Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/576/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809201137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809201137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného U. proti
odporcovi H., zastúpeného U., o zaplatenie 3.855,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. marca 2014, č.k. 5C/69/2009-267, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.699,89 Eur
spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 740,26 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia,
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 710,39 Eur od 17.11.2007 do zaplatenia, zo
sumy 722,22 Eur od 15.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 759,31 Eur od 15.01.2008 do zaplatenia, zo
sumy 767,71 Eur od 15.10.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý

deň omeškania zo sumy 740,26 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 710,39
Eur od 17.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 722,22 Eur od 15.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 759,31
Eur od 15.01.2008 do zaplatenia a zo sumy 767,71 Eur od 15.10.2008 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 1.812,23 Eur a
iných trov v sume 212,38 Eur, na účet jeho zástupcu U.. G. I., do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Upravil učtáreň Okresného súdu Prievidza, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila sumu
87,92 Eur, zloženú ako zálohu na znalecké dokazovanie pod pol. reg. 14-54/11, účtovný doklad
44-6-11 odporcovi. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Konštatoval, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na
zaplatenie nájomného a ceny za spotrebu elektrickej energie v súvislosti s nájmom nebytových
priestorov (v období mesiacov december 2006, október až december 2007 a september 2008), ktoré
odporcovi navrhovateľ poskytol do užívania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.10.2006. Dlžná

suma pozostáva z nájomného, ktoré si účastníci zmluvne dohodli vo výške 15.000,- Sk (bez
DPH) mesačne a ceny elektriky. Nájomné odporca v konaní nerozporoval, sporná bola len suma za
spotrebuelektrickejenergie,naktorúskutočnosťokresnýsúdnariadilznaleckédokazovanie.Zozáverov
znaleckého posudku vyplynulo, že zo strany navrhovateľa nebola správne fakturovaná cena elektriky,
znalec v konaní určil skutočnú spotrebu elektriny odporcom, ako aj jej cenu. Súčasne sa vyjadril k
posudku G.. P., ktorý ako listinný dôkaz preložil v konaní navrhovateľ. Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že

v posudku G.. P. sú vecné chyby vo výpočte. Závery znaleckého posudku účastníci
v konaní nenamietali. Zástupca odporcu mal výhrady k posudku G.. P., okresný súd však vzhľadom na
nariadené znalecké dokazovanie v priebehu tohto súdneho konania na tento posudok neprihliadal. Vkonaní odporca žiadal, aby sa znalec vyjadril k tomu, či pre typ zariadenia, ktoré on mal na vysielači
navrhovateľa inštalované, bola potrebná klimatizácia alebo samostatné kúrenie. Tento dôkaz okresný
súd nepovažoval za potrebné vykonať, vzhľadom k tomu, že znalec pri vypracovaní posudku (resp. jeho

dodatku) vykonal ohliadku na mieste samom a po zhodnotení všetkých zistených skutočností určil, aká
bolaspotrebaelektrikyzostranyodporcu.Zodpovedanieotázky,čiprezariadenieodporcujenevyhnutná
klimatizácia alebo samostatné kúrenie, preto okresný súd nepovažoval za významné pre
rozhodnutie vo veci. Zo záverov znaleckého posudku znalca G.. M. vyplýva cena za spotrebu elektriky
a na základe toho potom mala byť správne fakturovaná suma za nájomné a spotrebovanú

elektriku (vrátane DPH) v mesiaci december 2006 suma 740,26 Eur (15.000,- Sk + 3.740,29
Sk + DPH 19 % 3.560,66 Sk; spolu 22.300,95 Sk, po prepočte 740,26 Eur), v mesiaci
október 2007 to mala byť suma 710,39 Eur (15.000,- Sk + 2.984,20 Sk + DPH 19 % 3.417,- Sk
= 21.401,20 Sk, po prepočte 710,39 Eur), v mesiaci november 2007 suma 722,22 Eur (15.000,- Sk +
3.283,72 Sk + DPH 19 % 3.473,91 Sk = 21.757,63 Sk, po prepočte 722,22 Eur), v mesiaci december
2007 suma 759,31 Eur (15.000,- Sk + 4.222,68 Sk + DPH 19 % 3.652,31 Sk =

22.874,99 Sk, po prepočte 759,31 Eur) a v mesiaci september 2008 suma 773,15 Eur
(15.000,- Sk + 4.572,96 Sk + DPH 19 % 3.718,86 Sk = 23.291,82 Sk, po prepočte
773,15 Eur). Celkom teda dlh odporcu predstavuje sumu 3.699,89 Eur. V zmluve si účastníci dohodli, že
odporca bude nájomné a cenu za elektriku platiť mesačne na základe faktúr navrhovateľa. V
konaní bolo preukázané, že za sporné obdobie odporca navrhovateľovi neuhradil dlžnú sumu v lehote

splatnosti faktúr ani sčasti, preto sa s plnením dostal do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok
na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. Okrem toho si účastníci pre prípad nezaplatenia faktúr v lehote ich
splatnosti dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Odporca v konaní poukazoval
na ust. čl. II bod 2 zmluvy o nájme ostatných priestorov, podľa ktorého cena spotreby energie bude

odvodená zo spotreby elektrickej energie v meranom období po vzájomnom odsúhlasení a pripočítaná
k cene nájmu. Podľa odporcu k odsúhlaseniu ceny za elektriku medzi účastníkmi nedošlo, preto sa ani
nemohol dostať do omeškania s plnením. K uvedenému tvrdeniu okresný súd uviedol,
že odporcovi boli faktúry riadne doručené, v konaní nepreukázal, že by tieto faktúry navrhovateľovi
včas reklamoval, alebo inak namietal. Predložil len list zo dňa 03.10.2008, kde namieta správnosť

fakturácie spotreby elektriky. Tento list odporca doručoval navrhovateľovi až po takmer roku (resp. aj viac
než po roku) od vystavenia faktúr. Dojednanie v čl. II bod 2 zmluvy nemožno vykladať podľa tvrdenia
odporcu, pretože takéto dojednanie by mohlo spôsobiť, že prenajímateľ by nikdy nemohol fakturovať
nájomcovi cenu za spotrebu elektriky, pokiaľ by nájomca s cenou nesúhlasil. Odporca mal možnosť po
doručení jednotlivých faktúr tieto reklamovať, čo však ani v jednom prípade neurobil. Zo zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi vyplýva, že účastníci si dohodli spôsob platenia prostredníctvom faktúr vystavených
navrhovateľom, navrhovateľ faktúry odporcovi riadne vystavil a odporca ich v lehote splatnosti neuhradil.
Okresný súd preto považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.699,89 Eur spolu s úrokom
z omeškania a zmluvnou pokutou za dôvodný a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
V súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania odporca v konaní zložil zálohu vo výške 400 Eur.

Znalcovi bola vyplatená odmena v sume 312,08 Eur. Súd preto upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po
právoplatnosti rozsudku zostatok zálohy na znalecké dokazovanie v sume 87,92 Eur vrátila odporcovi.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., § 671 ods.
1 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 3.855,17 Eur, priznaná mu bola

suma 3.699,89 Eur. V konaní mal teda úspech v 95,97 %, odporca bol úspešný v 4,03 %.
Čistý úspech navrhovateľ potom predstavuje 91,94 % a v tomto rozsahu mu súd priznal náhradu trov
konania. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný
návrh v sume 231 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.971,10 Eur (10 úkonov právnej
pomoci po 141,09 Eur, 3 x paušál po 7,21 Eur, 1 x paušál po 7,41 Eur, 3 x paušál po 7,63

Eur, 3 x paušál po 7,81 Eur, náhrada za stratu času za 14 polhodín po 12,71 Eur, náhrada
za stratu času za 9 polhodín po 13,40 Eur, cestovné osobným motorovým vozidlom na trase Q. - F. a
späť dňa 31.10.2012 v sume 93,56 Eur a dňa 28.11.2012 v sume 92,74 Eur; cestovné verejným
dopravným prostriedkom na trase Q. - F. a späť dňa 03.03.2014 v sume 14,46 Eur). 91,94 % zo sumy
231 Eur prestavuje 212,38 Eur a 91,94 % zo sumy 1.971,10 Eur predstavuje 1.812,23 Eur. V uvedenej

sume okresný súd navrhovateľovi náhradu trov konania aj priznal.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa§ 205 ods. 2 písm. c), písm. d) O.s.p. Uviedol, že z gramatického výkladu článku II. bod 2 nájomnej
zmluvy zo dňa 04.10.2006. uzavretej medzi účastníkmi konania. je zjavné, že predpokladom účtovania
spotreby elektrickej energie je vzájomné odsúhlasenie ceny elektrickej energie za merané obdobie

(príslušný mesiac). V samotnej nájomnej zmluve nie je uvedené, akou formou by malo k uzatvoreniu
dohody - vzájomnému odsúhlaseniu medzi prenajímateľom a nájomcom dôjsť, a teda pre riadne
účtovanie nájomného a spotreby elektrickej energie postačuje aj ústna dohoda, po dosiahnutí ktorej bolo
možné zaslať faktúru k platbe nájomcovi. K takejto dohode medzi prenajímateľom a nájomcom doposiaľ
nedošlo. Ďalej uviedol, že uvedená dohoda je vyjadrením zásady zmluvnej voľnosti zúčastnených strán

a vykladať jej obsah nemôže modifikovane ani súd. Poukázal na skutočnosť, že vedel, akú spotrebu
majú jednotlivé strojové zariadenia, ktoré boli v prenajatom priestore umiestnené, nakoľko ich má
v tomto zložení umiestnené inde a ich spotreba bola obdobná. Z článku II bod 3 zmluvy o nájme
vyplýva, že predmetom fakturácie mala byť suma pozostávajúca z nájomného a sumy za skutočnú
- odsúhlasenú - spotrebu elektrickej energie, pričom samotný priebeh konania svedčí o tom, že k
odsúhlaseniu nedošlo, a preto nevznikla ani povinnosť navrhovateľa vystaviť faktúru. Tvrdenie súdu, že

zaslané faktúry nenamietal, popiera, nakoľko viackrát telefonicky tieto namietal konateľovi navrhovateľa.
Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nebolo potrebné zisťovať, či pre riadnu funkčnosť prístrojov, ktoré mal
v prenajatých priestoroch umiestnené, je nutné kúrenie alebo klimatizácia, keď spotreba uvedených
zariadení je významnou zložkou vynaložených nákladov na elektrickú energiu v žalovanom období, a
preto malo byť bez pochybností zistené a ustálené, či uvedené zariadenia k svojej činnosti potreboval.

Pokiaľ nevznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie jednotlivých faktúr, pretože nedošlo k dohode o
cene elektrickej energie za príslušný mesiac, nemôže byť ani v omeškaní a do úvahy nepripadá ani
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za každý deň omeškania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že výklad článku II bod 2 nájomnej zmluvy, uzavretej
medzi účastníkmi, poskytnutý odporcom, je absurdný, nakoľko, pokiaľ by nedošlo k dohode, mohol
by odporca ľubovoľne dlho blokovať vystavenie faktúry. Naviac je potrebné uviesť, že za celú dobu
spolupráce účastníkov tohto konania uhradil odporca navrhovateľovi 19 faktúr, ktoré boli vystavené
rovnakým spôsobom ako faktúry neuhradené. S vystavenými faktúrami odporca súhlasil, pretože ich

nevrátil a ani ich nereklamoval. K námietke odporcu ohľadne umiestnenia kúrenia a klimatizácie v jeho
priestoroch poukázal na súdom ustanoveného znalca G.. U. M., ktorý v dodatku č. 1 k znaleckému
posudku č. X/XXXX stanovil podľa zadania súdu reálnu hodnotu spotreby elektrickej energie odporcom,
pričomznalecbolprítomnýnapojednávanídňa28.11.2012,kedymumoholodporcaklásťotázky,pričom
žiadna otázka z jeho strany znalcovi nezaznela. Znalec zobral do úvahy situáciu na mieste, všetky

tam nachádzajúce sa spotrebiče a takto stanovil reálnu spotrebu elektrickej energie, vrátane kúrenia
a klimatizácie. Zdôraznil, že každej odborne zdatnej osobe je zreteľné, že vysielacie zariadenia môžu
fungovať len pri konštantnej teplote počas celého roka, a teda s podporou vzduchotechniky.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a

jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý a vo výroku,
ktorým bolo rozhodnuté o vrátení časti zálohy na znalecké dokazovanie odporcovi, nebol účastníkmi

odvolaním napadnutý, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, odvolací súd ho
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého
stupňa , súd prvého stupňa sa s nimi dôsledne vysporiadal a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie

správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné :

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V preskúmavanej veciodporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne hodnotenie dôkazov
(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§132až§135O.s.p.Týmtoodvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto

smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil, včítane znaleckého dokazovania podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p.
a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané

a navrhovateľom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci.

V danej veci odporca súdu prvého stupňa vytýkal nesprávny výklad článku II bod 2 zmluvy o nájme,
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 04.10.2006, z ktorého vyplýva, že predpokladom účtovania

spotreby elektrickej energie je vzájomné odsúhlasenie ceny elektrickej energie za merané obdobie, čo
v danej veci vykonané nebolo.

Z článku II. bod 2 zmluvy o nájme, uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že spotreba energie
bude pripočítaná k cene nájmu, cena bude odvodená zo spotreby elektrickej energie v danom meranom

období po vzájomnom odsúhlasení.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené dojednanie zmluvy o nájme
nemožno vykladať podľa tvrdenia odporcu tak, že pokiaľ nedošlo k dohode o spotrebe elektrickej energie
medziúčastníkmi,niejemožnéfakturovaťodporcoviakonájomcovicenuzaspotrebuelektrickejenergie.

