Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1311206696.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, Žilina, IČO: 31 570 011, zastúpeného Patakyová, Bartová,
Kovácsová, s.r.o., J. M. Hurbana 2, Nové Zámky, IČO: 36 855 197, proti odporcovi: ULYSSES a.s.,
Tupého 19, Bratislava, IČO: 00 686 441, zastúpeného VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava,
IČO: 35 918 225, o zaplatenie 32 199,67 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 32 119,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 22. 06. 2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 6 045,64 eura (z čoho
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 4 054,14 eura) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., IČO: 36 855 197, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 21. 06. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby sú zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 33 193,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 06.
2010 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ svoj návrh na
začatie konania odôvodnil tým, že dňa 24. 05. 2007 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a

odporcom ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo č. 01082006, predmetom ktorej bol podľa čl.
II zmluvy záväzok navrhovateľa zhotoviť pre odporcu dielo časť stavby „Polyfunkčný objekt AIRCRAFT“
pozostávajúcej zo zhotovenia hrubej stavby stavebného objektu S0-01 Polyfunkčná budova. V čl. X
bode 6 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že „za účelom potvrdenia svojich zmluvných záväzkov
navrhovateľ ako zhotoviteľ poukáže najneskôr do termínu začatia preberacieho konania na účet odporcu
ako objednávateľa kauciu vo výške 99 581,76 eura. Navrhovateľ si túto povinnosť splnil a kauciu v
dohodnutej výške poukázal odporcovi dňa 28. 05. 2007. V zmysle čl. X bod 9 zmluvy o dielo bolo

dohodnuté, že kauciu odporca navrhovateľovi vráti nasledovne: a) sumu 33 193,92 eura po uplynutí 12
mesiacov od odovzdania diela a to v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa
na uvoľnenie tejto časti kaucie, b) sumu 33 193,92 eur po uplynutí 36 mesiacov od odovzdania diela
v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa na uvoľnenie tejto časti kaucie,
c) sumu 33 193,92 eur po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela v lehote 14 dní od obdržania
písomného upozornenia navrhovateľa na uvoľnenie tejto časti kaucie. Dielo bolo odovzdané dňa 25. 05.
2007. Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie druhej časti aukcie v sume 33 193,92 eur listom zo dňa

28. 04. 2010. Odporca však napriek tejto výzve uvedenú časť kaucie neuhradil, preto ho navrhovateľ
v záujme mimosúdneho riešenia sporu opakovane vyzval na vrátenie druhej časti kaucie. Nakoľko k
úhrade žalovanej časti kaucie nedošlo v lehote dohodnutej zmluvou, navrhovateľ si voči odporcovi
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne, a to v zmysle čl. X bod 9 písm. b) zmluvy o dielo od14. dňa odo dňa doručenia výzvy na uvoľnenie 2. časti kaucie, za ktorý navrhovateľ považoval deň 21.
06. 2010, keďže disponoval len doručenkou z urgencie zo dňa 04. 06. 2010, ktorú odporca prevzal dňa
07. 06. 2010.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 536/2011-41 zo dňa 16. 08. 2011, proti ktorému podal
odporca odpor s odôvodnením, že nesúhlasil s existenciou svojej povinnosti na vrátenie kaucie v sume
33 193,92 eur, nakoľko takáto jeho povinnosť neexistuje, keďže medzi odporcom ako postupníkom a
spoločnosťou T.C.T. SK spol. s.r.o., IČO: 36 820 113 ako postupcom bola dňa 05. 01. 2010 uzatvorená

zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli na odporcu postúpené pohľadávky postupcu voči
navrhovateľovi zo zmluvy o dielo č. 29/3/2009-S uzatvorenej dňa 17. 03. 2009 medzi navrhovateľom ako
objednávateľom a postupcom ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - opláštenie
objektu „obytný areál Podkolibská v Bratislave“ v sume 88 674,86 eura. Postúpenie pohľadávok na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok bolo navrhovateľovi odporcom oznámené listom zo dňa 05. 01.
2010.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávoksaodporcastalveriteľomnavrhovateľaspohľadávkou

v sume 88 674,86 eura s príslušenstvom, ktorú nadobudol ako riadnu a vymáhateľnú pohľadávku.
Odporca vo svojom liste uskutočnil úkon smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa
a odporcu, v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. Odporca voči pohľadávke navrhovateľa vzniknutej na
základe zmluvy o dielo - vrátenie druhej časti aukcie v sume 33 193,92 eura započítal svoju pohľadávku
nadobudnutú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok v sume 88 674,86 eura. V súlade s ust. § 358

