Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815205050.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: C. D.,

rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. P. 5, právne zastúpená: JUDr. Miloš Baranec, advokát, so
sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: H. Z. R + M, s miestom podnikania
Y. XXX, XXX XX V., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená: JUDr. Andrej Bryja, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova 49, 029 01 Námestovo, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 19.08.2015 domáhala vyslovenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 08.06.2005 so zamestnávateľom
H. Z., R+M, pekárstvo, obchodné služby, Y. XXX/X, V. dané žalobkyni dňa 27.07.2015. Okrem toho
sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od
06.07.2015 až do dňa kedy rozhodnutie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
nadobudne právoplatnosť a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovanej od 08.06.2005, keď k založeniu pracovného pomeru
došlo na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú a miestom výkonu práce v sídle žalovanej
na pozícii pekárka. U žalobkyne v dôsledku dlhodobej expozície s múkou v prostredí, kde pracovala
od roku 2013 došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu v podobe zhoršenia dýchania. Pre
podozrenie na chorobu z povolania bola žalobkyňa v marci 2014 hospitalizovaná na klinike pracovného
lekárstva v H., kde bola dňa 26.03.2014 zistená choroba z povolania „profesionálna bronchiálna astma
s precitlivenosťou na múku a múčny prach. Bolo určené, že nie je schopná naďalej vykonávať

prácu pekárky, čoho dôkazom je rozhodnutie Sociálnej poistne vo veci nároku na úrazovú rentu. Dňa
06.07.2015 bola žalobkyňa u obvodného lekára - MUDr. D. za účelom posúdenia jej zdravotného
stavu a ukončenia práceneschopnosti, ktorý ju nedopatrením skončil ku dňu 01.07.2015 a nie ku dňu
06.07.2015. V tento deň žalobkyňa odovzdala žalovanej ukončenie práceneschopnosti a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne vo veci nároku na úrazovú rentu. Po predložení dokladov došlo k osočovaniu
zo strany zamestnávateľa/žalovanej, ktorá ponúkla náhradnú prácu v pohostinstve a zaučením v
predajni pekárskych výrobkov v Trstenej a žiadala záverečnú správu z Kliniky toxikológie v H., ktorú

požiadavku považuje za zbytočnú. Žalobkyňa bola poslaná domov s tým, že bude žalovanou ako
zamestnávateľom priebežne informovaná o možnom nástupe do práce. Nepreradením žalobkyne na
inú prácu vznikla prekážka na strane zamestnávateľa, keď poukázala na rozhodnutie NS SR č. 44/1999.
Žalobkyňa neporušila pracovnú disciplínu o čom svedčí fakt, že dňa 13.07.2015 poslala sms s dotazomna preradeniu na inú vzhodnú prácu. Žalovaná na uvedené reagovala sms, ktorou žiadala zaslania
ukončeniu práceneschopnosti a posudok od lekára z kliniky z H.. Išlo o neurčitú správu a nezmyselnú
požiadavku, keďže posudok z H. bol irelevantný a práceneschopnosť jej bola predložená. Po viacerej

v žalobe špecifikovaných písomnej komunikácii došlo k okamžitému skončenie pracovného pomeru
listom zo dňa 28.07.2015, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila, čo oznámila žalovanej písomne listom z
10.08.2015 podaným na pošte v S. J. dňa 10.08.2015.

Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila poukazujúc na to, že žalobkyňa jej nedoručila

doklady odôvodňujúceho jej chorobou z povolania - lekársky posudok, čo by bol dôvod na preradeniu na
inú prácu, o ktorú nikdy nemala záujem. Žalobkyňa sa nedostavila do práce od 01.07.2015 do odoslania
okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 28.07.2015, spolu 28 dní, čo považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny.

Žalobkyňa vo výpovedi doplnila, že u žalovanej pracovala na základe pracovnej zmluvy na pozícii pekár.

