Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232560
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112232560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,

IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej : Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému N. a ďalej žiadal, aby
súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 308,27 eura
aztitulunemajetkovejujmysumu61,65eura.Vžalobenamietalvecnúamiestnupríslušnosť Okresného
súdu Nitra, ktorý rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní

veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Vo veci samej odôvodnil žalobu tým,
že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného N. Súdny exekútor predložil
návrh žalobcu exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd Nitra a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 21.06.2011 (konanie začalo dňa 07.04.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 75 dní). Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok
rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej veci neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až

po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda v celkovej výške 308,27 eura predstavovala náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úver. Žalobca sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím časudošlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
včasnému rozhodnutiu exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,

že jeho žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Nemajetkovú ujmu, ktorá má predstavovať
satisfakciu za konkrétne porušenie zákona, si uplatnil vo výške 61,65 eura, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.
Žalovaná v písomnom vyjadrení namietala zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,

nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti.
Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý bol riadne a včas predvolaný, pričom
svoju neúčasť ospravedlnil. Zároveň požiadal o odročenie termínu pojednávania, z dôvodu, že súdu
doručil návrh na prerušenie konania spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania. Na návrh
žalobcu na prerušenie konania doručený súdu dňa 05.01.2016, ktorý bol podaný elektronickými

prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, súd v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. neprihliadal,
nakoľko tento návrh nebol v zákonnej lehote 3 dní doplnený. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila,
svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu súd pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, uznesením Krajského

súdu v Nitre č.k. 6NcC/46/2012-14, spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/442/2011 a písomným
vyjadrením žalovanej a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 19.05.2011 na Okresný súd Nitra.
Exekučný súd uznesením zo dňa 26.05.2011 vydaným pod č.k. 34Er/442/2011-12 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. K tomuto záveru exekučný súd

dospel po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a
zmluvy o úvere. Konštatoval, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky, ktoré vyvolávajú hrubý nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa. Takou podmienkou je rozhodcovská doložka zakotvená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorá nebola osobitne dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej

formulárovej zmluvy, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom
a bol dodávateľom vopred pripravený. Ďalšou neprijateľnou podmienkou sú dojednania o sankciách,
zmluvných pokutách, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,neprimeranýzmenkovýúrok(vsadzbe0,25%
denne, čo predstavuje 91,25% ročne). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2011.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyo ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovúčinnéhood01.06.2010,podľatohtozákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduNitra.Právnympredpisom,upravujúcimzodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je zákon číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie

vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom činnosti
príslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosťzavýsledok).Ústavnýmzákladomuvedenejzodpovednosti
je čl. 46 ods. 3 ústavy („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom").
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že exekučný súd konal v
predmetnej veci takmer obratom. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase začatia

konania už 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v prípade exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku neplatila. Avšak aj v prípade, ak by ešte zákonná lehota na
rozhodnutieožiadostioudeleniepovereniaplatila,bolabyžalobacelkomzjavneneopodstatnená,keďže
exekučný súd rozhodol dňa 26.05.2011, t.j. siedmy deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia súd
(19.05.2011).

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov
v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.