Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208016
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712208016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom L. O. XXX, K., 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, obaja zastúpení AK Dlhopolec s. r.
o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 27, IČO: 36 867 306, proti žalovanému be FREE, s. r. o., so
sídlom v Brezne, Štúrova 20, IČO: 36 732 681, zastúpeného JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so
sídlom vo Zvolene, V. P. Tótha 17, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 02. 2013 č. k. 16C/107/2012 - 68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá žalobkyňou v 1/ rade a žalobcom v 2/ rade ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom
dňa 30. 09. 2011, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na
Správe katastra T., nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. P., v obci P., v okrese T. zapísaných na
LV č. XXX, a to pozemku parcele registra „C“ parcelné č. XXXX/XX o výmere 521 m2, zastavané

plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/XXX o výmere 279 m2, záhrady, stavby -
rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, je neplatná.

Žalobcovia tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci daných nehnuteľností, každý v 1/2,
keď nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve. Tvrdili, že napriek odlišnému zápisu
v katastri nehnuteľností nie je platne zriadené záložné právo na základe absolútne neplatnej zmluvy o
zriadení záložného práva. Na konci leta roku 2011 žalobcov oslovil syn žalobkyne v 1/ rade spolu so

svojou manželkou I. P., nar. XX. XX. XXXX, s tým, či by im pomohli pri vybavení úveru, pričom
následná komunikácia prebiehala medzi žalobcami a I. P. a týkala sa výlučne pomoci pri vybavení úveru.
Predmetom dohody nebolo zabezpečenie úveru majetkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. S
I. P. nikdy nekomunikovali o tom, že by v úverovom vzťahu mali vystupovať na strane dlžníkov, ani o
tom, že by úver mali splácať. I. P. nikdy nesplnomocnili k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva
ani k uzavretiu zmluvy o úvere a dohody o plnomocenstve boli podpísané výlučne s vedomím pomoci
úveru. O tom, že k nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo sa dozvedeli až z oznámenia zo dňa 15.

12. 2011, kedy im žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva.

Z poskytnutej sumy žalovaným žalobcovia nevideli ani euro. Z týchto dôvodov považujú všetky právne
úkony za absolútne neplatné z dôvodu absencie vážnosti prejavu vôle, omylu konajúcich osôb, ako ajz dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov, pretože nikdy nemali v úmysle uzavrieť vyššie uvedené
zmluvy.

Žalovaný považoval žalobu za účelový pokus zvrátenia situácie, do ktorej sa žalobcovia vedome dostali.
Poukázal na obsah plnomocenstva, z ktorého je dostatočne zrejmé, v akom rozsahu bola oprávnená
konať za žalobcov I. P.. Z jej vyjadrenia ako aj z vyjadrovania samotných žalobcov možno dospieť
k jednoznačným záverom, že títo mali vedomosť, k akým právnym úkonom I. P. splnomocnili. Bolo
to z dôvodu, že z tohto úveru malo dôjsť k vyplateniu žalobcu v 2/ rade z jeho podielu v 1/2 daných

nehnuteľností, pričom následne mala druhú polovicu týchto nehnuteľností darovať žalobkyňa v 1/ rade
svojmu synovi a jeho manželke I. P..

Z výsluchu svedkyne I. P. okrem iného vyplynulo, že mali daný dom v nájme, chceli túto situáciu vyriešiť
a zobrať pôžičku, následne vyplatiť žalobcu v 2/ rade, ako aj splatiť dlhy, ktoré boli vo výške 10 000,- eur.

Prvostupňový súd aplikujúc § 80 písm. c) O. s. p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože
ide o určovaciu žalobu podľa citovaného ustanovenia, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou,
či existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Mal za preukázané, že žaloba nie je
opodstatnená, pretože požadované určenie neplatnosti záložného práva má povahu len predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Stav ohrozenia práva

žalobcov sa neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, ale až určením, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je. Daná otázka predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcov, ako záložcov viazne v prospech veriteľa záložné
právo. Pokiaľ by aj záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, prípadné určenie jej neplatnosti
nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcov alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Pretože

určením neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného práva vzťahu
medzi účastníkmi konania, nemôže existovať na takomto určení naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c) O. s. p.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o nich bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Ako odvolací dôvod namietali, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) , ako aj z dôvodu, že
prvostupňový súd vyšiel z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Poukázalinato,žezevidenciekatastranehnuteľnosti vyplýva,žeknehnuteľnostiamjezriadenézáložné
právo v prospech žalovaného i napriek tomu, že k nehnuteľnostiam nie je platne zriadené záložné právo,
pretože vklad záložného práva bol Správou katastra povolený na základe absolútne neplatnej zmluvy
o zriadení záložného práva.

