Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/603/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230769
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113230769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: S.l L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, štátny občan SR,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného
JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.178,94 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. marca
2015, č. k. 20C/20/2014-122, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
vo výške 69,80 eur, do rúk jeho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie istiny
1.178,94 eur, vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do 10.05.2011 vo výške 11,88 eur
a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.178,94 eur od 11.05.2011 do zaplatenia, takto:
I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 70,50 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu do rúk právneho zástupcu
JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 208,70 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých bolo preukázané, že

dňa 5.1.2007 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa SLSP, a.s. ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej
zmluvy a všeobecných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré boli vopred pripravené
právnym predchodcom navrhovateľa, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda odporca, obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako spotrebiteľom,
čo vyplýva aj z označenia odporcu ako zmluvnej strany v texte zmluvy. Zmluva je uzavretá v zákonomstanovenej písomnej forme. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda
dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške

110.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať veriteľovi v 59 mesačných splátkach po 2.537 Sk/84,21
Eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.2.2007, posledná
splátka bola zročná dňa 20.12.2011. Navrhovateľ uplatnil proti odporcovi 14 splátok úveru po 84,21
Eur splatných od 20.11.2010 do 20.12.2011, v celkovej sume 1.178,94 eur. Z predložených ústrižkov
poštových peňažných poukazov vyplynulo, že odporca v období od 22.6.2011 do 20.1.2015 uhradil

navrhovateľovi titulom predmetného úveru celkovú sumu 2.200 Eur.

Z hľadiska právnej relevancie uplatneného nároku sa zaoberal tým, či navrhovateľ je aktívne vecne
legitimovanýdomáhaťsazaplateniapeňažnejpohľadávkyprotiodporcovinazákladepredmetnejzmluvy
o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa a pasívnu vecnú legitimáciu odporcu
z úradnej povinnosti. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie

účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného
práva, splnenia ktorej povinnosti sa navrhovateľ domáha. Bolo preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola dňa 24.3.2011 uzavretá

zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj
pohľadávka voči odporcovi v celkovej výške 5.373,05 Eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 5.1.2007. Ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s

príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení
pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom
sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť

bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky
a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti
postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k.

6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014. Vedľajší účastník na strane odporcu namietal nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách. Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu banky ako pôvodného veriteľa
na splnenie dlhu adresovanú odporcovi pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa a ani doklad o
doručení, resp. odoslaní tejto výzvy odporcovi, napriek tomu, že za týmto účelom bolo dva krát odročené

pojednávanie a navrhovateľ bol v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdom písomne poučený o dôkaznej
povinnosti. Tieto listiny nepredložila súdu ani SLSP, a.s., ktorú súd na to písomne vyzval. Hoci SLSP,
a.s. v oznámení zo dňa 23.3.2015 uviedla, že odporca bol písomne vyzvaný na splnenie dlhu v marci
2008, nepredložila predmetnú výzvu a odporca poprel, žeby mu takáto výzva od banky bola doručená
pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27.2.2015 súdu

oznámil, že on ani SLSP, a.s. nedisponujú výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na
navrhovateľa písomne vyzval odporcu na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru,
a odporca túto skutočnosť popieral, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 je absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom , a to pre nedodržanie zákonnej

podmienkyuvedenejvustanovení§ 92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách.Zuvedenýchdôvodov
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa súd návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu priznal náhradu trov konania, ktorú špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť
podľa § 220 O.s.p. a uplatnený nárok mu priznať, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. - nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu. Namietal
záver okresného súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Podľa jeho názoru, ust. § 93
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka

pohľadávky. Účelompredmetného ustanoveniajeúprava výnimiek zbankovéhotajomstvaanehovorío
podmienkachplatnosti postúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho
zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. Uviedol ďalej, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol odporca ku
dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1190 dní, teda súčet všetkých omeškaní odporcu so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie odporcu trvalo nepochybne viac
ako rok, právny predchodca navrhovateľa by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by
neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu odporcovi nezasielal. V tejto
súvislosti poukázal narozhodnutie OkresnéhosúduPrievidzazodňa30.03.2015,sp.zn. 12C/63/2014,
podľa ktorého: „Vychádzajúc z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník v omeškaní 1822

dní a výška omeškaných splátok predstavuje 11.573,91 eur, čo predstavuje viac ako 80 splátok. Počet
dní omeškania 1822 predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne
dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 126,63 eur dňa 08.09.2006. V zmluve o postúpení
pohľadávok v č. IV. bod 4.2d Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na
postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu,

že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť
zmluvu o postúpení pohľadávky. Nedoručenie písomnej výzvy právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi, odporca v konaní nenamietal. Je však nepravdepodobné, že by SLSP pri tak dlhom
omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. S ohľadom na
situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 cit. zák., podľa ktorého, ak súčet všetkých omeškaní klienta so

splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd názoru, že
postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. Namietal ďalej priznanú náhradu
trov vedľajšieho účastníka. Podľa jeho názoru nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva. Krajské súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou

trov vedľajšieho účastníka. Tento sa však rôznymi argumentmi snaží presvedčiť súdy o účelnosti
vyložených trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd SR sa s týmito dôvodmi, ako ani s argumentmi
Generálneho prokurátora SR, ktorý na podnet vedľajšieho účastníka podal mimoriadne dovolanie voči
rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nestotožnil a mimoriadne
dovolanie Generálneho prokurátora SR zamietol. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom

konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.
Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Skutočnosť, že
vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, preukazuje, že pri vzniku a registrácii
samotného združenia muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.

z., a teda posudzovať, či k vzniku Združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť
Združenia, vysporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v
oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne
pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Paušálny vstup

združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu
civilného konania na získanie náhrady trov konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým
je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom

chráneným záujmom.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Považuje právne posúdenie súdu prvého stupňa o aplikácii § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ohľadom podmienok

postúpenia pohľadávky, z banky na tretiu osobu, v súlade s právnym poriadkom. Súd prvého stupňa
správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal
splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Postúpenie pohľadávky je upravené v ust. § 524 a nasl. OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca
a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením §

92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe, ako banke,
avšak po splnení určitých podmienok. Ak tieto predpoklady nie sú splnené , pohľadávka banky nie je
postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená

bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojhozáväzku aspoň90dní. Nepreukázanietýchtoskutočností mázanásledoknedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej
sporiteľne, a.s. voči žalovanej postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Žalobca

nedokázal,žepohľadávkavočižalovanémuvčasejejpostúpeniabolaspôsobilánapostúpenie vzmysle
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie
je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania
uznesenia,ktorým sakončídokazovanie,nepredložilžiadnydôkaz osplnenípovinnosti vyplývajúcejz§

92 ods. 8 zákona o bankách, t. j. nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že
je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Túto
povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tak
nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Na podporu svojho názoru citoval z rozhodnutí OS Nitra,
č. k. 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, OS Banská Bystrica, č. k. 7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, OS

Galanta č. k. 26C/261/2014 zo dňa 27.01.2015, OS Galanta, č. k. 15C/33/2014 zo dňa 27.01.2015, OS
Považská Bystrica, č. k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015. Na podporu záverov o tom, že nedodržanie
podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, zakladá absolútnu neplatnosť
postúpenia pohľadávky, uvádza v článku autora JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., publikovanom v
Bulletine Slovenskej advokácie: JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., Aktívna vecná legitimácie postupníka.

BSA - Bulletin Slovenskej advokácie, rok 2007, číslo 10. O absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky môže ísť v takomto prípade pre rozpor s kogentným § 525 OZ alebo ustanoveniami iných
osobitných predpisov. V prípade dodržania podmienok postúpenia pohľadávky, bude ďalej potrebné
vyhodnotiť úkon žalobcu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku
z celého úverového vzťahu. Aj nárok uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti, je nárokom, ktorý nemá oporu v zákone, a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť
ochranu. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia

byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak by súd mal za to, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky a že navrhovateľ môže úver zosplatniť, domnieva sa, že navrhovateľ porušil ust. § 53 ods. 9
OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Navrhovateľ úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Takýto postup
potomodporujezákonu(§53ods.9OZ)ajepreto neplatný. Návrhbybolvčastizosplatnených splátok
podaný predčasne. Poukázal na rozpor bod 7.6.1 VOP a § 53 ods. 9 OZ. V tejto časti je uvedené ust.
VOP neplatné pre rozpor so zákonom. Úkony vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené, preto
žiadauhradiťtrovyprávnehozastúpenia. Vedľajšíúčastníkvzniesol námietkupremlčaniaapoukázal na

nedostatky postúpenia pohľadávky, ktoré majú za následok, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný.
Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne
hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Z tohto
dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho účastníka ohľadom obsahových nedostatkovzmluvy. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov,
má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Keďže ust. § 93 ods. 4
O.s.p. výslovnej upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,

vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ust. § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu á 61,41 eur + 1x režijný paušál

39 eur, spolu 69,80 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd zistil vo veci skutkový stav úplne a správne, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
odôvodnil podľa kritérií v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., úplne, správne a presvedčivo, preto podľa § 219
ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s dôvodmi negatívneho rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom
nároku navrhovateľa plne identifikuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

Akcentuje, s poukazom na dôvody odvolania navrhovateľa, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, je
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky
bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.

Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách, ktorých splnenie preukazuje v danom konaní navrhovateľ. Jeho zaťažuje povinnosť
preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku
od pôvodného veriteľa odporcu - Slovenskej sporiteľne.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní nepreukázal z hľadiska právnej úpravy § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z. z., že sú splnené zákonné predpoklady, na základe ktorých má aktívnu vecnú legitimáciu, správne
okresný súd bez ďalšieho jeho návrh zamietol.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, preto s
poukazom na komunitárne právo, ale aj úpravu v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

súd je povinný ex offo, teda bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolával zákonnej prekážky, ktorá bráni
priznaniu plnenia, ktoré sa uplatňuje, na uvedené skutočnosti prihliadať. Orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal, že sú splnené zákonné predpoklady podľa § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, na základe ktorých na aktívnu vecnú legitimáciu. Okresný súd
rozhodol vo veci správne, preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane úspešného
odporcu.

Vedľajší účastník v konaní má spravidla rovnaké procesné práva a povinnosti, teda aj právo na náhradu

trov konania, ktoré účelne vynaložil vo vecnej súvislosti na uplatnenie a bránenie práva (§ 142 ods. 1
resp. § 93 ods. 4 O.s.p.). Námietka navrhovateľa, že zastúpenie advokátom z hľadiska funkcií a účelu
združení na ochranu spotrebiteľa, nie je opodstatnená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
judikovanie súdov v analogických prípadoch, podľa ktorých vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť v
konaní advokátom a v prípade úspechu mu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania,

medzi ktoré podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patria aj náklady na právnu službu advokáta.

V prejednávanej veci mal odporca v konaní plný úspech, bolo mu priznané právo na náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a správne priznal okresný súd náhradu trov konania aj vedľajšiemuúčastníkovi, ktorý intervenoval na strane odporcu prostredníctvom advokáta a ktorého úkony boli účelné
a znamenali účinnú pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

Vzhľadomnauvedené,podľanázoru odvolaciehosúdu,vprejednávanejveci bolauplatnená apriznaná
náhrada trov konania spočívajúca v nákladoch na právne služby správne a zákonne, preto aj v tejto
časti je rozsudok okresného súdu správny.

V odvolacom konaní sa k odvolaniu písomne vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom advokáta,

preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. mu bola priznaná odmena za jeden úkon
právnej služby á 61,41 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z.), spolu 69,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.