Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/507/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708898773.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:

Obec Kaplna, Kaplna 39, zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, proti
odporcom: 1/ Š. P., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX, obaja zastúpení:
JUDr. Ján Benčura, advokát, Záhradnícka 41, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 953,03
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhom,ktoréhozmenabolopripustenáuznesenímč.k.4C/507/2008-115z18.02.2009

domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parcela č. XX o výmere 3514
m2, ktorá bola geometrickým plánom rozdelená na parcelu č. XX/X orná pôda vo výmere 1825 m2,
parcely č. XX/X orná pôda vo výmere 567 m2 a parcela č. XX/X orná pôda vo výmere 928 m2, parcela
č. XX/X zastavané plochy vo výmere 194 m2.

Návrh odôvodnil tým, že kúpnopredajnou zmluvou z 12.04.1976 M. P. odpredala nehnuteľnosť v
katastrálnomúzemíKaplna,SprávakatastraSenec,vovložkeč.XXatoparceluč.XXovýmere3514m2

v prospech Československého štátu zastúpeného MNV v Báhoni za kúpnu cenu 22.180,- Kčs. Finančný
odbor ONV Bratislava - vidiek zmluvu schválil, preto nebola potrebná registrácia Štátnym notárstvom.
Napriek tejto kúpnopredajnej zmluve odporcovia nadobudli na základe kúpnopredajnej zmluvy do
bezpodielového spoluvlastníctva parcelu č. XX/X ornú pôdu vo výmere 928 m2. Táto kúpnopredajná
zmluvabolapovolenávkladom dokatastradňa27.01.1995.Zostatokpôvodnejparcelyč.XX,ktorásana
základe geometrického plánu č. XXX-XX/XX rozčlenila na parcely č. XX/X,X,X, t. j. parcely č. XX/X a XX/
X boli predmetom dedičského konania po poručiteľke M. P.Š.. Navrhovateľ bol názoru, že kúpnopredajná

zmluva z 12.04.1976 bola platnou a všetky ďalšie právne úkony vykonané po jej uzatvorení boli neplatné.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu, teda právny dôvod, na základe ktorého malo vlastníctva štátu prejsť na obec. Obec bola
povinná v zmysel § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. podať návrh na zápis vlastníckeho práva v lehote
do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Naviac boli názoru, že vlastnícke právo k parcele
č. XX o výmere 3514 m2 nikdy neprešlo na Československý štát, pretože kúpna zmluva z 12.04.1976

nebola nikdy registrovaná, pričom
§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 29 ods. 1 vyhlášky federálneho ministerstva financií
o správe majetku štátu registráciu vyžadoval. Štát realizoval výkup pozemkov pre výstavbu škôlky a
celkovovykúpilspolu8330m2,čobolovrozpores§7ods.2písm.c/zákonač.53/1966Zb.Zuvedenéhomali preto za to, že zmluva bola pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.
Nikdy nebola právnemu predchodcovi odporcov odňatá držba celého pozemku a navrhovateľ nikdy
neužíval celú odpredanú nehnuteľnosť. Odporcovia stále uhrádzajú štátu daň z nehnuteľnosti a to za

parcelu
č. XX/X, X, X. Odporca 1/ si uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v zmysle
zákona č. 503/2003 Z. z., Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím konštatoval, že nespĺňal
podmienky pre vydanie majetku, nakoľko nehnuteľnosť nikdy neprešla na štát. Odporcovia namietali
neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy z 12.04.1976 aj z dôvodov podľa § 37 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého zmluva trpela nedostatkami v chybne označenom katastrálnom území (správne malo
byť uvedené v katastrálnom území Kaplna a nie Báhoň), v chybe evidencie nehnuteľností (nesprávne
uvedená PK vložka č. XX) a v chybe označenia druhu pozemku.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcov uviedol, že Miestny národný výbor sa
na základe kúpnej zmluvy stal v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka vlastníkom veci.