Poukázali na ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností, keď vyslovili nárok, že
naliehavý právny záujem na danom určení je daný tým, že bez takéhoto určenia je ohrozené vlastnícke
právo žalobcov, ktorí sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, a to bez tiarch, avšak i napriek tomu z
evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že je k nim na základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení

záložného práva zriadené záložné právo. Prostredníctvom žiadaného určenia možno eliminovať stav
ohrozenia práva a neistotou v právnom vzťahu, keď za predpokladu procesného úspechu žalobcov
Správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom vzmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona,
čím sa vylúčia možné budúce spory medzi účastníkmi týkajúce sa existencie predmetného záložného
práva. Zároveň sa tak dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri

nehnuteľností.

Namietali záver o prejudiciálnom charaktere posúdenia platnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
Určením sa odstraňuje právne neistota v danom právnom vzťahu, keďže vyhovujúci rozsudok by moholbyť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom. Z týchto dôvodov vec súd nesprávne
právne posúdil. S poukazom na § 221 ods. 1 O. s. p., ktorý cituje vady konania, pre ktoré je možné
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť, zdôraznil úpravu v čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ako aj článok

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď za porušenie práva na spravodlivé
súdneho konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. V rozpore s týmito požiadavkami je nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov
rozhodnutia, ale aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami.

Takouto vadou je postihnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, pretože je bez takého odôvodnenia,
ktoré by im dovoľovalo primerane reagovať, a to predovšetkým v rovine polemiky ohľadom platnosti
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

Taktiež namietali, že súd vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, čo je v rozpore
so súčasným právnym posúdením veci, preto sa rozhodnutie súdu stalo pre nich nepredvídateľným a

vnútorne rozporuplným, čo je v rozpore so zásadou na právo na spravodlivý proces.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. I napriek tomu, že sa čiastočne stotožnil, podľa jeho
názoru, s nepodstatnými tvrdeniami žalobcov, považuje podané odvolanie za nedôvodné a v podstate
za vykonštruované. Nie je podstatné, či toto je alebo malo byť spôsobilé na možnú reakciu žalobcov

vo forme „polemiky“ tak, ako na to poukazujú. Doplnil, že samotný žalobcovia popreli pred súdom
všetky tvrdenia, na ktoré poukazujú v podanej žalobe, pričom na tomto názore nič nemení ani oproti
ich tvrdeniam iná interpretácia skutkového stavu prednesená ich právnym zástupcom. Zotrvával na
tvrdení, že žaloba je vykonštruovaná, pričom pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné zisťovať, kto a v
akom rozsahu sa na tejto účelovej konštrukcii skutkového stavu podieľal.

Preto žiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo výroku správny,
pričomodvolacísúdsastotožňujevcelomrozsahuajsodôvodnenímrozhodnutiaprvostupňovéhosúdu,

predovšetkým pokiaľ ide o odôvodnenie vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu v zmysle § 80 písm.
c) O. s. p. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. preto odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti
dodáva nasledujúce.

Žalobcovia ako odvolací dôvod uviedli vady upravené v § 205 ods. 2 písm. a), písm. f) O. s. p.

K prvej námietke ohľadom odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pod týmto
pojmom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak

účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie
rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne bola daná odpoveď.
Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrálny, a predpokladom toho, aby strany

mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.

Článok 6 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že
vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď (viď rozsudok Van de Hurk v
Holandsko z 19. 04. 1994, ods. 61). Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci riadne konal, vo veci vykonal
pojednávaniaaúčastníkomumožnilpredniesť svojenávrhyaargumenty,akoajobranužalovanejstrany,
taktiež súd vypočul svedkov, ktorých vo veci riadne poučil. Na záverečnom pojednávaní dňa 30. 01.2013 prvostupňový súd po vykonaní dokazovania vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil za
skončené a následne v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. umožnil účastníkom predniesť záverečné reči. Z
hľadiska uplatnenej námietky žalobcov odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem iného
vytýka súdu, že vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, čo je v rozpore s právnym
posúdením veci vzhľadom na to, že považuje rozhodnutie za nepredvídateľné a vnútorne rozporné,
taktiež namietaodôvodnenierozhodnutia,ktorébymudovoľovaloprimeranereagovaťvrovinepolemiky
ohľadom platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. podrobne vymedzuje, čo má odôvodnenie obsahovať. Predovšetkým musí
uviesť súd, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov. Túto povinnosť prvostupňový súd splnil,
keď v úvode svojho rozhodnutia uviedol návrh žalobcov, ako aj ich tvrdenia vyplývajúce zo zisteného
skutkového stavu vo vzťahu k uzatváraným zmluvám.

Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako sa k veci vyjadril žalovaný, a to zo strany 4 posledný odsek
rozsudku a následne ďalší odsek na strane 5.

Ďalšou požiadavkou uvedenou v citovanom rozhodnutí je povinnosť stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktorénie. Vzhľadomnato,žeprvostupňovýsúdnazáklade

vykonaného dokazovania dospel v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. k záveru, že neexistuje naliehavý
právny záujem na danom určení, nemusel podrobne analyzovať vykonané dôkazy vo vzťahu k platnosti
alebo neplatnosti danej zmluvy, hoci ich vo svojom rozhodnutí citoval a uviedol obsah daných dôkazov.

Súd musí uviesť taktiež, z ktorých dôkazov vychádzal a kými úvahami sa pri hodnotených dôkazov riadil.

Prvostupňový súd dostatočne uviedol, ktoré dôkazy v konaní vykonal vzhľadom na aplikáciu § 80 písm.
c) O. s. p. Na základe takto vykonaných dôkazov dospel k záveru, že neexistuje naliehavý právny
záujem, pričom výsluch jednotlivých svedkov smeroval k objasneniu daných skutočností a vzťahov
medzi účastníkmi, poťažne vo vzťahu ku svedkyni.

Prvostupňový súd dostatočne uviedol, ako vec správne posúdil, teda v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p.
Pokiaľ ďalšiu námietku žalobcovia uviedli ako nepredvídateľnosť rozhodnutia, ani v tomto smere
odvolací súd nemôže akceptovať ich námietku, pretože základným predpokladom určovacej žaloby,
ktorý vyplýva z ust. § 80 písm. c) O. s. p., je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naviac treba
zdôrazniť, že žalobcovia sú zastúpení advokátskou kanceláriou, teda námietka právneho zástupcu v

tomto smere nie je dostatočne relevantná, pretože v prípade takejto žaloby je povinnosťou účastníka
okrem iného tvrdiť skutočnosti na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ak súd zistí, že naliehavý
právny záujem neexistuje, nemožno v tom vidieť prekvapivosť súdneho rozhodnutia, naviac, za určitých
okolnostíhomožnopredpokladať,pretože niejeabsolútnazárukaprežalobcu,ževždynaliehavýprávny
záujem na požadovanom určení bude preukázaný a akceptovaný.

Pokiaľ aj súd vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, možno prvostupňovému súdu
čiastočne vytknúť, že dokazovanie v takomto rozsahu nebolo nevyhnutné, na druhej strane však treba
prihliadnuť na to, že preto, aby súd dospel k záveru ohľadom naliehavosti právneho záujmu, musel si
vytvoriť skutkový obraz o danej veci, aby mohol posúdiť, či daná žaloba odstráni stav právnej neistoty

alebo umožní vyriešenie sporu medzi účastníkmi.

Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu,
odôvodnenie sa nemusí vzťahovať k platnosti alebo neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a v
tomto prípade žalobná námietka ohľadom možnosti polemiky o tejto skutočnosti je bezvýznamná.

Odvolací súd nezistil ani nesúlad medzi právnymi závermi súdu a skutkovými zisteniami, pretože
žalobcovia, i keď tento argument uvádzajú, bližšie a konkrétneho nezdôvodňujú. Zistenia súdu nie sú
v rozpore s jeho závermi.

Vo vzťahu k ďalšej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že pod
týmto pojmom treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl
v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.Z rozhodnutia prvostupňového súdu nepochybne vyplýva, že keďže sa zaoberal naliehavým právnym
záujmom, predovšetkým vychádzal z ust. § 80 písm. c) O. s. p. Teda prvostupňový súd sa nedopustil

omylu pri aplikácii práva, použil správny právny predpis, ktorým je Občiansky súdny poriadok a ho aj
správne vyložil.

Medzi základné princípy právneho štátu neoddeliteľne patrí zásada právnej istoty a jej nutnou súčasťou
je aj legitímna predvídateľosť postupu orgánov verejnej moci. Vo všeobecnej

rovine treba uviesť, že z hľadiska záväznosti súdneho judikatúry platí, že už raz urobený výklad by mal
byť východiskom pre rozhodovanie nasledujúcich prípadov rovnakého druhu, pokiaľ ovšem nedôjde k
následnému zisteniu dostatočne relevantných dôvodov svedčiacich pre zmenu judikatúry.

Z tohto dôvodu vo vzťahu k presvedčivosti rozsudku je vhodné aj potrebné, aby pri právnom posúdení
súd odkázal na relevantnú, či tzv. konštantnú judikatúru. Aj keď prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí

takúto judikatúru neuviedol, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia
a argumentáciu prvostupňového súdu jednoznačne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25. 02. 2009, sp. zn. 4Cdo/89/2007, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v
Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď krajskému súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal existenciou
naliehavého právneho záujmu a určení neplatnosti záložnej zmluvy. Práve v tejto súvislosti s otázkou

existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určení neplatnosti záložnej zmluvy poukazujúc
na ust. § 80 písm. c) zdôraznil, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. nie je opodstatnená
vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo
nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže
riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práv žalobcu

sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho
vzťah významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je.

Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, práva otázka,

či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcov viazne záložné právo.
Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo
záložné právo, na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo
k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Aj keď je záložná zmluva napríklad

platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo
zabezpečovať.

Práve vo vzťahu k týmto argumentom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia sa domáhali iba určenia
neplatnosti záložnej zmluvy, hoci z ich tvrdení ako aj vykonaného dokazovania nepochybne vyplynula

skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere práve žalobcami, teda nielen záložnej zmluvy. Z
tohto dôvodu je dôležité a podstatné právne posúdenie daného vzťahu, teda existencie dlhu žalobcov
vo vzťahu k poskytnutým finančným prostriedkom. Žalobcovia však nespochybňovali relevantným
spôsobom tento úverový vzťah, len poukazovali na konanie vyššie uvedenej svedkyne. Nežiadali určiť
neplatnosť takejto zmluvy. Preto iba určením neplatnosti záložnej zmluvy medzi účastníkmi nedôjde k

odstráneniu sporu, ktorý vznikol. Správne prvostupňový súd poukázal na to, že stav ohrozenia práv
žalobcu možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

Odvolací súd opakovane pripomína, že obsahom sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi je nielen
uzavretá záložná zmluva, ale aj uzavretá zmluva o úvere, ktorá priamo súvisí s uzavretou zmluvou,

ktorú žalobcovia namietajú a ktorej neplatnosti sa dovolávajú.

Pokiaľ v odvolaní žalobcovia namietajú, a to s poukazom na § 34 zák. č. 162/1995 Z. z.,
že vyhovením žalobe možno eliminovať stav ohrozenia práva a neistotu v právnom vzťahu, vzhľadom
na vyššie uvedené, daný argument nemožno prijať, pretože aj keby žalobe bolo vyhovené, žalobcovia

sa nevyhnú prípadnej realizácii práva žalovaným v podobe exekúcie. Ich ohrozené právo k strate
vlastníctva žiadnym spôsobom nepominie, pretože stále existuje právna možnosť takto postupovať.
Zmena v zápise záložného práva totiž neodstráni daný spor, resp. nezlepší postavenie žalobcov, len
určitým spôsobom oslabí právo žalovaného právo v exekúcii.Z tohto dôvodu aj keď žalobcovia vytýkajú, že nesprávne právne posúdenie vyplýva z toho, že súd
sa nezaoberal podstatou veci, a to analyzovaním platnosti a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného

práva, vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu nebolo
nutné, dokonca bolo správne, aby súd sa podstatou veci ani nezaoberal v rozsahu, ako mu to požadujú
žalobcovia.

Z týchto dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd považuje za správne. Vzhľadom na

rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách, odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. uvádza,
že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.