Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/375/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110228304
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110228304.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Judr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Obec
Podvysoká, IČO: 00 314 196, zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom G. XX, W.,
proti odporcom: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXX, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v konaní o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 18C/207/2010-372 zo dňa 20. marca 2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/207/2010-390
zo dňa 24. marca 2014 a opravným uznesením č.k. 18C/207/2010-403 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

I. rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami:
- vo výroku o určení, že nehnuteľnosť pozemok parc. CKN č. 1846/6 - orná pôda o výmere 276 m2 v k. ú.
D., vytvorený geometrickým plánom č. 6/2008, vyhotovený Alenou Šamajovou dňa 16.03.2008, úradne
overeným Správnou katastra Čadca dňa 30.03.2008 a ktorý je prílohou rozsudku, patrí do výlučného
vlastníctva navrhovateľa, a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e,
- vo výroku, ktorým bol návrh odporcov zo dňa 01.12.2010 o určenie, že pozemok parc. CKN č. 1846/1 -
orná pôda o výmere 947 m2 v k. ú. D. patrí do vlastníctva odporcov v rade 1/, 2/ v podiele 1/1 zamietnutý,
z r u š u j e.

II. O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č.k. 18C/207/2010-372 zo dňa 20.03.2014 určil, že nehnuteľnosť, pozemok
parc. CKN č. 1846/6 - orná pôda o výmere 276 m2 nachádzajúca sa v kat. úz. D. a vytvorená
geometrickým plánom č. 6/2008 patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa (v poradí prvý výrok). Návrh
odporcov zo dňa 01.12.2010 o určenie, že pozemok parc. CKN č. 1846/1 - orná pôda o výmere 947
m2 nachádzajúca sa v kat. úz. D. patrí do vlastníctva odporcov v rade 1/, 2/ v podiele 1/1, zamietol (v
poradí druhý výrok). O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (v poradí tretí výrok).
Opravným uznesením č.k. 18C/207/2010-390 zo dňa 24.03.2014 opravil v druhom výroku dátum návrhu
odporcov, ktorý zamietol. Opravným uznesením č.k. 18C/207/2010-403 zo dňa 16.04.2014 opravil meno
odporcu v rade 1/ v záhlaví rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania po pripustení zmeny
uznesením zo dňa 22.09.2011 domáhal určenia, že pozemok parc. CKN č. 1846/6 - orná pôda o
výmere 276 m2 nachádzajúca sa v kat. úz. D. a vytvorená geometrickým plánom č. 6/2008 (ďalej
už len „sporný pozemok“) patrí do jeho výlučného vlastníctva. Po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Znaleckým posudkom č. 36/2012, vypracovaným znalcom
Ing. Pavlom Krišpinským (ďalej už len „znalecký posudok“) mal preukázané, že sporný pozemok bol

vytvorený z neknihovanej PK parcely č. 3596. Čo sa týka identifikácie parciel zo dňa 24.11.2004
(ktorá bola podkladom rozhodnutia Správy katastra Čadca č. C-895/05) znalec konštatoval, že nebola
správna. Účastníci proti záverom znaleckého posudku nemali námietky, odporcovia však trvali na tom,
že sporný pozemok vydržali, resp. ho vydržali ich právni predchodcovia. Okresný súd toto tvrdenie
vyhodnotil ako nepreukázané. V podrobnostiach v tomto smere v odôvodnení rozsudku uviedol, že
odporcovia ničím nepreukázali dobromyseľnosť užívania sporného pozemku, najmä titul, na základe
ktorého tento pozemok dobromyseľne užívali. Odporcovia v konaní nepreukázali existenciu zmluvy
(či už v písomnej alebo ústnej forme) ani iný titul, ktorý by ich oprávňoval sporný pozemok užívať.