Pre nadobudnutie vlastníctva od fyzickej osoby do socialistického vlastníctva platil § 11 ods. 1
Hospodárskeho zákonníka a nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Uviedol, že majetok škôl,
školských a iných zariadení si štát ponechal až do účinnosti zákona č. 447/2001 Zb. keď podľa § 2b
došlo k delimitácii majetku, nachádzajúceho sa v správe zriaďovateľov škôl a školských zariadení, keď
prešla zriaďovateľská funkcia na obce. Zároveň poukázal, že podľa § 2d zákona č. 138/1991 Zb. do

vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce,
vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, kúpnopredajnej zmluvy z 12.04.1976, výpisu z LV č.
XXX a XXX, kúpnopredajnou zmluvou z 09.01.1995, geometrickým plánom č. XXX-XX/XX, osvedčenia

o dedičstve sp. zn. 2D/846/2000, protokolom o odovzdaní majetku z 12.04.2002 a zistil nasledujúci
skutkový stav a právny stav.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že aktívna legitimácia navrhovateľa je
preukázaná zo zákona č. 447/2001 Z. z. podľa ktorého automaticky školské zariadenia a predškolské

zariadeniaprechádzalinaobec.Predmetnákúpnazmluvabolauzatváranávzmyslevtomčaseplatného
Hospodárskeho zákonníka, ktorý v § 11 uvádzal podmienky nadobúdania vlastníctva od občanov
do socialistického vlastníctva. Kúpna zmluva bola uzatvorená perfektne, v súlade so zákonom, bola
vyplatená riadne kúpna cena a obec chcela usporiadať vlastníctvo, avšak v roku 2001, t. j. v čase, keď
získala aktívnu legitimáciu získala odpoveď z katastra, že je tam duplicitné vlastníctvo. Napriek tomu,

že kúpna zmluva bola riadne uzatvorená, kúpna cena bola vyplatená, odporcovia si dali predediť tieto
majetky a tým vzniklo duplicitné vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Mala za to, že navrhovateľ je
vlastníkom na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 12.04.1976. Podľa zákona
č. 258/2009 Z. z., § 2 ods. 1 písm. d/ do vlastníctva obce prechádzajú z majetku SR pozemky pod
stavbami, ktoré sú vo vlastníctve obce vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím

tvorí neoddeliteľný celok zo stavbou.

K namietanému nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že táto bola daná zákonom
č. 138/1991 Zb. a zákonom č. 518/1990 Zb. Keďže na obec Kaplnu prešli všetky funkcie v týchto
zákonoch uvedené. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíval v duplicite vlastníckeho

právaknehnuteľnosti,ktorávzniklazmluvouzroku1976anáslednouzmluvou,pričomvobochzmluvách
bol predmet kúpy totožný a totožný bol aj predávajúci. Duplicita vlastníctva vznikla chybou geodézie
a to nezapísaním vlastníckeho vzťahu v zmysle zmluvy z roku 1976 a následný zápis nezodpovedá
právnemu stavu.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Kúpna zmluva mala
byť uzavretá v zmysle vtedy platného Občianskeho zákonníka. Vychádzal z hospodárskeho zákonníka
a vykonávacích predpisov. Podľa § 75 Hospodárskeho zákonníka boli podmienky nadobúdania majetku
do celospoločenského vlastníctva odkázané na vykonávacie predpisy. Vykonávacím predpisom bola
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že všetko sa stalo z donútenia jeho matky. Táto skutočnosť sa
udiala tak, že došli k nim s tým, že potrebujú na škôlku pozemok. Prišiel súdruh I. - starosta, ktorý
bol predsedom obce Báhoň a v tom čase podliehali pod obec Báhoň. Rodičia počítali, že by si natomto pozemku mohli raz postaviť domy (s bratom), vtedy starosta povedal, tak keď to nedáš, tak ti
to zoberieme tak, či tak. Rodičia stále hovorili, že to nepredajú, až prišiel predseda, doniesol zmluvu
a využili situáciu, kedy otec chodil na montáže, bol elektrikár a vtedy bol pri tom aj jeho brat B. P. a

povedal predseda, vieš čo M., podpíšeš alebo nepodpíšeš, tak ti to zoberiem stejne. Otec nebol doma a
tak matka to v nevedomosti podpísala. Myslel si, že bola donútená, lebo keby vedela dôvody, ona bola v
tom, že dobre, dajú jej peniaze, na tú dobu tá čiastka bola cez 20.000,- Kčs, boli to akože pekné peniaze,
tak to podpísala. Na otázku súdu ako bolo možné, keď mali vedomosť aj odporca s manželkou, že bola
táto kúpna zmluva podpísaná, predediť tieto nehnuteľnosti, uviedol, že I. povedal, že tá časť, ktorá je

za škôlkou tú môžete užívať, je vaša a túto aj užívali. Tam chodili autá susedov, ktorí stavali domy, bol
tam pýr, ale ten kosili a v podstate tú časť zadnú užívali po celý čas. I. povedal rodičom, že zoberiem
vám iba pod škôlku, ostatné je vaše. Bolo chybou mamy, že si neprečítala čo podpisuje, ona sa držala
toho, že je podpísaná iba časť pod škôlkou.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že sa jedná o časť pozemku, ktorý predávala jej svokra nej a

manželovi. Po revolúcii sa zistilo, že všetky pozemky sú evidované na meno svokry, preto sa rozhodlo
s dohodou s bývalým starostom, že sa časť pod materskou škôlkou par. č. XX/X prevedie darovacou
zmluvou na obec a zvyšok im svokra predá. K darovacej zmluve už nedošlo. Všetko v tom čase
vybavoval bývalý starosta, ktorý im aj doniesol LV a povedal, že „toto je, Štefan, tvoje, toto ti už nikto
nevezme“.

Dňa 12.04.1976 uzavreli M. P. ako predávajúca a Československý štát v zastúpení MNV v Báhoni
kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v katastrálnom území Báhoň, zapísaná vo
vložke č. XX, parcela č. XX o výmere 3514 m2. Kúpna cena bola určená na 22.180,- Kčs. Finančný
odbor ONV Bratislava - vidiek dňa 22.06.1976 zmluvu schválil.

Geometrickým plánom č. XXX-XX/XX bola parcela č. XX o výmere 3514 m2 rozdelená na parcely č. XX/
X o výmere 928 m2, č. XX/X o výmere 2019 m2 a č. XX/X o výmere 567 m2.

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva
navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa
teda viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným

určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či
podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o
takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý

dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie
je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Situácia, za ktorej sú ako vlastníci v
evidencii nehnuteľností evidovaní odporcovia, pričom tvrdené vlastnícke právo svedčí navrhovateľovi,

bez určenia jeho vlastníckeho práva určujúcim rozsudkom by bolo postavenie navrhovateľa v právnej
neistote, ktoré nemožno iným spôsobom zabezpečiť.

Podľa § 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode a zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, Tento zákon upravuje

prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými
výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným
národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi,

ich zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len "organizácie") prechádzajú do riadenia
obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.Podľa § 3 ods. 3 písm. h/ citovaného zákona na príslušný orgán miestnej štátnej správy prechádzajú
všetky školy a školské zariadenia.

Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z. do vlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe
a/ právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov, b/
zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení,
ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona, c/ zriaďovateľov

zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán
miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na obec dohodou

alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a tento majetok použijú ustanovenia
§ 4a a 14b primerane.

Podľa § 2d ods. 1 zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky pod
stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa

§ 2 až 2c, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so
stavbou.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, veci uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí,
na území ktorých sa nachádzajú. Veci uvedené v odseku 2 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území

ktorých sa nachádzajú, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku
Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie
obcí s ich majetkom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Navrhovateľ založil svoju argumentáciu preukazujúcu aktívnu legitimáciu v spore o kladné určenie
vlastníckeho práva, že je vlastníkom v návrhu uvedených nehnuteľností - pozemkov na základe
prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na základe zákona č. 138/1990 Zb. a to konkrétne
na ustanoveniach § 2b a 2d zákona. V tej súvislosti dôvodil, že na neho v zmysle zákona č. 518/1990

Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k zariadeniu materskej škôlky, ktorá má byť postavená na vyššie
uvedených pozemkoch.

K tomu, aby súd mohol tvrdenú argumentáciu vyhodnotiť v rámci dokazovania bolo potrebné, aby
navrhovateľ nielen tvrdil uvedené skutočnosti, ale ich súdu aj dôkazmi preukazoval.

Navrhovateľ v celom konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukazoval prechod zriaďovateľskej funkcie
zo štátu na obec vo vzťahu k školskému zariadeniu postavenom na predmetných pozemkoch.

Nielen to, ale navrhovateľ v konečnom dôsledku ani s poukazom na § 2b a § 2d zákona č. 138/1991 Zb.

nepreukazoval ani prechod zriaďovateľskej funkcie k tam uvedeným právnickým osobám podľa zákona
č. 542/1990 Zb.

K preukázaniu týchto skutočností nepostačovalo predložiť Protokol o odovzdaní majetku v zmysle
zákona č. 138/1991 Zb. z 12.04.2002, v ktorej bolo konštatovaný prechod stavby materskej škôlky

zakreslenejnaparceleč.13/4,keďdelimitačnýprotokolsámneosvedčujevznikvlastníckehoprávaktam
uvedeným nehnuteľnostiam, pretože vlastnícke právo podľa zákona č. 138/1991 Zb. sa neprevádzalo,
ale zo zákona jeho účinnosťou prechádzalo. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením, že automaticky
školské zariadenia a predškolské zariadenia prechádzali na obec. Na margo uvedeného zákona č.518/1990 Zb. je potrebné uviesť, že všetky školy a školské zariadenia prešli na príslušný orgán miestnej
štátnej správy a nie na obec.

K osvedčeniu prechodu vlastníckeho práva štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. nepostačuje len
stručne odkázať na zákon, pretože tento neupravuje prechod vlastníctva všeobecne, ale v konkrétnych
podmienkach upravuje, za ktorých podmienok vlastníctvo zo štátu prechádza, ale aj dôvody, pri ktorých
k tomuto prechodu nedochádza.

Nebolo preto potom možné vôbec vyhodnotiť, či v zmysle § 2d zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva
obcí prešli z majetku Slovenskej republiky pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do
vlastníctva obce podľa § 2 až 2c, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou.

Navrhovateľ vôbec nepreukazoval, či parcely č. XX/X, X, X, X sa nachádzali pod stavbou materskej

škôlky, alebo tvorili jej priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok
so stavbou.

Bez preukázania týchto skutočností nebolo možné návrhu vyhovieť, pretože navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno v konaní.

Súd vychádzal z toho, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že
tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov
konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je
v rukách výlučne na účastníkoch konania a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení.

Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak ich vyhodnotením nebola
preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných
dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Nakoľko mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu k určeniu vlastníckeho

práva k uvedeným nehnuteľnostiam, súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal jednotlivými
právnymi aspektmi účinnosti prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným odporcom priznal náhradu trov
právneho zastúpenia.

Trovy odporcu v konaní pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby (§ 14 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z.):

1. príprava a prevzatie zastúpenia (á 53,49 €), režijný paušál v sume 6,95 €,
2. vyjadrenie k návrhu (á 53,49 €), režijný paušál v sume 6,95 €,
3. účasť na pojednávaní 15.10.2009, bez prejednania veci (á 13,37 €), režijný paušál v sume 6,95 €,
4. účasť na pojednávaní 09.02.2010 (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21 €,
5. účasť na pojednávaní 21.09.2012, bez prejednania veci (á 14,67 €), režijný paušál v sume 7,63 €,

6. vyjadrenie z 24.09.2012 (á 58,69 €), režijný paušál v sume 7,63 €,
7. účasť na pojednávaní 18.01.2013 (á 60,07 €), režijný paušál v sume 7,81 €,
8. záverečné vyjadrenie (á 60,07 €), režijný paušál v sume 7,81 €,
9. účasť na pojednávaní 27.02.2013 (á 60,07 €), režijný paušál v sume 7,81 €.

Náhrada za stratu času za deň 24.09.2009, 15.10.2009 (polhodina á 11,59 €), 09.02.2010 (á 12,02 €),
21.09.2012 (á 12,71 €), 18.01.2013, 27.02.2013 (á 13,01 €) v sume 219,79 €.Náhradu cestovných nákladov za použitie motorového vozidla súd priznal v celej výške uplatnenej v
písomnom vyčíslení trov konania v sume 81,12 €.

Celkovo predstavujú trovy právneho zastúpenia a hotových výdavkov sumu 953,03 € (vrátene DPH),
ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon rozhodnutia.