Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010597
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010597.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2016
prejednal sťažnosť odsúdeného

Q. D. ,

nar. XX.XX.XXXX v K. O., trvale bytom X., X. č. XX/XX, okr. V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2Nt/21/2015 zo dňa 25.01.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/183/2014 zo dňa 14.01.2015, bol Q. D.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák. a odsúdený
k trestu odňatia slobody na 28 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 2Nt/21/2015 zo dňa 25.01.2016 bol návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania v tejto trestnej veci podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch
sťažnosti namietal, že svoj návrh na obnovu konania podložil tými dôkazmi, z ktorých už každý osobitne

je spôsobilý vyvrátiť skutkové závery súdu. Pokiaľ by odsúdený odmietal pracovať vo výkone trestu
odňatia slobody, musel by uhradiť náklady na výkon trestu odňatia slobody. Počas výkonu trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová nebol nikdy disciplinárne potrestaný. Pokiaľ
by odsúdený odmietol pracovať vo výkone trestu odňatia slobody musel byť potrestaný. V tomto
smere namieta irelevantnosť citovaných dôvodov uvedených súdom. Správy ÚVTOS Banská Bystrica
- Kráľová o „neprejavený záujem o prácu“ zo strany odsúdeného sú nepravdivé. V prípade nesplnenia

ohlásenia vyživovacej povinnosti nedochádza bez ďalšieho k naplneniu objektívnej strany skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. por. Ide iba a len o vágne
a ničím nepodložené tvrdenie zamestnanca ústavu, ktoré by v právnom štáte nemalo mať váhu i v
prípade, že by odsúdený nepredložil žiadne nové dôkazy. Zásadné pochybenie nastalo na strane
ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, ktorého zamestnanec (okrem prvej správy) uvádzal v správach
údaje v zásadnom rozpore s objektívnou realitou. Uviedol, že sa nedopustil trestného činu zanedbania

povinnej výživy tým, že vo výkone trestu odňatia slobody „neprejavil záujem o prácu“. Navrhol, aby
krajský súd v Trenčíne ako nadriadený sťažnostný orgán zrušil uznesenie okresného súdu a povolilobnovu konania. Zároveň sťažnosť zdôvodnil aj prostredníctvom obhajcu, ktorý v dôvodoch uviedol, že
k podanému návrhu na povolenie obnovy konania súdu zároveň predložil nové dôkazy, ktoré získal až
dodatočne po jeho právoplatnom odsúdení a to fotokópiu záznamu z diagnostického pohovoru zo dňa

08.10.2013, záznam evidovaných disciplinárnych odmien a trestov. Z predložených nových listinných
dôkazov, ktoré Okresný súd v Prievidzi v pôvodnom konaní nemal k dispozícii a to najmä zo záznamu
z diagnostického pohovoru zo dňa 08.10.2013 jednoznačne a nepochybne vyplýva, že počas výkonu
tohto trestu prejavil výslovný súhlas s tým, aby odsúdený bol počas výkonu trestu zaradený do práce.
Taktiež pri tomto pohovore odsúdený uvádzal, že je rozvedený a s bývalou manželkou má jedno

dieťa. Nepochybne tohto pracovníka ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová informoval o svojej vyživovacej
povinnosti k maloletému synovi, avšak túto informáciu už pracovník ÚVTOS do záznamu neuviedol. Vo
všetkých podaných správach ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová nepravdivo uvádzal, že odsúdený
neprejavil záujem o prácu, že si nenahlásil vyživovaciu povinnosť a dokonca, že ponúknutú prácu počas
výkonu trestu odmietol. Do práce počas výkonu trestu odňatia slobody nebol odsúdený zaradený len
z dôvodov na strane ústavu a nie z toho titulu, že by odmietol pracovať. Ďalej uviedol, že sa úmyselne

nevyhýbal svojej vyživovacej povinnosti, mal záujem, aby bol počas výkonu trestu zaradený do práce
a ak by mu bola práca ponúknutá, túto by neodmietal a samozrejme, by bol v tom okamihu odoslal
oprávnenej osobe aj žiadosť o výplatu výživného. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil uznesenie
Okresného súdu v Prievidzi a v súlade s ustanovením § 400 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania a
zrušil trestný rozkaz Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T/183/2014 zo dňa 14.01.2015, právoplatný a

vykonateľný dňa 25.03.2015, a zároveň podľa ustanovenia § 398 ods. 3 Tr. por. prerušil výkon trestu
odňatia slobody nariadený podľa trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/183/2014 zo dňa
14.01.2015.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, s prihliadnutím aj na nové listinné dôkazy predložené
odsúdeným a jeho tvrdenia, sa však v celom rozsahu stotožnil so zamietajúcimi dôvodmi súdu prvého
stupňa. Odsúdený sa v predchádzajúcom konaní v prítomnosti svojho obhajcu k spáchanému skutku

doznal, pričom už tu uvádzal, že si od augusta 2013 neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci si jej bol vedomý
a bol aj uzrozumený s následkami takéhoto konania, pretože už bol za neplnenie výživného v minulosti
odsúdený. Taktiež uviedol, že po nástupe do výkonu trestu si nenahlásil vyživovaciu povinnosť a keď
vypovedal ako svedok, vtedy uviedol, že si vyživovaciu povinnosť v base nahlásil a tam mu povedali, že
by s tým bolo veľa papierovačiek. Toto však tvrdil nepravdivo, len na svoju obhajobu.

Okolnosti uvádzané odsúdeným v konaní o obnove konania, teda boli súdu známe už v
predchádzajúcom konaní. Z hľadiska zavinenia odsúdeného ich súd neakceptoval v rámci obrany
odsúdeného, a ani akceptovať nemohol. Aj podľa názoru krajského súdu, tieto okolnosti aj v prípade
ich preukázania nemôžu nijako ovplyvniť predchádzajúce odsudzujúce rozhodnutie, či už z hľadiska

viny odsúdeného, ako aj z hľadiska uloženého trestu.

Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval,
pokiaľ návrh na povolenie obnovy odsúdenému zamietol, pričom námietky uvedené v sťažnostiach
odsúdeného voči tomuto uzneseniu nepovažoval krajský súd za dôvodné. Podanú sťažnosť

odsúdeného následne podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.