V roku 2014 začala mať zdravotné problémy, pretože sa jej zle dýchalo, a preto začala absolvovať
viaceré zdravotné vyšetrenia. Dňa 24.03.2014 bola hospitalizovaná v Martinu na oddelení pracovného
lekárstva, kde absolvovala týždenné lekárske vyšetrenie. Bola práceneschopná a keď bola oznámiť
začatie PN zároveň oznámila, že jej bola zistená choroba z povolania. PN trvala asi do konca júna,
pričom dňa 06.07.2015 bola u obvodného lekára, ktorý jej ukončil PN ale s dátumom 01.07.2015,

ktorú skutočnosť si nevšimla až keď sa dostavila k zamestnávateľovi a predložila ukončenie PN spolu
s dokladom Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a spolu s odborným posudkom o
invalidite. U žalovanej sa informovala akú bude mať pre ňu náhradnú prácu. Žalovaná jej oznámila, že
môže umývať záchody po opilcoch alebo môže predávať v predajni. Zároveň jej oznámila, že v predajni
môže predávať na 4 hod. a pokiaľ ide o prácu v pohostinstve, neoznámila jej rozsah pracovného úväzku

a ani mzdu. Chcela, aby pracovala na rovnaký pracovný úväzok v rozsahu 8 hod. ako doposiaľ a tiež, aby
dostala primeranú mzdu, ktorá by pokryla jej cestovné výdavky. Žalovaná vtedy zistila, že na ukončení
PN je uvedený nesprávny dátum, a preto jej ju vrátila s tým, aby spolu s obvodným lekárom ukončenie
práceneschopnosti dali do poriadku. Na ukončení PN bol uvedený dátum 01.07.2015, pričom ona bola
u lekára 06.07.2015, PN nemohla byť ukončená so spätnou platnosťou. Doklad o PN zobrala, zašla za

obvodným lekárom, ktorý povedal, že je to v poriadku, a preto následne doklad o ukončení PN poslala 1.
triedou, ale nie doporučene na adresu zamestnávateľa, t. j. na adresu H. Z. so sídlom pekárne. Žalovaná
jej oznámila, že žiadnu zásielku nedostala s tým, že keď bola u nej naposledy jej povedala, aby počkala,
že sa ozve, keď bude mať náhradnú prácu. Po čase zaslala SMS, na čo bola žalovanou SMS vyzvaná
o zaslanie posudku a ukončenie PN. Vtedy začala zisťovať doručenie ňou zaslanej zásielky. Posudok

žalovanej dala dňa 06.07.2015, hoci žalovaná jej oznámila, aby čakala. Keď ju vyzvala na predloženie
dokladov, dostavila sa ku žalovanej a odovzdala jej náhradnú PN na tlačive ako sa vystavuje pre účely
Sociálnej poisťovne. Žalovaná jej následne 20.07.2015 zaslala písomnú výzvu na predloženie dokladov,
načojejpísomneodpovedalalistomzodňa22.07.2015.Medzitýmsazaujímalaoprácu,abyjejžalovaná
dala vedieť, kedy má nastúpiť do práce. Potom už obdržala okamžité skončenie pracovného pomeru, s

ktorým nesúhlasí. Svoje konanie nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny, pretože keď jej žalovaná
oznámila, že má čakať, a preto čakala. Žalovaná sa s ňou od 13.07.2015 nekontaktovala. Lekár jej
neodovzdal zdravotný posudok obsahujúci skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný ju preradiť na inú
prácu.

Žalovaná vo výpovedi doplnila, že žalobkyňa bola od 03/2014 práceneschopná. Približne v mesiace
03/2015 sa dostavila na pracovisko z dôvodu, že potrebuje evidenčný list dôchodkového zabezpečenia,
aby si mohla vybaviť invalidný dôchodok. V tom čase bola PN. Nepamätala si presný dátum, ale
ako tvrdí strana žaloby, bolo asi 06.07.2015, kedy sa žalobkyňa dostavila na pracovisko s tým, že
priniesla ukončenie PN, na ktorom si všimla, že dátum 01.07.2015, ktorý bol dátumom práceschopnosti

žalobkyne. Na dotaz, kde bola v medziobdobí, žalobkyňa uviedla, aby jej vyplatila 3 000 € až 4 000 €,
aby nemala problémy, pretože jej budú v prevádzkach, ktoré jej navrhla v rámci iného druhu práce, robiť
kontrolu. Vrátila jej doklad o ukončení PN s tým, aby si ho dala do poriadku, keďže bol na ňom dátum
01.07.2015 a žalobkyňa sa dostavila do práce niekoľko dní po tomto dátume a bol dátum po víkende.
Žalobkyňa jej oznámila, že má invalidný dôchodok, ale ona nevedela v akom rozsahu jej bol priznaný,

a preto jej ponúkla iný druh práce - prácu v bistre alebo vo večierke v Trstenej. Bola by to práca na 4
hodiny, resp. mala možnosť pracovať na v oboch týchto miestach podľa výberu do určeného rozsahu
hodín, čomu by sa jej prispôsobila. Žalovaná zobrala doklad o ukončení PN na opravu, iné doklady jej v
tento deň neodovzdala. Následne volal substitút právneho zástupcu žalobkyne a chcel sa mimosúdnedohodnúť. Žalobkyňa sa s ňou dovtedy neskontaktovala, ale až potom, keď si vyžiadala doklady. Žiadala
také doklady aké jej boli oznámené Sociálnej poisťovňou, aby ich vyžiadala od žalobkyne. Dovtedy ani
nevedela, či žalobkyňa má invalidný dôchodok alebo je PN. Následne nastala písomná komunikácia

prostredníctvom listov. Dňa 20.07.2015 zaslala žalovanej výzvu na predloženie dokladov tak, ako ich od
nej žiadala sociálna poisťovňa. Podľa nej žalobkyňa nemala záujem vykonávať iný druh práce, keďže si
pýtala vyplatiť 3000 - 4 000 € a usudzuje to aj z dôvodu, že keď jej ponúkla prácu v bistre alebo večierke,
pýtala sa koľko jej zaplatí, oznámila jej, že cca 200 € netto, na čo jej odpovedala, že za také peniaze
robiť nebude. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny absenciu v rozsahu cca 20 dní.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín
tvoriacich súčasť spisu a to pracovnou zmluvou zo dňa 08.06.2005, s dodatkom k pracovnej zmluve
zo dňa 10.06.2005, s okamžitým skončeným pracovného pomeru zo dňa 28.07.2015, SMS správami,
nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru z 10.08.2015, výzvou uskutočnenou listom
žalovanej z 20.07.2015, odpoveďou žalobkyne uskutočnenou listom zo dňa 22.07.2015, rozhodnutím

Sociálnej poisťovne z 14.07.2015 č. 40674-3/2015-BA, odborným posudkom o invalidite z 05.06.2015,
s práceneschopnosťou žalobkyne a ostatnými listinami, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Pracovný pomer žalobkyne so žalovanou bol založený na základe pracovnej zmluvy uzavretej

dňa 08.06.2005 v spojení s dodatkom zo dňa 30.09.2007 na dobu neurčitú. Na jej základe
vykonávala žalobkyňa prácu pekárky. K skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým skončeným
pracovného pomeru uskutočneného listom žalovanej zo dňa 28.07.2015. Žalobkyňa okamžité skončenia
pracovného pomeru prevzala najneskôr dňa 10.08.2015 vychádzajúc z jej nesúhlasu s okamžitým
skončením pracovného pomeru, ku ktorého spísaniu došlo 10.08.2015 a bol podaný na pošte v

S. J. 10.08.2015. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako
zamestnávateľabolozávažnéporušeniepracovnejdisciplínyspočívajúcevnenastúpenídoprácevčase
od skončenia práceneschopnosti 01.07.2015 do 28.07.2015, t.j. do okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Skončeniu pracovného pomeru uvedeným spôsobom predchádzala výzva žalovanej ako
zamestnávateľa na žalobkyňu ako zamestnanca na oznámenie a predloženie dokladov a to rozhodnutia

Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, odborný posudok, resp. záverečnej správy
z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Martine. Na uvedenú výzvu žalobkyňa reagovala
odpoveďou uskutočnenou listom z 22.07.2015 odvolávajúc na predloženie dokladov po ukončení
práceneschopnosti, z ktorých by malo byť zrejmé, že nemôže ďalej vykonávať svoju prácu. K oznámeniu
o skončení práceneschopnosti došlo dňa 06.07.2015, čiže v deň uvádzaný žalobkyňou a nepopieraný

žalovanou, keďže je prvým pondelkom po víkende (dňa 05.07.2015 pripadol na nedeľu), t.j. deň ako si
ako pamätala aj žalovaná.

Žalobkyňa teda nenastúpila do práce v čase od 01.07.2015 do 06.07.2015, t.j. od skončenia
práceneschopnosti do predloženia dokladu o jej skončení žalovanej a ani následne po výzve žalovanej

listom z 20.07.2015 obsahujúcu výzvu na predloženie dokladov - lekárskeho posudku obsahujúceho
odborný záver o tom, že žalobkyňa ako zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho
ohrozenia zdravia. Žalovaná ako zamestnávateľ sa o neospravedlnenej absencii dozvedela najskôr dňa
06.07.2015, pričom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpila 28.07.2015, teda v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa ako zamestnávateľ o dôvode dozvedela.

Pokiaľ ide o doklady, ktoré mali byť žalobkyňou žalovanej predložené pri prvom stretnutí dňa 06.07.2015
z ich obsahu vyplýva, a to z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, že práceneschopnosť
žalobkyne trvala v čase od 26.03.2014 do 01.07.2015 a nie do 06.07.2015, čo je zrejmé aj z potvrdenia
o lekárskom ošetrení na imunoalergologickej ambulancii MUDr. H. J.. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne

č. 40674-3/2015-BA zo dňa 14.07.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný nárok na úrazovú rentu od
25.03.2015 do 31.03.2015 v sume 28,70 Eur a od 01.04.2015 v sume 126,90 Eur v zmysle zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie neobsahuje odborný záver o tom, že žalobkyňa
ako zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia a naviac bolo vydané dňa
14.07.2015, a preto nemohlo byť predložené už dňa 06.07.2015. Z Odborného posudku o invalidite

vystaveného dňa 05.06.2015 vyplýva, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosťje45%,pričomvjehovýrokusakonštatuje,žežalobkyňajeinvalidnápodľa§71ods.1zákonač.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnostivykonávať zárobkov činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ide o posudok
pre účely výlučne sociálneho poistenia. Iný doklad predložený nebol.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu ak,
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo

pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Súd po splnení formálnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného

pomeru žalovanej so žalobkyňou okrem existencie dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny
sa zaoberal aj dôvodom absencie, resp. nenastúpenia žalobkyne do práce v čase od skončenia
jej práceneschopnosti 01.07.2015 do okamžitého skončenia pracovného pomeru 28.07.2015, ktorú
žalobkyňa odôvodňovala „čakaním“ na výzvu žalovanej na nastúp na inú druh práce/preradenie na inú
prácu z dôvodu, že podľa ňou predložených dokladov - rozhodnutia Sociálnej poisťovne a Odborného

posudku o invalidite nebola schopná vykonávať doterajší druh práce - prácu pekárky.

Zákonník práce neupravuje, kto je oprávnený vydávať lekárske posudky pre účely pracovnoprávnych
vzťahov a takáto úprava nevyplýva ani z iných všeobecne ¬ záväzných právnych predpisov, preto
pre vydávanie lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pre prácu sú kompetentní

ošetrujúci lekári zamestnanca.

Súd osvojac si názor prezentovaný Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 3Cdo 150/2015 vychádzal z
toho,žeposudzovaniezdravotnejspôsobilostipreprácupreúčelypracovnoprávnychvzťahovposudzuje
a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca, keďže zákon č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 1. januára 2004, obsahuje úpravu lekárskej posudkovej činnosti,
avšak táto sa týka výlučne sociálneho poistenia (nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
úrazového poistenia). V zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva
kontrolu posudzovania spôsobilosti pre prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania
prostriedkov na nemocenské dávky a pri kontrolných lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú

schopnosť poistenca len pre účely sociálneho poistenia. V rámci kontroly posudzovania spôsobilosti
pre výkon práce posudkový lekár, okrem iného, vykonáva kontrolu odbornej úrovne posudzovania
spôsobilosti pre prácu ošetrujúcim lekárom ako aj kontrolu potreby preradenia na inú prácu, ale pre
účely poskytovania vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch (§ 154 ods. 1 písm. a) a d) uvedeného
zákona). Z tohto zákonného ustanovenia ako aj z ustanovenia § 153 ods. 2 písm. a), § 156 ods. 1

písm. c) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že spôsobilosť pre prácu posudzuje ošetrujúci lekár,
a že ošetrujúci lekár tiež posudzuje potrebu preradenia na inú prácu. Posudkový lekár vykonáva len
kontrolu tohto posúdenia vykonanú ošetrujúcim lekárom. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení posudkový lekár pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva
lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu.

Ide o lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať
prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“; takýto stav musí posudok deklarovať. Vyžaduje sa teda
lekárskym posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážnehoohrozenia zdravia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa
povinnosť preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dní od predloženia posudku alebo aby bol
pracovný pomer okamžite skončený.

Žalobkyňa lekársky posudok, ktorý by nepripúšťal iný odborný záver ako ten, že nemôže vykonávať
prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“ žalovanej nepredložila a od 01.07.2015 do 28.07.2015 aj napriek
výzvezamestnávateľauskutočnenejlistomz20.07.2015doprácenenastúpila.Zatakýlekárskyposudok
nemožno považovať rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznanej úrazovej rente zo dňa 14.07.2015 a

Odbornýposudokoinvalidite zodňa05.06.2015,keďžežiadenznichneobsahujenemožnosťžalobkyne
vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bola
žalobkyni priznaná úrazová renta a nie je v ňom zmienka o tom, že žalobkyňa ako zamestnanec nemôže
vykonávať prácu bez závažného ohrozenia zdravia. Naviac rozhodnutie bolo vydané 14.07.2015, a preto
nemohlo byť predložené už 06.07.2015. Obdobne aj Odborný posudok o invalidite konštatujúci len mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálenú v rozsahu 45 %, kde v jeho výroku sa len

konštatuje, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ide o posudok pre účely výlučne sociálneho poistenia
(nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia) ako to bolo konštatované
vyššie. Zhrnúc vyššie uvedené je preto súd názoru, že žalobkyňa závažné porušila pracovnú disciplínu

neospravedlnenou absenciou v práci, čo viedlo žalovanú ako zamestnávateľa k platnému okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. Súd preto žalobu zamietol.

Len pre úplnosť sa súdu javí za potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa tvrdila, že doklady a to rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku (zrejme nároku na úrazovú rentu) a Odborný

posudok u žalovanej ako zamestnávateľa zanechala dňa 06.07.2015, kedy oznámila skončenie
práceneschopnosti, svoje tvrdenie aj napriek tomu, že ju zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázala.
Žalovaná odovzdanie dokladov poprela a pravdivosti jej tvrdeniu o ich neodovzdaní podporuje aj výzva
uskutočnená listom 20.07.2015 adresovaná žalobkyni a tiež to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne
bolo vydané dňa 14.07.2015, preto nemohlo dôjsť k jeho odovzdaniu ako to nepravdivo tvrdila

žalobkyňa. Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že nebolo na zamestnávateľovi, aby odstraňoval
nesprávnosť skončenia práceneschopnosti žalobkyne, ktorá ako tvrdila navštívila všeobecného lekára
dňa06.07.2015,pričompráceschopnosťmalaomylomvystavenúspätnekdátumu 01.07.2015.Tvrdená
nesprávnosť nebola preukázaná relevantnými dokladmi - opravou všeobecného lekára na potvrdení
o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo iným zákonom prípustným spôsobom. Neospravedlnená

absencia zamestnanca už aj v období od 01.07.2015 do 06.07.2015 je podľa názoru súdu závažným
porušením pracovnej disciplíny, z ktorého dôvodu mohla žalovaná ako zamestnávateľ skončiť pracovný
pomer so žalobkyňou okamžite. Súd preto musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. si súd vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej aj z dôvodu, že účastníci konania do vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).