Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203558
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:2714203558.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú

M. Z., nar. XX.XX.XXXX,. t. č. bytom u otca, št. prísl. SR, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P.. XX, a L.Q., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, naposledy bytom V., J.
ul. č. XXX, Česká republika, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Martinou Murčekovou,
pracovníčkouOkresnéhosúduPezinok,nanávrhotcanaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností,
takto

r o z h o d o l :

Maloletá M. Z. nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať,

spravovať jej majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej M. výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, v danom čase mesačne, počnúc
10.6.2014, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 10.6.2014 do 29.2.2016 vo výške 561,59 Eur je matka povinná uhradiť

k rukám otca, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P 79/2013 - 44
zo dňa 2.10.2013 v časti výroku o zverení a výživnom pre maloletú M..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 10.06.2014 žiadal otec o úpravu stretávania sa s
maloletou M., pretože matka mu neumožňuje navštevovať maloletú. Toho istého doplnil svoj návrh tak,

že žiadal o zverenie maloletej M. do svojej starostlivosti, keď uviedol, že matka zanedbáva starostlivosť o
maloletú. Dňa 21.07.2014 otec opätovne upravil svoj návrh, žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Na pojednávaní dňa 29.10.2014 otec uviedol, že žiada o zverenie maloletej
do svojej výlučnej starostlivosti. Ako dôvod uviedol, že matka maloletú zanechala v júli 2014 v jeho
starostlivosti a odsťahovala sa do Českej republiky, od tej doby má maloletú vo svojej starostlivosti.

Uznesením č. k. 6P/130/2014 - 39 zo dňa 29.10.2014 preniesol Okresný súd Skalica miestnu príslušnosť

na tunajší súd.Na pojednávaní dňa 03.12.2015 otec žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril
maloletú M. predbežne do jeho starostlivosti. Uviedol, že matka sa o maloletú vôbec nezaujíma, výživné
na ňu neplatí. Starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu výlučne zabezpečuje on ako otec.

Okresný súd Malacky uznesením č. k. 8P/93/2015 - 69 zo dňa 03.12.2015 uložil matke maloletého
dieťaťa povinnosť predbežne ponechať maloletú v starostlivosti otca maloletého dieťaťa.

Otec trval na zverení maloletej do svojej starostlivosti, výživné navrhol určiť podľa úvahy súdu. uviedol,

že maloletú má v starostlivosti od júna 2014, kedy matka maloletú nechala bez akejkoľvek starostlivosti
na železničnej stanici v A., maloletú tam prevzala jeho sestra. Od tej doby matka neprejavuje o maloletú
žiaden záujem, na jej výživu ničím neprispieva.

Matka sa k návrhu nevyjadrila, súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu matky, keďže na adrese uvedenej
úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Skalici bola matka neznáma.

Uznesením č. k. 8P/93/2015 - 81 zo dňa 09.12.2015 ustanovil súd matke maloletého dieťaťa
opatrovníčku Martinu Murčekovú, pracovníčku Okresného súdu Pezinok, na celé konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 8P/93/2015. Opatrovníčka matky sa na pojednávanie nedostavila, navrhla
pojednávať a rozhodnúť vo svojej neprítomnosti na základe vykonaného dokazovania. Súd preto podľa
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti opatrovníčky

matky maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti otca, pričom poukázal na skutočnosť,
že otec sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje komplexnú starostlivosť o maloletú.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so správou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, správou Obce Rohožník o povesti otca maloletého dieťaťa,
ako aj s obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.
k. 6P/79/2013 - 44 zo dňa 02.10.2013 bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom maloletá M. na základe dohody rodičov bola zverená

do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného pre maloletú vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2013 a vykonateľnosť dňa 26.10.2013.
V tom čase matka okrem maloletej M. mala vo svojej starostlivosti ešte dve maloleté deti - K. C., nar.
XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX , na ktoré poberala náhradné výživné. Matka bola poberateľkou

rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur mesačne a rodinných prídavkov vo výške 3 x 23,10 Eur
mesačne, bývala so všetkými maloletými deťmi v azylovom dome N. v I..
Otec bol nezamestnaný, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne, iné príjmy
nemal, nemal iné vyživovacie povinnosti.
Maloletá M. bola v celodennej starostlivosti matky, bola zdravá.

V súčasnosti sa matka nachádza na neznámom mieste, súdu sa nepodarilo zistiť jej pobyt, nepodarilo
sa zistiť jej majetkové a príjmové pomery.
Zo správy UPSVaR Trenčín ( posledné trvalé bydlisko matky), zaslanej tunajšiemu UPSVaR 10.11.2015
súd zistil, že na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Domažlice č. 13Nc

176282014zodňa02.04.2015bolmaloletýP.C.umiestnenýdoDetskéhomestečkaE.,kdesanachádza
od 20.05.2015. Kde sa nachádza maloletá K. súd nezistil.

Otec je slobodný, nemá iné vyživovacie povinnosti, žije v domácnosti so svojou matkou a sestrami.
Pracuje ako robotník na stavbe, brigádne, podľa vlastného vyjadrenia je schopný zaroniť cca. 150 Eur

týždenne. Sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti nepoberá.

Maloletá je zdravá, predškolské zariadenie nenavštevuje. V starostlivosti otca je od júna 2014, matka
od tej doby neprejavuje o ňu žiaden záujem, výživné neplatí.

Zo správy Obce Rohožník zo dňa 12.10.2015 mal súd preukázané, že otec maloletej má v mieste
bydliska dobrú povesť, je zamestnaný, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a dvomi sestrami,
zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Domácnosť je skromná, avšak udržiavaná v čistote. Maloletá M.
je čistá, dobre živená, rodina jej prejavuje lásku a porozumenie.Zo správy UPSVaR Malacky zo dňa 16.10.2015 a 23.02.2016 mal súd preukázané, že maloletá býva v
spoločnej domácnosti s otcom, jeho matkou a jeho dvomi sestrami. V starostlivosti o maloletú pomáhajú

otcovi jeho matka a sestry, domácnosť je zariadená, udržiavaná na dobrej úrovni. Hygienické zariadenie
je mimo domu ( suché WC), umývanie je zabezpečené v spoločnej izbe. maloletá je dobre živená, v
domácnosti bol dostatok potravín pre maloletú.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby došlo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods.1,súdupravístykrodičovsmaloletýmdieťaťomvrozhodnutíorozvode;toneplatí,akrodičiaúpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu
kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich
bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom

dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov
vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/. Aj v prípade, ak je u otca priaznivé prostredie
na výchovu maloletého, treba uvážiť, či pre zverenie dieťaťa do výchovy otca sú v čase rozhodovania
súdov náležité predpoklady, či dieťa malo možnosť si na svojho otca zvyknúť a priľnúť k nemu, aby
premiestnením do nového prostredia nebol ohrozený jeho ďalší vývoj /R 21/1965/.

Procesomdokazovaniasúdzistil,žeotecmámaloletúvstarostlivostiodjúna2014,kedymatkamaloletej
spolu s maloletou M. a svojimi staršími deťmi opustili Azylový dom N. A., pričom po tomto odchode
matka nechala maloletú bez akejkoľvek starostlivosti na železničnej stanici v I.. Od tej doby matka
neprejavuje žiadne záujem o maloletú, maloletá je od tejto doby nepretržite v priamej starostlivosti otca,

ktorý riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, v jeho starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky.
Maloletú má v domácnosti otca starostlivosť preukazujúcu jej lásku a porozumenie, zdravé rodinné
prostredie. Spôsobom svojho života ( dobrá povesť v obci, pracuje ) dáva záruku, že osobnú starostlivosť
bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, preto jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnejstarostlivostivplnomrozsahuvyhovel.Vzhľadomktomu,žejematkavsúčasnostinaneznámommieste,
priznal otcovi aj právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (Ďalej ako O.s.p.), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je
trebamaťnazreteli,žezaistenietejtovýživysatýkanielenvýživyvovlastnomslovazmysle,alevšetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v
zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne
aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného

jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada
úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu
z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na rodičovskú
starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky
patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom.Preto súd rozhodol o určení výšky tejto povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi, resp. rodičovi, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, keďže dieťa, o ktorého právach súd rozhoduje, nie je schopné samo sa
živiť. Vzhľadom k veku maloletej Simony má súd vysporiadanú otázku jej odkázanosti na zabezpečenie

výživy zo strany rodičov.

Súd pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti na strane oprávneného (maloletého dieťaťa),
prihliadal na jeho odôvodnené potreby ako aj na schopnosti a možnosti povinných - jej rodičov. Súd v
tejto súvislosti konštatuje, že maloletá je zdravá, nenavštevuje materskú školu, má potreby primerané

veku (3 roky). Otec je zdravý, nemá ďalšie deti, pracuje brigádne, je schopný zarobiť cca. 150 Eur
týždenne.
O matke sa súdu nepodarili zistiť žiadne skutočnosti, nie je evidovaná v registroch Sociálnej poisťovne,
má dve ďalšie maloleté deti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keď súd predpokladá, že matka
bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého P., ktorý je v súčasnosti v ústavnej starostlivosti a
pravdepodobne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú K., má sú za to, že matka maloletej nie je v

súčasnejdobeschopnásiplniťvyživovaciupovinnosť kmaloletejadekvátnekpotrebámmaloletj,pretos
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, že uložil matke povinnosť prispievať na výživu
maloletej v minimálnom zákonnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime).
Súd sa zároveň stotožnil s návrhom otca a uložil matke povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť odo

dňa podania návrhu, t.j. počnúc dňom 10.06.2014.

Pri takto určenom výživnom vzniklo matke za obdobie od 10.6.2014 do 29.2.2016 zročné (zmeškané)
výživné vo výške 561,59 Eur ktoré matke uložil povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) Občianskeho poriadku, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i

bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s
náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.