Obchodného zákonníka odporca uskutočnil úkon smerujúci k započítaniu a svoju splatnú pohľadávku
započítal voči pohľadávke navrhovateľa, pričom započítaním vzájomné pohľadávky zanikli v rozsahu v
akom sa kryli (tj. pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu, odporcovi zostala pohľadávka v sume 55
480,94 eura). Týmto mal odporca za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v sume 33 193,92
eura, vzniknutá na základe zmluvy o dielo a spočívajúca v povinnosti odporcu vrátiť druhú časť kaucie

v zmysle čl. X bod 9 písm. b) zmluvy o dielo zanikla započítaním na základe započítania pohľadávok
s pohľadávok odporcu voči navrhovateľovi, ktorú odporca nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že navrhovateľ odporcovi

listom zo dňa 16.08.2011 oznámil, že odporcom jednostranne vykonaný zápočet neuznáva a že takéto
postúpenie pohľadávky je neplatné, nakoľko spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o. vykonala dielo pre
navrhovateľa nekvalitne, čím mu spôsobila škodu v sume 81 958,74 eura, ktorú je povinná v zmysle
ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka navrhovateľovi uhradiť, teda navrhovateľ má pohľadávku voči
spoločnosti T.C.T. SK spol. s.r.o., nie spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o. voči navrhovateľovi. Navrhovateľ

uviedol, že svoj nárok voči spoločnosti T.C.T.SK spol. s.r.o. si uplatnil na Okresnom súde Trnava v
konaní vedenom pod sp. zn. 17Rob 55/2010. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie. Navrhovateľ zdôraznil, že nakoľko však spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o.

nemala voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku, nemohla odporcovi žiadnu pohľadávku postúpiť a
odporca tak nemohol neexistujúcu pohľadávku započítať. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za
to, že odporcom predkladaná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2010 a ním jednostranne
vykonaný zápočet sú neplatné. V zmysle čl. X bod 6 zmluvy o dielo č. 01082006 uzatvorenej dňa 24. 05.
2007 medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom poukázal navrhovateľ v

dohodnutom termíne na účet odporcu kauciu v celkovej sume 99 581,76 eura, no odporca v rozpore
s čl. X bod 9. písm. b) citovanej zmluvy o dielo 2. časť poukázanej kaucie v sume 33 193,92 eura
navrhovateľovi nevrátil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť.

Súd na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 27. 01. 2012, uznesením č.k. 23Cb 119/2011-92 zo dňa

01. 02. 2012 konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Trnavapodsp.zn.7Cb7/2011(pôvodne17Rob55/2010),kdesúdriešildôvodnosťodporcomuplatnenej
pohľadávky voči navrhovateľovi v tomto súdnom konaní.

Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 7Cb 7/2011-170 zo dňa 05. 11. 2013, právoplatným dňa 08. 01.

2014 rozhodol, že spoločnosti T.C.T. SK spol. s.r.o. nevznikol nárok na zaplatenie sumy 79 884,97 eura,
ktorú vyfakturoval navrhovateľovi faktúrou č. Fv2009057 (postúpil odporcovi zmluvou o postúpení zo
dňa 05. 01. 2010), nakoľko fakturované práce neboli v skutočnosti spoločnosťou T.C.T. SK spol. s.r.o.
vykonané a fakturácia bola v rozpore s čl. 5.1 Zmluvy o dielo.Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pred začatím pojednávania, konanom dňa
12. 01. 2015 vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny v sume 1 074,25 eura spolu

s príslušenstvom, a preto súd uznesením č.k. 23Cb 119/2011-209 zo dňa 09. 02. 2015 konanie v
predmetnej časti istiny a príslušenstva zastavil.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 k veci uviedol,
že dohodou o urovnaní zo dňa 04. 06. 2014 sa odporca zaviazal zaplatiť celú sumu, pričom predseda

predstavenstva odporcu počas mimosúdnych rokovaní sám uviedol, že k platnému započítaniu neprišlo
a túto skutočnosť potvrdil aj rozsudok Okresného súdu Trnava.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 k veci uviedol,
že nárok navrhovateľa zanikol započítaním.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 09. 03.
2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.
a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 30. 03. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlási na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi,
a to: zmluvou o dielo č. 01082006 zo dňa 19. 10. 2006 a jej dodatkom č. 1 zo dňa 24. 05. 2007,
zápisom o odovzdaní a predaní diela alebo jeho časti, súpisom odovzdaných dokumentov, protokolom
o odstránení vád a nedorobkov, výpisom z účtu navrhovateľa, výzvou navrhovateľa na uvoľnenie druhej

