Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215398
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114215398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alici

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. Y. A. s.r.o., so sídlom v C., ul. I. XXX,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného M.. I. A., advokátom, so sídlom v K. K., ul. B. C. 7, proti odporkyni N. Y.,
bytom V. nad Váhom, ul. K. XXX/XX, o zaplatenie 315,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 17C/152/2014-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti

odporkyni zaplatenia istiny 315,45 eur s príslušenstvom Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal, aby
súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,45 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 250,45 eur od 20.02.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ
odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku, od zmluvného záväzkového vzťahu s
odporkyňou. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah. Odporkyni mal byť na základe navrhovateľom
predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013 poskytnutý spotrebiteľský

bezúčelový úver vo výške 200 eur s jednostranným čerpaním úveru bezhotovostným prevodom z účtu v
banke navrhovateľa na bankový účet odporkyne v deň uzatvorenia zmluvy. Odporkyni na základe tejto
zmluvy mala vzniknúť povinnosť vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 250,45 eur. Splatnosť dlhu je
uvedená v predloženej úverovej zmluve v deň 19.02.2013, teda v 21. deň po uzatvorení úverovej zmluvy.
Súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľa je nedôvodný v prvom rade pre neunesenie
dôkazného bremena o tom, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 200 eur. Jednak o
uzatvorení úverovej zmluvy navrhovateľ súdu nepredložil riadne uzatvorenú písomnú úverovú zmluvu

(riadne podpísanú odporkyňou) a ani iný relevantný dôkaz, ale najmä, z dôkazu, na ktorý sa navrhovateľ
odvoláva (výpis z bankového účtu navrhovateľa) vyplýva, že suma 200 eur bola odporkyni poskytnutá
dňa 29.12.2012 a nie v deň uzatvorenia zmluvy, resp. v nasledujúci deň, t.j. dňa 29.01.2013, resp.
30.01.2013.Inédôkazypreukazujúceto,žedošlokuzatvoreniuúverovejzmluvynavrhovateľnepredložil
a ani neoznačil. Pojednávania sa nezúčastnil a navrhol, aby súd rozhodol na základe ním predložených
listinných dôkazov. Podľa názoru súdu nie je možné akceptovať ako dôkaz o uzatvorení úverovej zmluvy
listiny predložené navrhovateľom, ktoré sú ním vyhotovené, a ktoré nie sú podpísané odporkyňou.

Navyše za situácie, že dôkaz, ktorý má preukazovať, že odporkyni bola poskytnutá suma úveru po
uzatvorení zmluvy dňa 29.01.2013 túto skutočnosť nepreukazuje, ale preukazuje poskytnutie sumy 200
eur dňa 29.12.2012 s uvedením dňa splatnosti 18.01.2013. Súd prvého stupňa považoval za potrebné
uviesť aj to, že je zarážajúce, že úver je označený ako bezúročný, avšak v rovnakom odseku úverovejzmluvy je zároveň uvedené, že odporkyňa je povinná vrátiť úver spolu s príslušenstvom vo výške
250,45 eur. Suma 50,45 eur je pritom tvorená poplatkom vo výške 50,45 eur. Navrhovateľ ako obchodná
spoločnosť s predmetom podnikania "poskytovanie spotrebiteľských úverov" si ako odborník v tejto

oblasti musí byť vedomý, že poskytnutie úveru s poplatkom za poskytnutie úveru nemôže znamenať,
že ide o bezúročný úver. Preto sa súdu javí, že navrhovateľ týmto spôsobom zavádza spotrebiteľa v
otázke odplatnosti úveru. Ďalej je nemenej zarážajúce, že navrhovateľ v úverovej zmluve uviedol údaj
o priemernej hodnote RPMN pre úver so zmluvnou splatnosťou od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo
výške 418 %. Nielenže dňa 29.01.2013 nemohla byť známa priemerná hodnota RPMN k 31.03.2013,

ale tento údaj je zjavne zavádzajúci. V prvom rade splatnosť podľa zmluvy nebola od 3 do 6 mesiacov,
ale do 1 mesiaca a maximálna priemerná hodnota RPMN, vtedy platná pre spotrebiteľské úvery so
splatnosťou od 3 do 6 mesiacov bola vo výške 58,47 %. Navrhovateľ v zmluve takisto uviedol, že
úverová zmluva je uzatváraná aj na základe zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, avšak z dôvodu, že išlo o úver, ktorý sa musel splatiť v
lehote nepresahujúcej tri mesiace, takýto úver nie je spotrebiteľským úverom podľa uvedeného zákona