Poznamenal, že je nepostačujúce užívať nejakú nehnuteľnosť ako vlastnú len v domnení, že je jeho,
pričom žiadny titul k takémuto presvedčeniu neexistuje. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že sporný pozemok bol vytvorený z neknihovanej parcely, keď zároveň neboli preukázané
žiadne prevody a nebola preukázaná ani dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov, žalobnému
návrhu navrhovateľa vyhovel. V závere poukázal i na to, že pokiaľ by aj odporcovia boli vo vzťahu
k spornému pozemku dobromyseľní z dôvodu vydania rozhodnutia Správy katastra Čadca zo dňa
11.05.2007 č. C-895/2005 (ktorým nadobudli vlastníctvo ku parcele CKN 1846/1, ktorého súčasťou
je i sporný pozemok), mohli byť dobromyseľní až od tohto dátumu. Návrh navrhovateľa na určenie
vlastníckeho práva k spornému pozemku bol podaný dňa 04.05.2010, t.j. v rámci 10-ročnej doby
potrebnej na vydržanie. Pokiaľ ide o vlastníctvo navrhovateľa k spornému pozemku, okresný súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, že tento bol vytvorený z neknihovanej parcely č. 3596, ide o pozemok
v zastavanom území obce a do vlastníctva obce, t.j. navrhovateľa prešiel podľa zák. č. 180/1995 Z. z.
a zák. č. 180/1991 Zb.. Čo sa týka vzájomného návrhu odporcov zo dňa 08.12.2010 na určenie, že
pozemok parc. č. CKN 1846/1 - orná pôda o výmere 947 m2 patrí do ich vlastníctva, tento návrh zamietol
z dôvodu, že jednak nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení (keďže odporcovia sú vedení
na liste vlastníctva ako vlastníci daného pozemku) a jednak s poukazom na určenie vlastníckeho práva
v zmysle návrhu navrhovateľa.
O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom
na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia. Vo vzťahu k prvému výroku uviedli, že okresný súd sa v
odôvodnení rozsudku obmedzil iba na výpočet vykonaných dôkazov, konštatoval, čo ktorý dôkaz hovorí
a ako sa vyjadrovali svedkovia, ale vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti nevyhodnotil. Odôvodnenie
rozsudku vo vzťahu k prvému výroku považovali za nepreskúmateľné, okresný súd nezdôvodnil
vyjadrenie Ing. L., iba konštatoval, ako označená svedkyňa vypovedala. Zotrvali na tvrdení, že už ich
právni predchodcovia v dávnej minulosti a v reálne vydelenom stave predmetné nehnuteľnosti užívali.
V súlade so započítaním vydržacej lehoty bolo potrebné skúmať, odkedy ich právni predchodcovia
užívali predmetné nehnuteľnosti, podľa akého právneho režimu sa v období ich užívania posudzovalo
vydržanie a následne ďalšie obdobia, počas ktorých na základe dohôd či už ústnych alebo písomných,
oni (odporcovia) vo vydržaní pokračovali. Ich tvrdenia o vydržaní nie sú dôvodom na to, aby súd
neskúmal oprávnenosť tvrdenia navrhovateľa, pretože práve na ňom viazne dôkazné bremeno, aby
svoje tvrdenia náležite preukázal a odôvodnil. Okresný súd v priebehu celého konania nepožadoval
od navrhovateľa riadne preukázanie jeho vlastníckeho práva, jeho správanie sa k spornému pozemku
pred ROEP-om a následne po jeho uskutočnení. Okresný súd sa nevysporiadal s ďalšími vykonanými
dôkazmi, vypočutými svedkami, závermi ohliadky na mieste samom a dôležitými skutočnosťami, ktoré
oni preukázali a na druhej strane nikdy nepreukázal navrhovateľ. Dobromyseľnosť navrhovateľa nebola
nikdy daná vzhľadom na historický vývoj PK parcely, ktorá už v dávnej minulosti bola súčasťou nie
vodného koryta, ale reálne užívaných pozemkov ich právnymi predchodcami. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil
a súd jeho tvrdenie vzal pri rozhodovaní do úvahy v tom smere, že sa vzťahoval iný právny režim na tú
časť parcely, ktorú navrhovateľ odkúpil od F. T., pretože podľa jeho názoru išlo o inú parcelu, toto tvrdenie
je nepravdivé a bolo vyvrátené nielen výpoveďou označenej svedkyne, ale i znalcom Ing. Krišpinským,
ktorý jednoznačne uviedol, že nielen parcela, ktorá patrila im, ale aj parcela, ktorú navrhovateľ odkúpil
od F. T., ktorá jednoznačne vymedzila priestor vlastníckych vzťahov popri komunikácii, sa spravuje
rovnakým právnym režimom, rovnakým spôsobom nadobudnutia, t.j. ROEP-om v rovnakom období,
avšak súd sa s týmto problémom nevysporiadal. Nesúhlasili ani so záverom okresného súdu, ktorý v
časti svojho rozsudku (str. 10 ods. 3) použil, že je vecou každého, a teda aj navrhovateľa, ktoré práva
a voči komu ich využije, či požaduje od neho vydanie nehnuteľnosti alebo ju odkúpi, pretože rovnaký
právny režim platí pre ich parcelu ako i pre parcelu F. T.. Závery okresného súdu, že oni mali preukázať
dobromyseľnosť užívania spornej nehnuteľnosti, považovali za právne neodôvodnené, pretože nie je

ich povinnosťou ako odporcov preukazovať nadobudnutie vlastníckeho práva, takáto povinnosť vyplýva
zo zákona práve navrhovateľovi.
Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku okresného súdu uviedli, že vo vyjadrení k doručenému návrhu
navrhovateľa ako účastníci bez právneho zastúpenia sa k tomuto návrhu vyjadrovali a v rámci svojho
laického stanoviska v závere uviedli, že žiadajú určiť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Z hmotnoprávneho hľadiska samozrejme tvrdia, že uvedená parcela patrí do ich vlastníctva, ale po
procesnoprávnej stránke a po zvolení si právneho zástupcu jasne súdu deklarovali vo vyjadrení zo dňa
10.05.2011, že takýto návrh sa nemá považovať za vzájomný návrh, ale iba za stanovisko k žalobnému
návrhu navrhovateľa. Okresný súd napriek tomu považoval túto ich časť vyjadrenia ako vzájomný návrh
a rozhodol o ňom rozsudkom.
Na základe uvedených skutočností navrhli napadnutý rozsudok vo výroku 1 zmeniť tak, že návrh
navrhovateľa sa v celom rozsahu zamietne, v krajnom prípade žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
sporný pozemok bol vytvorený z neknihovanej parcely, keď v tomto smere poukázal na znalecký posudok
znalca Ing. Krišpinského. Sporný pozemok sa nachádza v intraviláne obce a preto podľa § 14 ods. 2 zák.
č. 180/1995 Z. z. prišla zo zákona do majetku obce. Tieto skutočnosti uvádzal navrhovateľ už v návrhu
na začatie konania. To znamená, že navrhovateľ nemusel iným spôsobom preukazovať, že parcela
prešla do jeho výlučného vlastníctva. S touto skutočnosťou sa vysporiadal i okresný súd v odôvodnení
rozsudku. Vo vyjadrení tiež poukázali na skutočnosť, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním voči štátu alebo obci, čo vyplýva aj z právnej praxe. Odporcovia teda nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním k neknihovanému pozemku, a to i s ohľadom na okolnosť, že táto bola
najskôr vo vlastníctve štátu a následne v zmysle vyššie označeného ustanovenia zák. č. 180/1995 Z. z.
prešla do výlučného vlastníctva obce. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) v prvom výroku o
určení vlastníckeho práva navrhovateľa k spornému pozemku a vo výroku o trovách konania podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd vo vzťahu k prvému výroku rozsudku zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a predmetnú vec aj správne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku je vo vzťahu k prvému výroku vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na
ne odkazuje. Odvolacie námietky odporcov vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozsudku odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že znaleckým posudkom znalca Ing.
Krišpinského bolo preukázané, že sporný pozemok (časť parcele KNC 1746/1) predstavuje neknihovanú
PK parcelu č. 3596. Proti týmto záverom znalca účastníci nenamietali. Odporcovia boli zapísaní
ako vlastníci parcele KNC 1846/1 v rámci ROEP-u vykonaného v obci Podvysoká, a to na základe
rozhodnutia Správy katastra Čadca č. C-895/05 zo dňa 11.05.2007, pričom v konaní (tiež znaleckým
posudkom znalca Ing. Krišpinského) bolo preukázané, že označené rozhodnutie bolo vydané na
podklade nesprávnej identifikácie parciel zo dňa 24.11.2004 (podľa znalca Ing. Krišpinského v uvedenej
identifikácii mali byť uvedené aj PK parcely č. 3596 a č. 3597). Okresný súd na podklade zistených
skutočností a s poukazom na tvrdenia odporcov o vydržaní sporného pozemku ďalej v konaní správne
skúmal otázku, či odporcom nesvedčí vlastnícke právo k tomuto pozemku titulom vydržania, ktorú
otázku správne posúdil a zároveň vyhodnotil. Odvolací súd závery okresného súdu v tom smere,
že odporcovia nepreukázali riadny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku
(ktorý bol vlastne neknihovaným pozemkom) považuje za výstižné, odôvodnenie rozsudku je precízne
a zodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd považuje za potrebné v tomto smere už
len poznamenať, že dobromyseľnosť (oprávnená držba) má svoj základ v určitom právnom dôvode
nadobudnutia práva (titule), ktorý sa stáva svedectvom o poctivosti nadobudnutia držby. Pokiaľ ho niet,

resp. nie je preukázaný, nemožno hovoriť o dobromyseľnej a oprávnenej držbe. Nemožno súhlasiť s
odporcami, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k prvému výroku je nepreskúmateľné.
Odvolacia námietka odporcov, že v konaní bolo potrebné skúmať, odkedy ich právni predchodcovia
užívali sporný pozemok a podľa akého právneho režimu sa posudzovalo vydržanie, nie je podľa
odvolacieho súdu dôvodná. Ak odporcovia v konaní tvrdili, že neknihovanú parcelu, t.j. sporný
pozemok vydržali, bolo na nich, aby túto skutočnosť preukázali. V konaní vykonané dokazovanie tomu
nenasvedčuje, odporcovia po vykonaní dokazovania iné návrhy v tomto smere nemali a ďalšie dôkazy
neuviedli.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku, ktorou odporcovia tvrdili, že navrhovateľ postupoval
inak vo vzťahu k pozemku F. T., od ktorej pozemok odkúpil. Táto námietka je z hľadiska prejednávanej
veci právne nevýznamná, naviac starosta navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 28.02.2014
podrobne vysvetlil históriu prevodu pozemku patriaceho F. T..
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu v prvom výroku a
zároveň vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Čo sa týka výroku rozsudku, ktorým okresný súd návrh odporcov zo dňa 01.12.2010 o určenie, že parcela
KNC 1846/1 patrí do ich vlastníctva zamietol (vychádzajúc z toho, že išlo o vzájomný návrh odporcov),
odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolacie námietky odporcov sú v
tomto smere dôvodné. Z celého obsahu vyjadrenia odporcov zo dňa 01.12.2010 k návrhu navrhovateľa
na začatie konania (č.l. 27 a nasl. spisu) nebolo možné jednoznačne vyvodiť, že by odporcovia v
prejednávanej veci podali vzájomný návrh o určenie vlastníckeho práva k parcele KNC 1846/1. Prípadná
pochybnosť v tomto smere bola rozptýlená písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcov zo dňa
10.05.2011 (č.l. 115 a nasl. spisu), v ktorom odporcovia jednoznačne uviedli, že k ich žiadosti o vydanie
rozsudku, ktorým by sa určilo vlastnícke právo k parcele KNC 1846/1, došlo nevedomky, a preto požiadali
súd, aby takýto ich návrh považoval za bezpredmetný. Odvolací súd s poukazom na tieto zistenia, z
ktorých možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že zo strany odporcov nebol podaný vzájomný
návrh, postupom podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. druhý výrok okresného súdu bez ďalšieho zrušil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.), nakoľko okresný súd
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.