať tým, či sa odporcovia dostali do omeškania v

súvislosti s úhradou svojich záväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy o dielo v tom smere, či zaplatili
riadne a včas preddavkové faktúry v zmysle v článku 3.3 zmluvy o dielo a v tejto súvislosti bolo
dôkaznou povinnosťou navrhovateľa preukázať základnými faktúrami, ako aj penalizačnými faktúrami,
rozsah omeškania odporcov s úhradou ceny za vykonanie diela. Na základe uvedeného navrhovateľ
dostatočne špecifikoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny tým, že predložil faktúry, ktorými

odporcom fakturoval preddavky na vykonanie diela, so zaplatením ktorých sa odporcovia dostali do
omeškania a spolu s penalizačnými faktúrami, ktoré im v súvislosti s omeškaním vystavil,
predložil aj doklady, z ktorých vyplývalo, za aké obdobie sa odporcovia dostali s úhradou jednotlivých
faktúr do omeškania. Odvolací súd preto nepovažoval za vadu návrhu absenciu pravdivého opísania
rozhodujúcich skutočností a označenia dôkazov navrhovateľom v samotnom návrhu na
začatie konania, nakoľko navrhovateľ v nadväznosti na iné právne posúdenie ním uplatňovaného

nároku odvolacím súdom, si túto svoju povinnosť v priebehu konania splnil do tej miery, že odporkyňa
2/ mala možnosť účinne sa proti týmto jeho tvrdeniam a predloženým listinným dôkazom účinne
brániť a navrhovať dôkazy vo svoj prospech. Odporkyňa 2/ nedôvodne namieta zmätočnosť a
nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko mala možnosť predvídať jeho rozhodnutie
v tom, že bude vydané na základe pre konajúci súd záväzných záverov vyplývajúcich pre neho z

uznesenia odvolacieho súdu a prispôsobiť tak uplatňovanému nároku realizáciu svojich procesných práv
v konaní.
Pokiaľ súd prvého stupňa vyvodil omeškanie odporcov s úhradou preddavkových platieb na cenu za
vykonaniediela,vrátanekonečnéhovyúčtovaniaceny,znavrhovateľom predloženýchfaktúr, poukazuje
odvolací súd na to, že hoci sú len účtovným a platobným dokladom, mali tieto svoj podklad v článku 3.3

zmluvy o dielo a boli vystavované v závislosti od etapy, v akej sa realizácia diela nachádzala, pričom
odporkyňa 2/ v konaní neuviedla žiadnu konkrétnu námietku v tom smere, že by faktúry na úhradu
preddavkov boli vystavené v rozpore s článkom 3.3 zmluvy o dielo, a teda, že by nenadväzovali na
skutočne vykonané vecné plnenia. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s námietkou odporkyne
2/ týkajúcou sa spoluzavinenia navrhovateľa na omeškaní odporcov s úhradou preddavkov na cenu

za dielo. Ako vyplýva zo spisu, práce sa začali 24. 3. 2003 a až po začatí výstavby hrubej stavby, t.j.
po vystavení tretej preddavkovej faktúry dňa 30. 4. 2003, odporcovia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom
úvere, čo však nemalo automaticky za následok zmenu v zmluve dojednaného financovania
diela inými dojednaniami, teda pravidlami uvedenými v úverovej zmluve, podľa ktorej banka
uvoľňovala peňažné prostriedky z hypotekárneho úveru iba v rozsahu hodnoty skutočne realizovaných

prác. Podľa článku 4.1 sa síce navrhovateľ - zhotoviteľ zaviazal predložiť formou dodatku k zmluve
časový harmonogram výstavby diela v nadväznosti na poskytnutie hypotekárneho úveru, a teda mal
zosúladiť harmonogram výstavby diela s harmonogramom úhrad z hypotekárneho úveru, v konaní však
vyšlo najavo, a zhodne to potvrdili navrhovateľ aj odporkyňa 2/, že objednávatelia úverovú zmluvu
zhotoviteľovinepredložili,atedamuneposkytlipotrebnúsúčinnosťnasplneniejehozáväzkupredložiťim

dodatokkzmluve,ktorýmbydošlo kzosúladeniu harmonogramuvýstavbydielasposkytovaním platieb
z hypotekárneho úveru. Odporcovia tak, v postavení veriteľa z hľadiska tohto záväzku navrhovateľa,
neposkytli navrhovateľovi, v postavení dlžníka z hľadiska tohto jeho záväzku - predložiť dodatok ku
zmluve o dielo, potrebné spolupôsobenie, pre ktoré si navrhovateľ svoj záväzok nemohol splniť, a
preto sa navrhovateľ nemohol dostať do omeškania v dôsledku omeškania odporcov s poskytnutím

spolupôsobenia potrebného na splnenie jeho záväzku (§ 365 v spojení s § 370 Obchodného zákonníka).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že povinnosť súčinnosti vyplývala odporcom priamo v
článku 7. 5 zmluvy o dielo. Napokon samotná odporkyňa 2/neuviedla ako inak mala byť dojednaná
splatnosť preddavkov na cenu diela oproti dojednanému spôsobu uhrádzania preddavkov na realizáciu
výstavby rodinného domu vo väzbe na vecné plnenia; čerpanie úveru v jednotlivých čiastkach totiž

neboloviazanénakonkrétnuetapuvýstavbydiela,alekaždéďalšiečiastkovéčerpaniebolopodmienené
predloženímdokladovúčelovéhopoužitiapredchádzajúcehočiastočnéhočerpaniaúveruajehofyzickou
kontrolou. Súd prvého stupňa teda správne vychádzal pri posudzovaní omeškania odporcov s úhradou
preddavkov na realizáciu výstavby rodinného domu z faktúr, ktoré navrhovateľ vystavoval na úhradu
preddavkov vo väzbe na vecné plnenia podľa článku 3.3 zmluvy o dielo, keď v tomto smere nedošlo k

platnému uzatvoreniu inej dohody medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd tak nepovažoval námietky odporkyne 2/ uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď
súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazovdospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, odporkyňou 2/
uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

(§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.