časti kaucie po 36 mesiacoch zo dňa 28. 04. 2010, urgenciou uvoľnenia druhej časti kaucie po 36
mesiacoch zo dňa 04. 06. 2010, doručenkou k tejto urgencii, urgenciou uvoľnenia druhej časti kaucie po
36 mesiacoch zo dňa 16. 07. 2010, doručenkou k tejto urgencii, pokusom o zmier zo dňa 16. 08. 2010,
upomienkou navrhovateľ zo dňa 09. 03. 2011 a doručenkou k tejto upomienke, potvrdením o postúpení
pohľadávky zo dňa 05. 01. 2010, zmluvou o dielo č. 29/3/2009-S zo dňa 17. 03. 2009, listom o započítaní

pohľadávok zo dňa 05. 01. 2010, návrhom na začatie konania zo dňa 02. 09. 2010, nesúhlasom s
postúpením a započítaním pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
7Cb 7/2011-170 zo dňa 05. 11. 2013, dohodou o urovnaní zo dňa 04. 06. 2014, odstúpením od dohody
o urovnaní zo dňa 25.08.2014, výpisom z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním

týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 prvá veta Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obch. Z. úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo
lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie
peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané a nesporné, že navrhovateľ a
odporca uzatvorili dňa 19. 10. 2006 v písomnej forme zmluvu v znení jej dodatku č. 1. zo dňa

24. 05. 2007, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa zhotoviť pre odporcu ako
objednávateľa dielo - časť stavby „Polyfunkčný objekt AIRCRAFT“ pozostávajúci zo zhotovenia hrubej
stavby stavebného objektu SO-01 Polyfunkčná budova (ďalej už len „dielo“) a záväzok odporcu zaplatiť
navrhovateľovi cenu za dielo. Vzhľadom na to, že navrhovateľ aj odporca pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupovali ako právnické osoby - podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného

zákonníka, bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti a predmety ich podnikateľskej činnosti zrejmé, že
sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto súd na daný záväzkový vzťah
navrhovateľa a odporcu použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka režim Obchodného
zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a ktoré sú v zmysle
ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení ust. § 1 dos. 2 Občianskeho zákonníka upravené

v Občianskom zákonníku. Nakoľko zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom obsahovala v
zmysle ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o dielo, na jej úpravu súd použil
ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o dielo“).

Účastníci konania sa v čl. X. bode 6 zmluvy dohodli, že navrhovateľ poukáže na účet odporcu kauciu

v sume 3 000 000,- Sk (= 99 581,75 eura), čím bude navrhovateľ deklarovať vysoký stupeň záväznosti
svojich povinností zo zmluvy, pričom odporca bude oprávnený kauciu použiť na odstránenie vád, resp.
skrytýchváddielavprípade,akichnavrhovateľneodstránivodporcomstanovenejlehote,prípadnebude
môcť predmetnú kauciu odporca použiť aj na náhradu škodu z tohto dôvodu. Súčasne sa však odporca
v čl. X bode 9 zmluvy zaviazal predmetnú kauciu, resp. jej nespotrebovaný zostatok navrhovateľovi

vrátiť tak, že po uplynutí 12 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14 dní od obžrania písomného
upozornenia navrhovateľa, mal odporca navrhovateľovi vrátiť prvú časť kaucie v sume 33 193,92 eura,
druhú časť kaucie v sume 33 193,92 eura po uplynutí 36 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14
dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa a poslednú časť kaucie v sume 33 193,92 eura
po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia

navrhovateľa.

Súd mal zo zápisu o odovzdaní a predaní diela alebo jeho časti preukázané, že navrhovateľ odovzdal
odporcovi dielo dňa 25. 05. 2007 a dňa 28. 05. 2007 poukázal na účet odporcu sumu 3 000 000,- Sk,
čím si splnil svoju povinnosť v zmysle čl. X bodu 6 zmluvy, teda poukázal odporcovi na účet v zmluve

dohodnutú kauciu. Nakoľko uplynula lehota 36 mesiacov od odovzdania diela, navrhovateľ výzvou na
uvoľnenie druhej časti kaucie zo dňa 28. 04. 2010, taktiež aj urgenciou zo dňa 04. 06. 2010, doručenou
odporcovi dňa 07. 06. 2010, urgenciou č. 2 zo dňa 16. 07. 2010, doručenou odporcovi dňa 20. 07. 2010 a
upomienkou zo dňa 09. 03. 2011, doručenou odporcovi dňa 22. 03. 2011, vyzval odporcu aby v lehote 14dní od obdržania týchto výziev (písomných upozornení) vrátil navrhovateľovi druhú časť kaucie v sume
33 193,92 eura. V zmysle vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť
navrhovateľovi druhú časť kaucie, nakoľko od odovzdania diela uplynulo 36 mesiacov a navrhovateľ

preukázal, že odporcu písomne upozornil na jej vrátenie (či už urgenciou zo dňa 04. 06. 2010, doručenou
odporcovi dňa 07. 06. 2010 alebo ďalšími vyššie uvedenými výzvami). Súd považoval za nesporné, že
odporca si túto svoju povinnosť nesplnil, pričom v konaní dôvodnosť a ani výšku tohto navrhovateľovho
nároku žiadnym spôsobom nesporoval, a preto mal súd na to, že tento nárok navrhovateľa na vrátenie
druhej časti kaucie v sume 32 119,67 eura (keďže navrhovateľ vzal svoj návrh v časti istiny v sume 1

074,25 eura späť) je čo do svojej výšky a právneho základu dôvodný. Tomuto svedčil aj samotný prejav
vôle odporcu urobený jednostranným započítaním, ako súd nižšie uviedol, pretože týmto jednostranným
započítaním vlastne odporca uznal predmetnú pohľadávku navrhovateľa, keďže proti nej započítaval
svoju pohľadávku.

Súd za základ sporu považoval posúdenie platnosti jednostranného započítania odporcovej pohľadávky

voči navrhovateľovej pohľadávke zo dňa 05. 01. 2010 a tak skúmal, či pohľadávka odporcu je čo
do svojho právneho základu a výšky dôvodná, keďže navrhovateľ považoval predmetné jednostranné
započítanie odporcu za neplatné.

Pohľadávka odporcu predstavovala dlh navrhovateľa voči spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820

113 z titulu nezaplatených faktúr v celkovej sume 88 674,86 eura vystavených na základe zmluvy o dielo
č. 29/3/2009-S uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou T.C.T. Sk spol. s r.o. dňa 17. 03. 2009,
pričom táto pohľadávka spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820 113 bola na odporcu postúpená
zmluvou o postúpení zo dňa 05. 01. 2010.

Súd mal za to, že odporca žiadnymi dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť
jeho pohľadávky, pričom z rozsudku Okresného súdu Trnava 7Cb 7/2011-170 zo dňa 05. 11. 2013
mal súd preukázané, že predmetná pohľadávka odporcu je v sume 79 884,97 eura nedôvodná,
nakoľko spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820 113 nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy
navrhovateľom z dôvodu, že fakturované práce neboli touto spoločnosťou pre navrhovateľa vykonané,

pričom fakturácia bola vykonaná po odstúpení navrhovateľa od zmluvy od dielo 29/3/2009-S a v rozpore
s čl. 5.1 tejto zmluvy.

Na základe vyššie uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že k zániku pohľadávky navrhovateľa
uplatnenej v tomto súdnom konaním jednostranným započítaním odporcu s jeho pohľadávkou v zmysle

ust. § 580 Občianskeho zákonníka neprišlo, nakoľko súd predmetnú pohľadávku odporcu považoval za
nedôvodnú, keďže odporca žiadnymi dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť
tejto pohľadávky ani čo do právneho základu ani čo do výšky.

Uvedený názor súdu podporuje aj samotné konanie odporcu, ktorý sa dohodou o urovnaní, uzavretou

medzi navrhovateľom a odporcom dňa 04. 06. 2014, zaviazal navrhovateľovi uhradiť druhú a tretiu
časť nevyplatenej kaucie, čím vlastne potvrdil dôvodnosť navrhovateľ pohľadávky a zároveň neplatnosť
jednostranného započítania, keďže k tejto dohode o urovnaní prišlo až po jednostrannom započítaní
odporcu, hoci navrhovateľ v konečnom dôsledku od tejto dohody pre jej porušenie odporcom odstúpil,
pričom za odporcu túto dohodu o urovnaní podpísal samotný predseda predstavenstva, preto je takýto

jeho prejav nespochybniteľný.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd považoval návrh navrhovateľa na začatie konania v
celom rozsahu za dôvodný.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním
odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01.
2009, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného
v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná

ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. ku dňu 22. 06. 2010) predstavovala výšku
1 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie
ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky
z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho

poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1 991,50 eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 4 054,14 eura,
ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- príprava a prevzatie v sume 486,29 eura,

- návrh na začatie konania v sume 486,29 eura,
- návrh na prerušenie konania v sume 243,15 eura,
- žiadosť o pokračovanie v konaní v sume 243,15 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 12. 01. 2015 v sume 121,57 eura, (1/4 z dôvodu, že toto pojednávanie bolo
odročené bez prejednania veci),

- účasť na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 v sume 486,29 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 30. 03. 2015 v sume 243,15 eura (1/2 z dôvodu, že na tomto pojednávaní
bol iba vo veci samej vyhlásený rozsudok),
- náhrada za stratu času za 24 polhodín x 13,98 eura v sume 335,52 eura (3 x cesta na pojednávanie
z Nových Zámkov do Bratislavy a späť),

- cestovné náhrady v rozsahu3 x 210 km v sume 183,68 eura (3 x cesta na pojednávanie z Nových
Zámkov do Bratislavy a späť),
- 3 x režijný paušál po 7,41 eura,
- 1 x režijný paušál po 7,63 eura,
- 1 x režijný paušál po 8,04 eura,

- 3 x režijný paušál po 8,39 eura,
- 20 % DPH.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v
časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa
ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že bol platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dníodo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.