Správne je potom tvrdenie navrhovateľa, že pokiaľ by súd prikročil k výlučne gramatickému výkladu
tohto ustanovenia zmluvy o nájme, uzavretej medzi účastníkmi, mohlo by dôjsť k situácii, že odporca
by blokoval vystavenie faktúry za nájom a spotrebu elektrickej energie a takúto faktúru by navrhovateľ
ako prenajímateľ nikdy vystaviť nemohol. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ k odsúhlaseniu
spotreby elektrickej energie nedošlo, bol navrhovateľ oprávnený účtovať cenu spotrebovanej elektrickej

energie podľa výpočtu dohodnutého medzi účastníkmi, ktorý v prípade predchádzajúcich faktúr odporca
bez akýchkoľvek pripomienok akceptoval. Nie bez významu je i skutočnosť, že súčasťou faktúr
bolo fakturované nájomné vo výške 15.000,- Sk + DPH, ktorú sumu odporca žiadnym spôsobom
nerozporoval, ani nespochybňoval v priebehu tohto súdneho konania, napriek tomu ani túto čiastku
navrhovateľovi nezaplatil. Z tohto pohľadu sa potom javia námietky odporcu v podanom odvolaní ako

účelové.

Tvrdenia navrhovateľa o spotrebe elektrickej energie odporcom v rozhodnom období boli preukázané vo
výškeurčenejsúdnymznalcomG..U.M.vjehododatkuč.1kznaleckémuposudkuč.X/XXXX,zktorých
záverov súd prvého stupňa vychádzal. Pokiaľ súd prvého stupňa listinné dôkazy vrátane znaleckého

dokazovania vyhodnotil v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., vyvodil z nich svoje skutkové zistenia,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, nie je možné jeho hodnoteniu dôkazov nič vytknúť.Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
daný nebol.

V preskúmavanej veci odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, keď nezisťoval, či spotreba klimatizácie, ako aj radiátora bola potrebná pre riadnu funkčnosť
prístrojov, ktoré má v prenajatých priestoroch umiestnené.

Podstataodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.c)O.s.p.spočívavtej skutočnosti,žeakúčastník
navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie
vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V danej veci súd prvého stupňa nevykonal zisťovanie zo strany znalca, či bola potrebná klimatizácia
alebo kúrenie pre typ zariadenia prevádzkovaný odporcom, nakoľko uvedený dôkaz nepovažoval za

potrebné vykonať, vzhľadom na to, že znalec pri vypracovaní posudku (jeho dodatku) vykonal ohliadku
na mieste samom a po zhodnotení všetkých zistených skutočností určil, aká bola skutočná spotreba
elektrickej energie zo strany odporcu v rozhodnom období. Preto zodpovedanie otázky odporcu,
či klimatizácia alebo samostatné kúrenie bolo pre zariadenia odporcu nevyhnutné, nepovažoval za
významnú pre rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia
vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, čo nie je prípad danej veci.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že stanovisko súdneho znalca k otázke,
či odporca pre svoj typ zariadenia potreboval klimatizáciu, resp. kúrenie, nepovažoval za podstatnú

pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej. Správne súd prvého stupňa
poukázal na skutočnosť, že znalec pri vypracovaní dodatku k svojmu posudku vykonal na mieste
samom ohliadku a po zhodnotení všetkých zistených skutočností určil, aká bola skutočná spotreba
elektrickej energie zo strany odporcu. Vzhľadom na uvedené nie je významné, či odporca pre činnosť
svojich zariadení klimatizáciu, resp. kúrenie potreboval alebo nepotreboval, podstatné je, že znalec určil

skutočnú spotrebu elektrickej energie odporcom a jej cenu v rozhodnom období .

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.,
uplatnený odporcom, nie je daný.

K námietke odporcu, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie jednotlivých faktúr, pretože
nedošlo k dohode o cene elektrickej energie, preto nemôže byť v omeškaní a nevznikol mu ani nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, odvolací súd len poukazuje
na zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania o nájme zo dňa 04.10.2006, z ktorého článku III. bod
3 vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom je nepochybné, že odporca platby za prenájom

podľa vystavených faktúr, ani platby za spotrebu elektrickej energie v stanovenej lehote navrhovateľovi
neuhradil, jeho námietka preto dôvodná nebola.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, nevyčíslil v stanovenej lehote.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .