Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915208448
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915208448.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V.

so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária
Goliášová Gabriela s.r.o. so sídlom Trenčín, Ul. Piaristická č. 707/25, IČO 47 234 679, adresa na
doručovanie: Piešťany, Ul. Teplická č. 7434/147 proti žalovanému: P. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. C.Á. Č.. XX,
t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou H. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu P. o zaplatenie
sumy 1 898,65 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 363,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 1 363,31 eur od 12.02.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na súdnom poplatku vo výške 52,76 eur
a na trovách právneho zastúpenia vo výške 93,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
to právnej zástupkyni žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 17.06.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1
898,65 eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 898,65 eur od 31.05.2015 do zaplatenia

ako aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 125,49 eur a to z titulu nesplatenia poskytnutého
úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2012. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 1 880,- eur, prostredníctvom úverovej
karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytnutý
k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení peňažné
prostriedky
prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Žalovaný sa

zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo
výške určených v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom
na typ úveru nebolo možné určiť. Žalovaný sa tiež zaviazal zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo
výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba
úroku. Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že vzhľadom na typ úveru nie je možné RPMN určiť, pretože
sa menia údaje relevantné pre jeho výpočet. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v omeškaní s

úhradou svojho záväzku, čo vyplýva zo splátkového kalendára, ktorý obsahuje prehľad jednotlivých
platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy úverových zmluvných podmienok (ďalej
len ÚZP) s názvom Ukončenie úverovej zmluvy bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný
listom zo dňa 22.07.2014 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1 915,65 eur v lehote 15 dní ododoslania výzvy. Žalovaná suma vo výške 1 898,65 eur predstavuje istinu vo výške 1 657,65 eur, úrok
vo výške 76,76 eur, poplatok za upomienku vo výške 36,- eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 9,78
eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 118,46 eur.

Žalobca do spisu doložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, z ktorého vyplýva,
že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávku, ktorú má voči nemu postúpil
na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo zaslané žalovanému, čo mal súd za preukázané poštovým
podacím hárkom zo dňa 20.11.2014. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil doručenie tohto

oznámenia.
Preto potom súd má za to, že žalobca preukázal, že pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36
234 176, Teplická 7434/147, Piešťany z úverovej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2012 voči žalovanému
prešla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu - AB 2 B. V., reg. č.: 572 79 667, so
sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, pričom uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému listom zo dňa 19.11.2014, podaným na poštu dňa 20.11.2014.

Súd vo veci dňa 04.09.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 13C/255/2015-47, ktorý nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.02.2016 č.
13C/255/2015-62, zrušený.
Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo zistiť adresu terajšieho pobytu žalovaného a to ani dopytom
na rodinných príslušníkov žalovaného, resp. prostredníctvom Obecného úradu Studená, ustanovil súd

žalovanému uznesením zo dňa 08.02.2016 č. 13C/255/2015-62 opatrovníčku.
Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol opatrovníčke žalovaného doručený dňa 11.02.2016.
Opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.
Na pojednávanie dňa 19.04.2016 sa neustanovila zástupkyňa žalobcu, ktorá doručenie predvolania
mala vykázané riadne a včas, pričom sa neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu. Tiež sa neustanovila opatrovníčka žalovaného, ktorá doručenie predvolania mala
vykázané riadne a včas, pričom sa neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu, preto potom súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupkyne žalobcu a
opatrovníčky žalovaného s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 03.10.2012, Úverovými

podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - pre Clubcard kreditnú kartu (ďalej len "ÚP"),
listinou označenou ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa
22.07.2014 spolu poštovým podacím hárkom bez uvedenia dátumu podania zásielky na poštu,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 spolu s poštovým podacím hárkom k podaniu
predmetnej zásielky na poštu zo dňa 20.11.2014.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo inej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. d/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na

základeúdajovplatnýchvčaseuzavretiazmluvyospotrebiteľskomúvere, uvedú savšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto ročnej precentuálnej miery nákladov,- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. §11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z.,v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebitelský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení platnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 03.10.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej

základe čerpal žalovaný prostredníctvom výberu z bankomatu a platieb kartou sumu vo výške 2 255,81
eur, čo vyplýva z výpisu, čerpania splátok a úhrad. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom
splácať. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 26,28 % a 11,88 %, čo súd považuje
za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie. RPMN nebola dohodnutá. Výška mesačnej splátky bola
dohodnutá ako 4 % z dlžnej čiastky.

Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho
podnikania a žalovaným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu
svojho povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje

Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis
vzťahuje aj Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.
Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovaný čerpal sumu úveru vo výške 2 255,81 eur (súčet

všetkých súm v kolónke čerpanie) a celkovo uhradil na žalovaný úver sumu vo výške 892,50 eur (súčet
všetkých súm v kolónke "úhrada"). Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania.
Listom označeným ako výzva k splateniu celého úveru zo dňa 22.07.2014 vyzval právny predchodca
žalobcu žalovaného k úhrade dlžnej čiastky vo výške 1 915,65 eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Súd uvádza, že vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu ex offo podrobil kontrole,
či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k
záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zák.č. 129/2010 Z.z.,
a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už
bol pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný

plniť si
svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať
konečnú splatnosť úveru. Ďalej zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zák.č.
129/2010 Z.z. a to výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Teda zmluva

neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky
predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. V zmluve v bode 41 je uvedená výška mesačnej splátky ako
4 % z dlžnej sumy. Primárnemu účelu tejto právnej úpravy pritom zodpovedá len taký výklad tohto
ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma, počet a termíny splátok" viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,

teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Pokiaľ teda zmluva takto určenú
konečnú splatnosť a takto urobený rozpis splátok neobsahuje, je tento úver potrebné v zmysle ust. §11
ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výkladom ust. §11 ods.
1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. totiž možno dospieť k záveru, že absencia akejkoľvek náležitosti (teda ajčo len jednej) stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona pod písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.
1 robí spotrebiteľský úver (za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná) bezúročným
a bez poplatkov. Takže vychádzajúc aj z tejto argumentácie je nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku

vo výške 76,76 eur, poplatku za upomienku vo výške 36,- eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 9,78
eur a úroku za hotovostné transakcie vo výške 118,46 eur nedôvodný a preto súd tento nárok žalobcovi
nepriznal.
K tvrdeniu žalobcu, že pri tomto type úveru nie je možné určiť RPMN súd uvádza, že s týmto názorom
sa nestotožňuje. RPMN je údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje, v množstve rôznych poplatkov a úroku,

základnú orientáciu z hľadiska jeho výhodnosti. Tento údaj zákonodarca považoval za natoľko dôležitý,
že s jeho absenciou spojil nemožnosť veriteľa žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky a úroky. Súd
má za to, že k naplneniu jeho účelu a zmyslu vedie len jeho jasné a konkrétne vymedzenie už pri podpise
zmluvy. Úverový produkt sa pri absencii RPMN týmto stáva pre spotrebiteľa neprehľadným, pričom
spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo
podstatne sťažuje jeho postavenie. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva údaj o RPMN neobsahuje,

je nutné v súvislosti s vyššie uvedeným predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súdu je zo súdnej praxe známa argumentácia o nemožnosti určenia RPMN pri revolvingovom úvere.
K uvedenému súd poznamenáva, že revolvingový úver je špecifickým úverom, čo do spôsobu jeho
režimu, keďže dochádza k postupnému čerpaniu a splácaniu úverovej sumy preto je určenie RPMN na
celkový čas existencie úverového vzťahu na jeho začiatku, nemožné. To však nebráni, aby bola RPMN

určená pri počiatku zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje zákon. Nie je možné pripustiť situáciu, že
uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, preto musí (aj cez povinné údaje ako RPMN)
obsahovať prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu
zorientovať.Navyševdanomprípadezvýpisučerpaniasplátokaúhradmásúdzato,ženešloočerpanie
revolvingu, ale o bežný úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý vo výške 500,- eur, pretože žiadne

iné postupné čerpanie úveru prostredníctvom kreditnej karty z toho výpisu predloženého žalobcom
nevyplýva a preto zmluva mala obsahovať povinný údaj a to RPMN. Súd má za to, že išlo len o formálne
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, hoci prakticky zo strany žalovaného k čerpaniu revolvingu
nedošlo. V hlave 3, § 2 ÚZP je uvedená možnosť, že spoločnosť a klient sa dohodli, že prvé čerpanie
môže byť klientovi umožnené za účelom

kúpy tovaru alebo služieb a to vo výške tohto tovaru alebo služby alebo jej časti a nebude uskutočnené
prostredníctvom karty, ale na základe potvrdenia transakcie v úverovej zmluve. Za takéto čerpanie úveru
klient nezískava body. Z uzavretej úverovej zmluvy vyplýva, že v kolónke 44 označenej ako "Názov
tovaru (typ) služba" je uvedené finančná hotovosť z čoho je zrejmé, že žalovaný nemal úmysel postupne
čerpať revolving, ale mal záujem o poskytnutie jednorazovej finančnej hotovosti, ktorú mienil následne

splácať.
Pre úplnosť ešte súd dodáva, že pre spotrebiteľa zmätočne pôsobí aj uvedenie dvojakej úrokovej
sadzby v bode 42 zmluvy, keďže skutočnosť, že výška úrokovej sadzby sa mení v závislosti od výšky
vyčerpanej sumy je uvedené iba drobným písmom s odkazom na Sadzobník. Pri tomto súd poukazuje
na to, že pri jasnom určení úverového rámca v zmluve, bola zrejmá aj výška konkrétnej úrokovej

sadzby, preto nebol dôvod uvádzať inú úrokovú sadzbu, ktorá sa na daný úverový rámec nevzťahuje.
Ďalším prvkom, ktorý celý proces dotvára a robí ho nejasným, je rozdielne vyjadrenie úrokovej sadzby v
úverovej zmluve a sadzobníku. Toto vyjadrenie úrokovej sadzby síce dosahuje rovnakú úroveň - výšku,
ale pre bežného spotrebiteľa, ktorý sa neorientuje v latinských skratkách, ktoré sa viažu na ekonomické
relácie, je iné vyjadrenie výšky úroku v percentách s doplnkom p.m. bez vysvetlenia mätúce a nejasné.

Splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci je tiež uvedená iba drobným písmom nasledujúcim
po texte obsahujúcom jednotlivé náležitosti zmluvy. Na záver súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že Všeobecné obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu

porovnaj nález I. ÚS 342/09 (ČR). Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika),
že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne
miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a
pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. V bežnom
živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším

písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými
takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohlaprivodiť ani viazanosť Úverových zmluvných podmienok. Uvedené platí aj pre Sadzobník poplatkov,
ktorý mal byť súčasťou úverovej zmluvy.
Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny jeden údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov

považuje sa úver podľa § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný
a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaný nárok je dôvodný len pokiaľ ide o povinnosť

žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 1 363,31 eur ako rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 2 255,81
eur a doteraz zaplatenou sumou na úvere vo výške 892,50 eur a vo zvyšku nesplateného úveru
na istine, úroku, poplatku za upomienku, poplatku za výpis z účtu a úroku za hotovostné transakcie
považoval nárok vzhľadom na vyššie uvedené (konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru)
za nedôvodný a žalobu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti istiny
vo výške 294,34 eur (t. j.

rozdiel výškou žalovanej istiny 1 657,65 eur a priznanou sumou 1 363,31 eur), súd konštatuje, že
úverová zmluva neobsahuje rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu
tvoria jednotlivú splátku, t.j. údaj o tom z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej
jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma
predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, čo má za následok, že

poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v
predmetnej časti nároku na istine vo výške 294,34 eur zamietol.
Čo sa týka uplatneného príslušenstva považuje súd za dôvodný a preukázaný nárok žalobcu na úrok z
omeškania len vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 1 363,31 eur od 12.02.2016 až do zaplatenia,
preto návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v

predmetnej časti vyhovel a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 12.02.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby opatrovníčke žalovaného, pričom žalobu súd považoval za relevantnú výzvu na plnenie.
Ku uvedenému dňu, t.j. 12.02.2016 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,5 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,05 % ročne (ide o záväzkový

vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov platných
do 31.01.2013).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žalobcovi ako v prevažnej
miere úspešnejšiemu účastníkovi konania, ktorý mal úspech vo výške 71,80 % a neúspech vo výške
28,20 % priznal náhradu trov konania vo výške 43,60 % (71,80 % mínus 28,20 %). Priznaná náhrada

trov konania pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 121,- eur, z ktorej sumy 43,60 % úspech vo veci
predstavuje priznanú sumu 52,76 eur a podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby), odmena za jeden úkon vo výške 81,33 eur + 2 x 8,39 eur režijný paušál
+ 20 % DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 215,33 eur, z ktorej sumy 43,60 % úspech vo

veci predstavuje priznanú sumu 93,88 eur.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný priznanú sumu a náhradu trov konania zaplatiť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania zaplatí
právnej zástupkyni žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplnezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uložené povinnosti možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.