Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615207030.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X,
XXX XX H., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 886,43 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava, pod sp. zn. EX 27256/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 9Er/402/2015-16 zo dňa 28.októbra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/402/2015-16 zo dňa 28. októbra 2015 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/402/2015-16 zo dňa

28. októbra 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, §103, §104 ods. 1 a §159 ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil tým,
že lustráciou v súdnom registri zistil, že na exekučnom súde sa pod sp. zn. 9Er/975/2010 viedlo
exekučnékonanievprospechtohoistéhooprávneného,vočitejistejpovinnej,atonazákladetohoistého
exekučného titulu. V uvedenom exekučnom konaní bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 07. októbra
2010 poverenie na vykonanie exekúcie a následne exekučný súd uznesením č.k. 9Er/975/2010-36

zo dňa 12. novembra 2012 exekúciu zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím uznesením č.k.
43CoE/128/2013-58 zo dňa 30. mája 2013. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 08. marca
2011.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal

zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. §
205 ods. 2 písm. b) O.s.p., svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Legitímne očakával, že exekučný
súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze

exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia,
pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o
vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenie

nerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o
zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne
aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie

podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní,
aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len
autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné
konanienemávosvojompredmete„vec“,oktorejbysamohloprávoplatnerozhodnúť.Exekučnékonanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej

veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený
poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle,
aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú
vadu konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by

takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by
potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní

nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený
právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v
danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a
rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom spísaným do zápisnice u súdneho
exekútora dňa 22. marca 2015 sa oprávnený domáha voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky
vo výške 886,43 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava sp. zn. SR 01778/10 zo dňa 12. apríla 2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa
03. mája 2010 a vykonateľnosti dňa 06. mája 2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 886,43 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 886,43
Eurod23.augusta2009dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy886,43Eurod25.

januára 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 238,50 Eur. Z exekučného
titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmenky,
ktorou bol zabezpečený záväzkovoprávny vzťah oprávneného a povinnej založený Zmluvou o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 23. apríla 2009. Následne súdny exekútor žiadosťou zo dňa 23. marca 2015,
doručenou exekučnému súdu dňa 05. mája 12015, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods.
1 O.s.p. a so zdôvodnením, že oprávnený sa na zákale uvedeného exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava sp. zn. SR 01778/10 zo dňa 12. apríla 2010 - už domáhal vykonania exekúcie voči povinnej,
exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 9Er/975/2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.

9Er/975/2010-36 zo dňa 12. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. júna 2013 v
spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/128/2013-58 zo dňa 30. mája 2013,
bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu nevykonateľnosti
exekučného titulu, spôsobenej neprijateľnosťou a neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorou mala byť
založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3ECdo
318/2013-112 zo dňa 14. januára 2015 odmietol.Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 01778/10 zo dňa 12. apríla 2010, ktorý oprávnený predložil

s vyznačenou doložkou právoplatnosti 03. mája 2010 a vykonateľnosti 06. mája 2010 a ktorým bola
povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 886,43 Eur s príslušenstvom. Z exekučného titulu
vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe predloženej
zmenky vystavenej povinnou dňa 23. apríla 2009. Zmenkou bol zabezpečený záväzkovoprávny
vzťah oprávneného a povinnej založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23. apríla 2009.

Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Oprávnený a povinná sa podľa
článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto

rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

v znení do 22. decembra 2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“) (1) Exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr
do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.
Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v
prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým

predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok
(stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z
akého bol uplatnený. Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Nebolo sporné, že v predmetnom prípade Okresný súd Lučenec

Uznesením č.k. 9Er/975/2010-36 zo dňa 12. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.
júna 2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/128/2013-58 zo dňa
30. mája 2013, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože exekučný
titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľomSlovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 01778/10 zo dňa 12. apríla 2010 je nespôsobilým
exekučným titulom. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci
právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou

predmetu konania. Exekučný poriadok, ako to vyplýva z § 1, upravuje postavenie, činnosť a samosprávu
exekútorov. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu
až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Z uvedeného je zrejmé, že v exekučnom konaní možno
rozlíšiť osobitne štádium konania do vydania poverenia pre exekútora na vykonanie exekúcie a štádium

konania po vydaní poverenia. Predmetom konania do vydania poverenia pre súdneho exekútora je
jednak zabezpečenie odstránenia vád návrhu podľa § 40 Exekučného poriadku a súdne preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
v rozsahu podľa § 44 Exekučného priadku. Z uvedeného vyplýva, že predmetom exekučného konania
od jeho začatia do vydania poverenia súdom nie je vykonanie exekúcie ale zisťovanie, či sú splnené
podmienky na vykonanie exekúcie. Po vydaní poverenia exekútorovi je predmetom exekučného konania

samotnývýkonexekúcie.Právoplatnéuznesenieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianapodklade
„exekučného titulu“ práve z dôvodu, že nejde o exekučný titul, potom bráni tomu, aby súd znovu rozhodol
o vydaní poverenia pre exekútora na podklade toho istého „exekučného titulu“. Totožnosť účastníkov a
totožnosťpredmetukonaniabránitomu,abyotomistompredmetekonaniamedzitýmiistýmiúčastníkmi,
teda o tej istej veci, bolo rozhodnuté znovu. To isté ale platí aj v prípade, kedy bolo vydané poverenie a

exekúcia bola následne vyhlásená za neprípustnú práve z dôvodu, že predložený „exekučný titul“ nie je
exekučným titulom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tej istej
povinnej na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v
súladesozákonom.Takéhorozhodnutiejepotom,prekaždéďalšieexekučnékonaniezačaténazáklade

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie toho istého „exekučného titulu“, rozhodnutím, ktoré tvorí
prekážku rozhodnutej veci.

Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.