(§ 1 ods.3 písm. l/). Poukázal na to, že odplata v sume 50,45 eur za poskytnutie úveru v sume 200 eur za
obdobie od 29.01.2013 do 19.02.2013, teda za obdobie 21 dní, predstavuje ročný úrok prevyšujúci 400
%, čo je zjavne úrok v rozpore s dobrými mravmi. Právo veriteľa na takýto úrok však nepožíva právnu
ochranu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 120 ods. 1 O.s.p., § 497, § 499, § 261 ods. 3
pís. d), Obchodného zákonníka, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní plne
úspešná, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva nepriznal. Odporkyni v konaní žiadne
trovy nevznikli a takisto si právo na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia vecí súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá dňa 29.01.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a to tým, že odporkyňa
prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bod 3

rámcovej zmluvy na základe ktorých poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový úver vo výške 200 eur.
Túto skutočnosť preukazoval správnym výpisom z bankového účtu č. 1/2013-strana 17/18, nakoľko
výpis z bankového účtu zaslaný spoločne s návrhom na začatie konania bol označený nesprávne.
Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku tým, že odporkyňa sa zaregistrovala na adresu internetového sídla navrhovateľa

ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Rámcová
zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami
s ich obsahom. Odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty.
Mal za to, že súd vo svojom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď jeho
návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena s poukazom na to, že nepredložil v konaní riadne

uzatvorenú písomnú úverovú zmluvu (podpísanú odporkyňou) ani iný relevantný dôkaz. Zdôraznil,
že svoje služby ponúka na diaľku prostredníctvom internetovej schránky. Predpokladom uzatvorenia
zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne na adrese internetového sídla navrhovateľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu. Navrhovateľ ako veriteľ vyjadril súhlas so zmluvou zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúce informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu

zmluvy formou elektronickej pošty, zaregistrovaný dlžník vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý
mu bol zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty. Z uvedeného je zrejmé, že nemal ako technicky
zabezpečiť riadne (písomné) podpísanie zmluvy s odporkyňou, no so zreteľom na poskytovanie služieb
na diaľku prostredníctvom internetovej schránky zabezpečil uzatvorenie zmlúv dôkladnými technickými
mechanizmami, kedy sa pri jednotlivých úkonov vyžadoval prejav vôle oboch zmluvných strán. Vyslovil

názor, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s § 205a písm. b) O.s.p. doteraz zistený stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, nakoľko
spolusnávrhompredložilnesprávnyvýpiszúčtunamiestosprávnehoč.1/2013-strana17/18.Nesúhlasil
ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval ročnú percentuálnu mieru nákladov vo
vzniknutom vzťahu medzi ním a odporkyňou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a nie podľa Občianskeho zákonníka, ktorý ročnú percentuálnu mieru nákladov neupravuje. V prípade
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi ním ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom došlo
k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa , nakoľko tieto si odporkyňa
pri vzniku záväzku určovala sama, čo do výšky hlavného predmetu plnenia tak aj primeranosti odplatyza poskytnuté plnenie zo strany dodávateľa. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje inú odplatu pre
dodávateľa ako sumu 50,45 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súdprvéhostupňazaložilsvojezamietajúcerozhodnutienatomprávnomnázore,ženávrhnavrhovateľa
je nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena o tom ,že poskytol odporkyni úver vo výške 200 eur.
Konštatoval, že o uzatvorení úverovej zmluvy navrhovateľ súdu nepredložil riadne uzatvorenú písomnú
úverovú zmluvu (riadne podpísanú odporkyňou) a ani iný relevantný dôkaz, ale najmä z dôkazu na ktorý

sanavrhovateľodvoláva(výpiszbankovéhoúčtunavrhovateľa)vyplýva,žesuma200eurbolaodporkyni
poskytnutá dňa 29.12.2012 a nie v deň uzatvorenia zmluvy, resp. v nasledujúci deň t.j. dňa 29.01.2013
resp. 30.01.2013. Iné dôkazy preukazujúce to, že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy navrhovateľ
nepredložil a ani neoznačil. Pojednávania sa nezúčastnil a navrhol, aby súd rozhodol na základe ním
predložených listinných dôkazov. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať ako dôkaz

o uzatvorení úverovej zmluvy listiny predložené navrhovateľom , ktoré sú ním vyhotovené a ktoré
nie sú podpísané odporkyňou. Navyše za situácie , že dôkaz, ktorý má preukazovať že odporkyni
bola poskytnutá suma úveru po uzatvorení zmluvy dňa 29.01.2013 túto skutočnosť nepreukazuje, ale
preukazuje poskytnutie sumy 200 eur dňa 29.12.2012 s uvedením dňa splatnosti 18.01.2013.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa i s odôvodnením napadnutého rozsudku
stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné :

Navrhovateľ svojím odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázanéaninazákladenavrhnutýchdôkazov, aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,
je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti

účastníkom tzv. bremeno tvrdenia.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy
315,45 eur z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú odporkyňa v lehotesplatnosti navrhovateľovi nezaplatila. Navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania predložil listinné
dôkazy, a to výpis z Obchodného registra, Okresného súdu Košice I, č.vl. 30985/V, zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013 (nepodpísanú odporkyňou) , rámcovú zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb bez uvedenia dátumu
a podpisu odporkyne, upomienky zo dňa 24.02.2013, 28.02.2013, 07.03.2013, 14.03.2013, výpis
z bankového účtu navrhovateľa č. X/XXXX-strana X/XX z ktorého vyplýva, že dňa 29.12.2012 bol
realizovaný z účtu navrhovateľa príkaz na úhradu sumy 200 eur na účet odporkyne s uvedením dňa
splatnosti 18.01.2013. Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.09.2014 s tým, že

spolu s predvolaním účastníkov zároveň poučil okrem iného aj podľa § 120 ods. 4. O.s.p., že všetky
dôkazy a skutočnosti musia označiť, alebo predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.09.2014 ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol na základe ním predložených listinných dôkazov.
Súd prvého stupňa dňa 18.09.2014 na pojednávaní rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania

tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
návrh navrhovateľa bol nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena o tom, že poskytol odporkyni
dňa 29.01.2013 spotrebiteľský úver vo výške 200 eur. Navrhovateľ v podanom návrhu na začatie
konaniaskutkovovymedziluplatneniežalovanejistinyzozmluvnéhozáväzkovéhovzťahusodporkyňou,
ktorým mala byť rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s

tým spojených ďalších služieb a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2013. Na
preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 29.01.2013 a rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb bez uvedenia dátumu , pričom obe zmluvy sú podpísané len zo
strany navrhovateľa, na zmluvách nie je podpis odporkyne. I za stavu, že zmluva mala byť uzatvorená

v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku s
tým, že navrhovateľ nemal ako technicky zabezpečiť riadne (písomné) podpísanie zmluvy odporkyňou,
nakoľko odporkyňa mala formou elektronickej pošty vyjadriť svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol
zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty, za tejto dôkaznej situácie bolo povinnosťou navrhovateľa
preukázať, že odporkyni po uzavretí zmluvy o úvere poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200 eur tak,

ako to tvrdil v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa takýto dôkaz
nepredložil. Pokiaľ predložil súdu prvého stupňa výpis z bankového účtu č. X/XXXX-strana X/XX z tohto
výpisu vyplýva, že dňa 29.12.2012 zaslal odporkyni na jej účet sumu 200 eur s uvedeným splatnosti dňa
18.01.2013, ktorý dátum však nekorešponduje s tvrdením navrhovateľa o uzavretí zmluvy o úvere medzi
ním a odporkyňou dňa 29.01.2013. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh

navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní
dôvodil, že disponuje výpisom z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že po uzavretí zmluvy o úvere dňa
29.01.2013 poskytol odporkyni sumu 200 eur, pričom súdu prvého stupňa spolu s návrhom na začatie
konania predložil nesprávny výpis z účtu , k tomu je potrebné uviesť, že občiansky súdny poriadok v
ustanovení § 205a pripúšťa nové skutočnosti, alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom

rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol
uplatniť,aleneurobiltakvzákladnomkonanípredsúdomprvéhostupňa.Jenepochybné,ženavrhovateľ
disponoval dôkazom (výpisom z bankového účtu č. X/XXXX-strana XX/XX) a nič mu nebránilo, aby
tento dôkaz predložil do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Za tohto stavu nebolo možné v odvolacom
konaní na nový dôkaz predložený navrhovateľom prihliadať, nakoľko navrhovateľ bol poučený súdom

prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a odvolací súd nezistil, že by boli splnené podmienky
uvedené v § 205a O.s.p.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Úspešnej odporkyni v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, §
142 ods. 1, § 151 ods.1 O.s.p.) nakoľko si náhradu trov konania v odvolacom konaní neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .