Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25 IČO: 35 807 798, zastúpený Fridrich Palko s.r.o., IČO:
36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13, o návrhu navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody a tiež priznania náhrady nemajetkovej
ujmysodkazomnaZák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.

Návrh dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takejto žiadosti do 15
dní od doručenia.
Podľa navrhovateľa, súd však o žiadosti o udelení poverenia rozhodol až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty / 106 dní / t. j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku nečinnosti súdu. Tvrdil, že i
keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po značne dlhej dobe so zbytočnými prieťahmi
a preto podľa navrhovateľa nesprávnosť úradného postupu, spočíva v porušení procesných pravidiel

exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nerozhodol bez zbytočných prieťahov o žiadosti na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom stanovenej dobe / § 44 ods. 2.
Exekučného poriadku/. Navrhovateľ preto uplatňoval nárok na priznanie majetkovej škody a tiež uplatnil
nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

K návrhu navrhovateľa odporca zaslal písomné vyjadrenie, žiadal návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť, vzniesol procesné námietky spočívajúce v nejasnosti a zmätočnosti podania zo

strany navrhovateľa, namietal prenášanie dôkaznej povinnosti navrhovateľa na konajúci súd, nárok
považoval za predčasne uplatnený, keďže tento bol podaný na príslušný súd pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty na rozhodnutie o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a spochybňoval
akékoľvek namietané prieťahy v konaní zavinené exekučným súdom, od čoho navrhovateľ dôvodilnesprávny úradný postup príslušného exekučného súdu a tiež vznik akejkoľvek materiálnej škody na
strane navrhovateľa.

Vo veci súd prvé stupňa rozhodol meritórne rozsudkom 21.11.2014, ktoré rozhodnutie na odvolanie
odporcu V. F.. F. uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.2.2016 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu zmätočnosti a nesprávneho rozhodovania o návrhu, ktorý vo veci ani podaný
navrhovateľom nebol.

Súd opätovne vec prejednal a určil termín pojednávania na deň 28.4.2016, účastníkom konania ako i
právnemu zástupcovi navrhovateľa riadnym spôsobom predvolanie doručil. Navrhovateľovi, právnemu
zástupcovi navrhovateľa a odporcovi dňa 7.3.2016. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.1.2016 / v deň pojednávania / zaslal ospravedlnenie a žiadal
o odročenie pojednávania s argumentáciou, že nemohol realizovať prípravu na pojednávanie v zmysle
§ 115 ods. 2 O. s. p., keďže konajúci súd neuviedol navrhovateľovi spisové označenie konanie pod

značkou, ktorú eviduje navrhovateľ takýto spor vo svojich registroch. Odporca neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil tiež. Súd takýto dôvod navrhovateľa na odročenie pojednávania nehol akceptovať, nie
je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania a preto súd s odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2.
OSP vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.

K námietke odporcu, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne a to pred uplynutím lehoty 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom
orgáne je nutné uviesť, že z rozhodovacej činnosti je súdu známa skutočnosť, že takýto nárok
navrhovateľ uplatnil v mesiaci apríl roku 2012 a návrhy na začatie konania podal na príslušný súd v
mesiaci september 2012, t. j. pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, príslušný orgán / MS SR / však nárok

navrhovateľa márnym uplynutím lehoty neuspokojilo a táto lehota v čase rozhodovania súdu o nárokoch
navrhovateľasplnenábola,prečosúdnataktovznesenúnámietkuodporcu,pokiaľnamietalpredčasnosť
uplatňovaného nároku nepovažoval za dôvodnú.

Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania ako i s pripojeným

exekučným spisom XEr XXX/XXXX vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania, predloženou
kópiou ústavnej sťažnosti, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol po viac ako 106 dňoch odo

dňa podania žiadostí o udelenie poverenia. Takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom navrhovateľ súdu
nepreukazoval. Súd uvádza, že navrhovateľ však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie
počas ktorého bol návrh na začatie exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie
až od okamihu doručenia žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu.
Zo spisu XXC XX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis I. L. Ž. W. Q. XEr XXX/XXXX mal súd

za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči povinnému R. U.
na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti L. C. E.. L.. F. L.
XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 11.2.2011.
Súd dňa 4.3.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Následne súd
vyzval exekútora na uplatnenie trov exekúcie a uznesením sp. zn. XE XXX/XXXX zo dňa 24.6.2011

exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu

na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Exekučné konanie začalo na návrh na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený podal v období od mesiaca
august 2010 do mesiaca marec 2011.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej exekučný
súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je 15 dní,
ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom, alebo

exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie
exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.
Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I

keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu
konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná
skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to
v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu,
žezákonnálehota15dnínavydaniepoverenianeboladodržaná.Vexekučnýchveciachbolorozhodnuté
v lehote primeranej vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zbytočným

prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR /
I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade. Nakoľko
však v daných exekučných veciach boli exekučným titulom rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.Bratislava, jednásaoexekučnýtitulpodľa§41ods.1písm.d/
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, kedy lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia neplatí.
Zákonom určená lehota je extrémne krátka na náležité preskúmanie predloženého exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný
súd rozhodnutie vydal po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti

podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného

predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou
objektívnou, bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /

predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady.

Z dokazovania súd mal za to, že v exekučnom konaní nebolo postupované v rozpore s Exekučným
poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konania vykazujú znaky
nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru súdu nebolo porušené
žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase

od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v týchto exekučných konaniach bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských
rozsudokanotárskychzápisníc/zaúčelomichpreskúmaniačineobsahujúplneniapriznanénapodklade

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené, či
takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodoval o žiadostiach o udelenie poverenia

v primeraných lehotách, a nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Je nutné tiež poukázať na
skutočnosť, že nebolo zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v týchto veciach
konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní, z ktorých odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri výklade
pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu,
ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote,

pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu ,
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať
materiálne. Okrem toho exekučný súd z dôvodu podaného odvolania a následne v intenciách právneho
názoru odvolacieho súdu vydal poverenia na vykonanie exekúcie v jednotlivých exekučných konaných.
Súd tak nezmaril navrhovateľovi možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkom tým, že právoplatným
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako

tvrdí navrhovatel, nakoľko takéto rozhodnutie o zamietnutí vydania poverenia bolo zrušené. Navrhovateľ
tak mohol pokračovať v exekučnom konaní na podklade vydaného poverenia a vymáhať svoj nárok a
nebolo mu postupom súdu znemožnené vymáhanie jeho pohľadávky.
Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v daných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, tak jako to tvrdil.

Navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučných konaní, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho návrh zamietol a nezaoberal sadôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v exekučných konaniach zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie dokazovanie
nevykonával a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, t.j. podľa úspechu v konaní. Odporca i
keď bol v konaní úspešný, nevznikli mu žiadny trovy v súvislosti s konaním a preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že tieto odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú

tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.