Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010479
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710010479.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2016, v trestnej
veci obž. B.. Z. Z. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/117/2010 zo
dňa 4. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného B.. Z. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/117/2010 zo dňa 4. júna 2015 bol obžalovaný B.. Z.
Z. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistené dni v priebehu roku 2007 v Poprade, na základe ústnej dohody pod zámienkou
zaplatenia peňazí exekútorovi a svojim rodinným príslušníkom, prevzal po častiach finančnú hotovosť
v slovenských korunách od O. P., na ktorú dňa 8. 1. 2009 vystavil vlastnú zmenku na sumu v
celkovej výške 27.900,- €, s dobou splatnosti do 15.07.2009, v stanovenom termíne predmetnú finančnú
hotovosť nevrátil, okrem sumy 500,-eur, ktorú na opakované naliehanie poškodeného vrátil vo viacerých
čiastkach, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nedodržal, pričom už v čase

požičiavania peňazí vedel, že reálne ich nebude môcť veriteľovi v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze použil
na nezistený účel, s veriteľom O. P. sa nekontaktoval a uvedením do omylu v otázke vrátenia peňazí
spôsobil O. P. škodu v sume 27.400,- €,

2/dňa15.11.2007vPopradenazákladeústnejdohodyanajehopožiadanieprevzalfinančnéprostriedky
od T. C. v sume 500.000,- Sk, na ktorú vystavil príjmový pokladničný doklad a zmenku so splatnosťou

dňa 15.02.2008 a dňa 07.12.2007 prevzal sumu vo výške 1.000.000,- Sk, na ktorú vystavil príjmový
pokladničný doklad a zmenku so splatnosťou dňa 15.01.2008, v stanovenom termíne predmetnú
finančnú hotovosť nevrátil, okrem sumy 20.000,-eur, ktorú na jeho účet vyplatila matka obžalovaného a
okrem sumy 100,-eur, ktoré na jeho účet zaslal obžalovaný, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval,
avšak termín nikdy nedodržal, pričom už v čase prevzatia peňazí, vzhľadom k tomu, že dlhoval finančné
čiastky iným osobám vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze

použil na doposiaľ nezistený účel, s veriteľom T. C. sa nekontaktuje a uvedením do omylu v otázke
vrátenia peňazí spôsobil T. C. škodu v celkovej výške 29.690,88 eur,

3/ v presne nezistených dňoch v období od leta r. 2007 do januára 2008 v Poprade si na základe ústnej
dohody, pod zámienky kúpy nafty pre svojho otca a zaplatenia leasingu svojej sestry, požičal po častiach
finančnú hotovosť od B. O. v celkovej výške 1.060.000,- Sk s tým, že peniaze vráti do apríla 2008, tento

termín nedodržal, rovnako ako ďalšie termíny, ktoré si sám stanovil, dňa 03.07.2008 spísal s veriteľom
zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 03.10.2008, pričom v stanovený termínpredmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, v čase pôžičky už bol dlžný peniaze
viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze
použil na doposiaľ nezistený účel, s veriteľom B. O. sa nekontaktuje a uvedením do omylu v otázke

vrátenia peňazí spôsobil B. O. škodu v celkovej výške 1.060.000,- Sk t.j. 35.185,55 €,

4/ dňa 29.04.2008 v presne nezistenom čase v priestoroch firmy O.., s.r.o. A., F.. Y. C. XX, okr. O., si
na základe ústnej dohody pre osobnú potrebu požičal finančnú hotovosť od M. J. vo výške 1.000.000,-
Sk za účelom kúpy poľnohospodárskeho podniku pri Bratislave v rámci exekúcie, peniaze v zmysle

dohody mal vrátiť najneskôr do 13.06.2008, za tým účelom vystavil zmenku, ktorú osobne podpísal,
v stanovenom termíne však predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť
svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí už bol
dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote
vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistenú účel, s veriteľom M. J. sa nekontaktuje a uvedením do
omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil M. J. škodu v celkovej výške 1.000.000,-Sk, t.j. 33.193,92 €,

5/ dňa 15.05.2008 v presne nezistenom čase v priestoroch firmy O.-E., s.r.o. A., ul. Y. C. XX, okr. O.,
si na základe ústnej dohody pre osobnú potrebu požičal finančnú hotovosť od Y. J. vo výške 910.000,-
Sk za účelom kúpy poľnohospodárskeho podniku pri Bratislave v rámci exekúcie, peniaze v zmysle
dohody mal vrátiť najneskôr do 19.05.2008, za tým účelom vystavil zmenku, ktorú osobne podpísal,

v stanovenom termíne však predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť
svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí už bol
dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote
vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistenú účel, s veriteľom Y. J. sa nekontaktuje a uvedením do omylu
v otázke vrátenia peňazí spôsobil Y. J. škodu v celkovej výške 910.000,- Sk, t.j. 30.206,47 €,

6/ dňa 17.07.2008 v Poprade si na základe ústnej dohody požičal na úhradu poistky pre svoju známu a
na kúpu vecí, pochádzajúcich z exekúcie, finančnú hotovosť od P. A. vo výške 630.000,- Sk t.j. 20.912,17
€ a od Q. C. vo výške najmenej 200.000,- Sk t.j. 6.638,78 € pod zámienkou, že finančné prostriedky vráti
najneskôr do 07.07.2009, na čo vystavil zmenku na celkovú sumu 880.000,- Sk, ktorú osobne podpísal, v

stanovený termín a deň splatnosti zmenky predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil,
splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval, no termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí bol
dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote
vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistený účel a svojich veriteľov tak uviedol do omylu v otázke
vrátenia peňazí, z uvedeného dlhu vrátil Q. C. sumu 1.200,- €, čím pre P. A. spôsobil škodu vo výške

20.912,17 € a pre Q. C. škodu vo výške 5.438,78 €,

7/ dňa 17.07.2008 v Poprade si na základe ústnej dohody požičal na nákup nehnuteľnosti cez exekútora
finančnú hotovosť od P. A. vo výške 800.000,- Sk, t. j 26.555,13 €, pod zámienkou, že ich vráti najneskôr
do 07.07.2009, na čo vystavil zmenku, ktorú osobne podpísal, v stanovený termín a deň splatnosti

zmenky predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť svojho dlhu neustále
predlžoval, no termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí bol dlžný peniaze viacerým osobám
a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze použil na doposiaľ
nezistený účel a svojho veriteľa tak uviedol do omylu v otázke vrátenia peňazí, čím P. A. spôsobil škodu
vo výške 26.555,13 €,

8/ dňa 15.08.2008 v presne nezistenom čase v Poprade si požičal finančnú hotovosť na základe
zmluvy o pôžičke od Y. A. vo výške 100.000,- Sk za účelom uskutočnenia určitého obchodu s tým, že
peniaze vráti najneskôr do 07.11.2009, v stanovenom termíne však predmetnú finančnú hotovosť ani
z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nikdy nedodržal,

pričom v čase pôžičky peňazí už bol dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť
požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistenú účel, s veriteľom Y. A.
sa nekontaktuje a uvedením do omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil Y. A. škodu v celkovej výške
100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 €,

9/ dňa 25.02.2009 v Poprade, pod zámienkou splatenia iného dlhu, si na základe ústnej dohody požičal
od M. Y. finančnú hotovosť vo výške 2.000,- € s tým, že tieto vráti najneskôr do 02.03.2009, na čo vystavil
príjmový pokladničný doklad, ktorý osobne podpísal, v stanovený termín predmetnú finančnú hotovosť
ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval, no termín nikdy nedodržal,pričom v čase pôžičky peňazí vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť,
peniaze použil na doposiaľ nezistený účel a svojho veriteľa tak uviedol do omylu v otázke vrátenia
peňazí, čím M. Y. spôsobil škodu vo výške 2.000,- €,

10/ v dňoch 16.06.2009 a 19.06.2009 v Poprade si na základe ústnej dohody požičal pre osobnú
potrebu finančnú hotovosť od O. A. a to dňa 16.06.2009 vo výške 15.000,- € a dňa 19.06.2009 vo
výške 10.000,- €, následne spísal prehlásenia s overením podpisu s tým, že požičané peniaze vrátil v
lehote do 16.07.2009 a 03.07.2009, v stanovenom termíne však predmetnú finančnú hotovosť ani z časti

bezdôvodne nevrátil, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nikdy nedodržal, vedel,
že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistený
účel, s veriteľom O. A. sa nekontaktuje a uvedením do omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil O. A.
škodu vo výške 25.000,- €,

11/ v dňoch 18.07.2009, 12.08.2009, 18.08.2009, 21.08.2009 a 22.08.2009 v Poprade si na základe

ústnej dohody pre osobnú potrebu postupne požičal po častiach finančnú hotovosť od M. B. v celkovej
výške 18.000,- €, na ktoré jej vystavil a podpísal čestné prehlásenia s tým, že peniaze vráti v ústne
dohodnutých termínoch, ktoré však nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí už bol dlžný peniaze
viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze
použil na doposiaľ nezistenú účel, s veriteľom M. B. sa nekontaktuje a uvedením do omylu v otázke

vrátenia peňazí spôsobil M. B. škodu vo výške 18.000,- €,

12/ dňa 12.08.2009 v Levoči, si pre osobnú potrebu požičal od M.. M. P. finančnú hotovosť vo výške
3.000,- €, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do 12.09.2009, pričom z uvedenej sumy vrátil iba 1.900,- €
a zvyšnú časť v sume 1.100,- € doposiaľ nevrátil, použil ich na doposiaľ nezistenú účel, pričom v čase

pôžičky peňazí už bol dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze
v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistenú účel, s veriteľom M.. M. P. sa nekontaktuje
a uvedením do omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil M.. M. P. škodu vo výške 1.100,- €,

13/ dňa 02.09.2009 v Poprade na základe ústnej dohody, pod zámienkou sprostredkovania kúpy

rodinného domu v O. - A. , zaplatenia zálohy na kúpu a vyhotovenia kúpnej zmluvy, prevzal od C. A.
finančnú hotovosť vo výške 8.600,- €, čo potvrdil vystavením príjmového pokladničného dokladu, kúpu
rodinného domu nesprostredkoval, zmluvu nevypracoval avšak finančnú hotovosť ani z časti doposiaľ
nevrátil,splatnosťsvojhodlhuneustálepredlžovalavšaktermínnikdynedodržal,pričomvčaseprevzatia
peňazí bol už dlžný viacerým osobám a vedel, že peniaze nebude môcť vrátiť, tieto použil na doposiaľ

nezistenýúčel,sveriteľomC.A.sanekontaktujea uvedenímdoomyluvotázkevráteniapeňazíspôsobil
C. A. škodu vo výške 8.600,- €,

14/ dňa 23.09.2009 v Poprade si na základe ústnej dohody pre vlastnú potrebu požičal finančnú hotovosť
vo výške 1.700,- € od B.. M. Y., ktorej vystavil zmenku so splatnosťou dňa 28.09.2009, dňa 25.09.2009 si

požičal finančnú hotovosť vo výške 2.000,- €, na ktorú vystavil zmenku so splatnosťou dňa 29.09.2009,
v stanovenom termíne však predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť
svojho dlhu neustále predlžoval, avšak termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí už bol
dlžný peniaze viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote
vrátiť, peniaze použil na doposiaľ nezistený účel, s veriteľom B.. M. Y. sa nekontaktuje a uvedením do

omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil B.. M. Y. škodu vo výške 3.700,- €,

15/ dňa 19.10.2009 v G. A. č. XXX, okr. O., v budove P. Y.P. si na základe ústnej dohody požičal
finančnú hotovosť od E.. Z. M. O.. vo výške 1.300,- € pod zámienkou zaplatenia daňového nedoplatku,
na čo vypísal a podpísal čestné prehlásenie, že peniaze vráti najneskôr do 23.10.2009 a taktiež ako

zálohu odovzdal E.. Z. M. O.. svoj členský preukaz advokáta Slovenskej advokátskej komory č. XXXX,
v stanovenom termíne predmetnú finančnú hotovosť ani z časti bezdôvodne nevrátil, splatnosť svojho
dlhu neustále predlžoval, no termín nikdy nedodržal, pričom v čase pôžičky peňazí bol dlžný peniaze
viacerým osobám a vedel, že reálne nebude môcť požičané peniaze v zmluvnej lehote vrátiť, peniaze
použil na doposiaľ nezistený účel a svojho veriteľa tak uviedol do omylu v otázke vrátenia peňazí, čím

E.. Z. M. O.. spôsobil škodu vo výške 1.300,-- €,

16/ dňa 06.11.2009 v Poprade si na základe ústnej dohody požičal finančnú hotovosť od N. Z., rod.
I. vo výške 2.000,- €, následne dňa 09.11.2009 sumu vo výške 800,- €, dňa 10.11.2009 sumu 800,- €a dňa 11.11.2009 sumu 600,- €, celkove sumu 4.200,- €, čestným prehlásením sa tieto zaviazal vrátiť
najneskôr do 13.11.2009, stanovený termín však nedodržal, finančnú hotovosť ani z časti doposiaľ
nevrátil,splatnosťsvojhodlhuneustálepredlžovalavšaktermínnikdynedodržal,pričomvčaseprevzatia

peňazí bol už dlžný viacerým osobám a vedel, že peniaze nebude môcť vrátiť, tieto použil na doposiaľ
nezistenýúčel,sveriteľomN.Z.sanekontaktujea uvedenímdoomyluvotázkevráteniapeňazíspôsobil
N. Z. škodu vo výške 4.200,- €,

17/ dňa 13.11.2009 v Poprade si na základe ústnej dohody pre osobnú potrebu požičal od M.. E. R.

sumu vo výške 500,- € a dňa 16.11.2009 sumu 500,-€ za účelom nákupu stavebného materiálu pre
svojho kamaráta s tým, že peniaze vráti najneskôr do 18.11.2009, stanovený termín však nedodržal,
finančnú hotovosť ani z časti doposiaľ nevrátil, splatnosť svojho dlhu neustále predlžoval avšak termín
nikdy nedodržal, pričom v čase prevzatia peňazí bol už dlžný viacerým osobám a vedel, že peniaze
nebude môcť vrátiť, tieto použil na doposiaľ nezistený účel, s veriteľom M.. E. R. sa nekontaktuje a
uvedením do omylu v otázke vrátenia peňazí spôsobil M.. E. R. škodu vo výške 1.000,- €,

a celkovo tak svojím konaním spôsobil škodu vo výške 276.802,29 €.

Za to bol obžalovanému podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka.

Zároveň okresný súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 287 ods. 1 zaplatiť škodu pre: O. P., nar. X.
X. XXXX, bytom O., Z. XXXX/XX vo výške 27.400,-eur, T. C., nar. XX. X. XXXX, bytom O., ul. V. E. XXX/
XX vo výške 29.690,88 eur, B. O., nar. XX. X. XXXX, bytom O., B. XXXX/XX vo výške 35.185,55 eur,
M.N., nar. XX. X. XXXX, bytom A., I. XXX/XX vo výške 33.193,92 eur, Y.N., nar. X. XX. XXXX, bytom A.,

I. XXX/XX vo výške 30.206,47 eur, P. A., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, okres O. vo výške 47.467,30
eur, Q. C., nar. X. X. XXXX, bytom U... A. XXXX/XX vo výške 5.438,78 eur, Y. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., P. XXXX/X vo výške 3.319,39 eur, M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. L., ul. E. XXX škodu
2.000,--eur, O. A., nar. X. X. XXXX, bytom I., A. XXX škodu 25.000,--eur, M. B., nar. XX. X. XXXX, bytom
A.E., ul. C. XX/XX škodu 18.000,--eur, M.. M. P., nar. X. XX. XXXX, bytom L., ul. U. XXXX/XX škodu

1.100,--eur, C. A., nar. XX. X. XXXX, bytom M. O.kodu 8.600,--eur, B.. M. Y., nar. X. X. XXXX, bytom
O., C. XX škodu 3.700,--eur, E.. Z. M., O.., nar. X. X. XXXX, bytom Y.P. C., XXX XX škodu 1.300,--eur,
N. Z., rod. I., nar. XX. X. XXXX, bytom A. K., ul. O. XX škodu 4.200,--eur, M.. E. R., nar. X. X. XXXX,
bytom O., Z. XXXX/XX škodu 1.000,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli O. P., T. C., P. A. a Q. C. odkázaní so zvyškom nároku na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil jednak
sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu, pričom dôvody nimi uvádzané sú v podstate zhodné. Na

verejnom zasadnutí konanom dňa 6.4.2016 obžalovaný modifikoval rozsah svojho odvolania s tým,
že aj naďalej trvá na svojom odvolaní vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1 až 8, kde popiera svoju
vinu a vo vzťahu ku skutkom č. 9-17 tam svoju vinu uznáva a nežiadal oboznámenie týchto skutkov
v rámci odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie obžalovaného krajský súd oboznámil
dôvody odvolania len vo vzťahu k napádaným skutkom. Obžalovaný v nich konštatuje, že jeho konanie

je potrebné rozdeliť do 2 rôznych časových období a to roky 2007-2008 a obdobie roku 2009. V prvej
skupine ide o poskytovanie finančných prostriedkov pre L. C.. Takto bola vytvorená reťaz finančných
vzťahov v období roku 2006 až do augusta 2008, pri ktorých poškodení poskytovali peniaze, ale
boli im zo ziskom vracané. Po uplynutí dlhšieho času, počas ktorého „obchody“ fungovali a C. cez
neho poškodeným peniaze vyplácal, väčšina poškodených požadovala v záujme získania dôkazov o

pôžičkách vyhotovenie zmeniek, zmlúv, či iných dokladov o uznaní dlhov a ďalších potvrdení. Doklady
pre týchto poškodených nevyhotovoval so spätným dátumom, tak ako to uvádza súd a tieto neboli
poškodenými použité na podanie žalôb v občiansko-právnom konaní. Toto sa vzťahuje na konanie
vo vzťahu k poškodeným P., C., O., M. J., Y. J., A., C. a A.. Týchto poškodených nikdy neuvádzaldo omylu o účele použitia peňazí a nemal úmysel spôsobiť poškodeným škodu. Nešlo o jednorazové
pôžičky a boli poskytnuté na viac krát. Išlo o finančnú hru, ktorá mala zabezpečiť zisk a to formou
požičiavania peňazí L. C. na nákup hlavne bielej techniky a elektroniky. Uvedené finančné vzťahy sú

občianskoprávne vzťahy na základe zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka a súd by ho
mal preto podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodiť, pretože skutok nie je trestným činom. Súčasne
trvá aj na predchádzajúcom odvolaní, kde sa podrobne zaoberal princípom ultima ratio. Poukazuje na
svoje zisky v stávkových spoločnostiach, nakoľko sa venoval tipovaniu formou kombinácie ako aj na
obraty na jeho osobnom účte vedenom v ČSOB banke, pričom vyhodnotenie týchto dôkazov okresným

súdom považuje za alibistické, s cieľom mu poškodiť. Išlo o jeho osobný účet a ak by súd tento dôkaz
správne vyhodnotil, dospel by k inému právnemu názoru a malo by to vplyv na konečné rozhodnutie.
Obdobne nesprávne súd vyhodnotil aj výpovede poškodených, napriek skutočnosti, že takmer všetci v
priebehu dokazovania menili výpovede, menili výšku vrátených peňazí a zámerne uvádzali nepravdivé
účely pôžičky. S mnohými poškodenými sa zoznámil takým spôsobom, že aj oni si chcú zarobiť nejaké
peniaze a prostredníctvom iných poškodených investovali do obchodov. Dokonca poškodení, ktorí ho s

nimi neskôr zoznámili, im sami povedali, že im peniaze vyplatil a že na tom zarobili, pričom ich príkladmo
uvádza. Prvostupňový súd nezvládol dôkazné bremeno a v konečnom dôsledku si prácu zjednodušil
a uznal obžalobu takmer v plnom rozsahu bez zistenia skutočného stavu. Súd namieta podpis C. a
uvádza aj skutočnosti, že hodnovernosť tohto dokladu bola spochybnená svedkom O., pričom pravosť
podpisu sa dá jednoducho overiť z účtovných dokladov. Poukazuje aj na výpoveď tohto svedka, ktorý bol

konateľom spoločnosti L. R. s.r.o.. Tendenčné vyhodnocovanie dôkazov zo strany prvostupňového súdu
je zjavné aj pri konštatovaní o výške škody. Konania, tak ako mu je kladené za vinu, sa nedopustil, veril
L. C., že mu vráti peniaze, ktoré on za neho pouhrádzal poškodeným. To, že v žalovanom období mal
peniaze, potvrdzujú výpisy z účtov, na ktorých ma evidované kreditné obraty v sumách niekoľko miliónov
korún. Išlo o jeho peniaze, ktoré mal k dispozícii počas celej doby. Neboli to peniaze poškodených,

pochádzali z aktivít a príjmov, ktoré nesúviseli s advokátskou činnosťou. Na účtoch v rozhodnom období
mal viac peňazí, ako bola vyčíslená škoda všetkým poškodeným. Mal dosť finančných prostriedkov na
to, aby kedykoľvek mohol poškodeným poskytnuté peniaze vrátiť. Potom sa dostal do situácie, kedy už
nemal ani on peniaze pre seba.

V doplnení odôvodnenia odvolania obžalovaný namieta, že prvostupňový súd sa nedostatočne
vysporiadal s objektívnou stránkou trestného činu. Bolo preukázané, že s väčšinou poškodených sa
zoznámil až pri, alebo po poskytnutí finančných prostriedkov. Nie je zrejmé ako poškodených mohol
uviesť do omylu, zvlášť v situácii, keď im následne finančné prostriedky vyplácal on. Teda je zjavné,
že nemohol mať úmysel ich nevrátiť. Má za to, že ak škoda na cudzom majetku nebola spôsobená v

príčinnej súvislosti s omylom, alebo využitím omylu osoby vykonajúcej majetkové dispozície, nejedná sa
o trestný čin podvodu. Poukazuje aj na dodržiavanie obvyklej miery opatrnosti na strane poškodených,
ktorívedelinaakýúčelsafinančnéprostriedkypoužijú.Teda,žeideoobchod,ktorýmôžeprinášaťriziko,
čo ich vtedy nezaujímalo. Podľa mnohých judikátov, ak je legálnym cieľom vzťahu dosiahnutie zisku, je
nevyhnutné pripustiť a tolerovať aj prípadne škody, ktoré môžu vzniknúť. Z vykonaného dokazovanie je

nepreskúmateľná aká reálna škoda vznikla poškodeným a kto sa obohatil. Opätovne zdôrazňuje, že v
rozhodnom období mal dostatok finančných prostriedkov na účte a preto sa nemôže jednať o trestný čin
podvodu. V jeho prípade prvostupňový súd neskúmal a pri určovaní a rozhodovaní o treste nebral do
úvahy okolnosti prípadu, teda že od spáchania skutkov uplynula doba 9-10 rokov a samotná vec sa vedie
od roku 2009. Dĺžka konania je neprimeraná a nedôvodná, zvlášť keď je väzobne stíhaný už 3 roky a 5

mesiacov. Podľa rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku konania dosahujúcu 6
rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie
tejto hranice, nie je možné takéto konanie dlhého trvania akceptovať, čím takto dochádza k porušovaniu
jeho základných práv, najmä rýchlosti konania. Súd má preto povinnosť byť k takémuto obžalovanému
zhovievavý

S poukazom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.
poriadku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného vyplýva, že považuje rozsudok okresného

súdu za správny a zákonný. Súd v priebehu viacerých hlavných pojednávaní vykonal všetky dôkazy,
ktoré bolo možné vo veci vykonať, a to aj na základe návrhov obžalovaného na doplnenie dokazovania,
vypočul svedkov a zabezpečil listiny. Vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním v plnom rozsahu
preukázaná. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obž. B.. Z. Z. nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutkov uvedených v

obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom
na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to aj v zmysle pokynov krajského sud uvedených v
predchádzajúcom rozhodnutí, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania.
Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový
súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiarozviedoljednotlivédôkazy,zktorýchpriustálenískutkovéhostavu

vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých
okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Na podklade uskutočneného dokazovania mal súd prvého stupňa
za preukázané, že skutky sa stali, sú trestným činom

a spáchal ich obžalovaný. Aj krajský súd zastáva názor,
že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky, ktoré mu

boli obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú
myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení
dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods.
12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Záver o vine obžalovaného je možné vyvodiť predovšetkým z výpovede svedkov poškodených, vo
vzťahu ku ktorým trval na svojej nevine, a to O. P., T. C., B. O., M. J., Y. J., P. A., Q. C. a Y. A.. Títo
svedkovi vypovedali o okolnostiach zoznámenia sa obžalovaným a za akým účelom dochádzalo neskôr
k požičiavaniu peňazí obžalovanému. Svedok O. P. uviedol, že obžalovaného pozná dlhšiu dobu a
myslel si, že ide o seriózneho chlapa. Zdôveril sa mu, že ma väčšiu sumu peňazí, lebo si chcel kúpiť

byt. Obžalovaný mu navrhol, aby mu požičal peniaze, že potrebuje na naftu, na zaplatenie leasingu za
sestru, exekútorovi a ďalšie dôvody, ktoré mali rodinný charakter. Z predchádzajúcich kontaktov mal
skúseností, že obžalovaný mu pôžičky po 100.000,--Sk poskytnuté dva až tri krát vrátil v dohodnutej
lehote a na viac mu vyplatil ešte 5.000,-- až 10.000,--Sk. Pri vzájomnej konfrontácii vykonanej dňa
21.06.2010 obžalovaný mimo iného potvrdil, že si od tohto poškodeného neskôr požičal celkovo 840.000

Sk a uviedol, že mu veľa krát ani nehovoril pre koho a ani na aký účel sú, pretože mu poškodený
dôveroval, vedel že ich požičiava niekomu ďalšiemu, ale konkrétne nevedel komu. U poškodeného
B. O. boli obžalovaným peniaze v celkovej sume 1.060.000 Sk požičiavané pre exekútora, potom
pre C., pre jeho sestru a otca na kúpu nafty, čo obžalovaný potvrdil pri ich neskoršej konfrontácii
v prípravnom konaní s tým, že peniaze na kúpu nafty tomuto poškodenému vrátil. Vo vzťahu k T.

C. došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov pre obž. B.. Z. Z. pre činnosť nejakého exekútora so
Senca (skúpenie pohľadávok) a na tom mal zarobiť nielen exekútor, ale aj obžalovaný a poškodený.
Pri konfrontácii medzi nimi obžalovaný potvrdil, že navrhol tomuto poškodenému určité investovanie s
výnosom a to formou skupovania pohľadávok a kúpy bytov po neplatičoch. Ohľadne poškodených M.
J. a Y. J. dôvodom požičania peňazí bol výhodný nákup techniky, pozemkov z exekúcie ako aj kúpa

poľnohospodárskeho podniku pri Bratislave. Obdobná situácia nastala aj u zvyšných poškodených.
U P. A. (konfrontácia zo dňa 2.6.2010) boli peniaze (250.000,- Sk) poskytnuté z dôvodu, že známa
ovdovela a má dostať poistku po manželovi a ona odchádza do Talianska a 800.000,- Sk dával
obžalovaný spolužiakovi, ktorého meno nechcel uviesť, ktorý ich mal použiť na exekúciu. PoškodenýS. C. previedol na účet obžalovaného 200.000,- Sk a to na základe požiadania poškodeného A. a cez
neho sa sprostredkovane dozvedel, že tieto peniaze mal obžalovaný použiť na kúpu nehnuteľností,
pozemkov a iných vecí z exekúcie, ktoré následne predá a získa z toho peniaze, ktoré vráti, s čím

obžalovaný súhlasil pri ich vzájomnej konfrontácii. U poškodeného Y. A. taktiež najprv došlo v roku
2007 k požičaniu sumy 100.000,-Sk, ktorú obžalovaný bez problémov vrátil a neskôr v auguste roku
2008 opätovne si obžalovaný od poškodeného požičal sumu 100.000,- Sk do nejakého obchodu,
ktoré však už nevrátil, čo potvrdil aj pri konfrontácii. Poškodení boli takýmto konaním obžalovaného
uvádzaní do omylu prísľubom zhodnotenia vkladov zrealizovaním obchodov, ktoré však neboli reálne.

Skutočnosť, že takéto zhodnocovanie finančných prostriedkov poškodených bolo od počiatku nereálne,
muselo byť obžalovanému vzhľadom na všetky okolnosti časové, miestne a jeho osobné pomery
známa. Výška škody aj podľa názoru odvolacieho súdu bola zistená správne, lebo vychádzala z
dôkazov získaných, vykonaných a vyhodnotených zákonným spôsobom. Neskoršiu zmenu výpovede
obžalovaného krajský súd hodnotí ako účelovú a to v snahe čiastočne sa vyhnúť trestnoprávnej
zodpovednosti za skutky kladené mu za vinu. Taktiež rodinný príslušníci obžalovaného (otec ani matka)

nepotvrdili, aby obžalovaný im poskytoval peniaze na kúpu nafty, platenie leasingu a podobne. V
rozhodnom období nekúpil ani nič hodnotné do spoločnej domácnosti.
K namietanej objektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona krajský súd poukazuje
na ustálenú súdnu prax, pričom táto predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu,
príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností)

a ňou vykonanou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej
strane a škodou na cudzom majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na
podvode môžu byť zainteresované štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a
osoba obohatená. Platí, že omyl sa môže týkať skutočností minulých, prítomných aj budúcich, a musí
byť nevedomý, nenásilný (skrytý) prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby

vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca
majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Pri trestnom čine podvodu je
podstatným,abyišloonezhodupredstavysreálneexistujúcouskutočnosťou(udalosťou),ktorújemožné
objektívne overiť. „Uvedením do omylu“ sa potom rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak,
aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu (stav), ktorá sa však nezhoduje s objektívnou

realitou. Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité
majetkové plnenie, ktorým dochádza k škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu
na strane páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej
veci (vecí, peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť
o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutým, aby škoda na cudzom

majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t.
j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného). K naplneniu skutkovej
podstatytrestnéhočinuprotimajetkunestačípretolenformalistickypojatývýkladpríslušnéhozákonného
ustanovenia Trestného zákona, ale je nutné brať zreteľ aj napríklad na osobu páchateľa a na spôsob
jeho konania.

Ku konkrétnym rizikám v komerčnej sfére, ktoré je nutné zohľadniť pri majetkových dispozíciách, patria
najmä trhové riziko. Prípustné riziko v komerčnej sfére má však svoje hranice. Ide o zváženie miery
pravdepodobnosti zamýšľaného prospechu a miery pravdepodobnosti neúspechu s výberom varianty,
ktorá je odôvodnená primeranými dôvodmi. Prípustným rizikom nemôžu byť pokryté konania, ktorých

podstata spočíva v protiprávnom konaní (napr. tzv. pyramídové hry, pri ktorých nejde o skutočné
podnikanie, skutočný podnikateľský zámer, ale ide len o spôsob získavania finančných prostriedkov pod
zámienkou ponuky vysokých výnosov). Konanie páchateľa, ktoré ohrozuje alebo narušuje spoločenské
záujmy chránené ustanoveniami trestného práva je trestnou činnosťou a zodpovednosti za takéto
konanie sa páchateľ nemôže zbaviť ani s poukazom na podnikateľské riziko.

V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaný si od niektorých poškodených viackrát
požičiaval peniaze, pričom v počiatočných prípadoch ich vracal a to aj s určitým výnosom. Práve
takýmto konaním a postupom si obžalovaný získaval dôveru týchto osôb, čo jednotliví poškodení aj
potvrdzovali, že ho poznali ako seriózneho človeka, advokáta, a preto dochádzalo v neskoršom období

z ich strany k ďalšiemu poskytovaniu peňazí, aj keď síce predchádzajúce pôžičky obžalovaný nevracal,
práve z dôvodu, že mu verili. Ako už konštatoval krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí,
obžalovaný práve tým, že poškodeným uvádzal skutočnosti a okolnosti, za ktorých môžu „zhodnotiť“
svoje finančné prostriedky, či už išlo o kúpu vecí z exekúcie, investovanie do obchodu s elektronikou,vybavovania životnej poistky, skúpenie pohľadávok, urobenie nejakého obchodu, zaujímavú exekúciu a
podobne, predstieral nepravdivé a klamlivé informácie, na podklade ktorých práve títo poškodení, veriac
vo výhodnosť týchto „obchodov“ a tomu prináležiacemu výnosu, zverili svoje peniaze obžalovanému.

Bez povšimnutia nemôže tiež ostať skutočnosť, že v rozhodnom období pôsobil obžalovaný ako
advokátsky koncipient, neskôr ako advokát, čo taktiež v týchto poškodených vzbudzovalo vyššiu mieru
dôvery, s čím súvisela aj menšia opatrnosť a obozretnosť pri jednaní s ním z ich strany. U takýchto
osôb aj zákon o advokácii (z.č. 586/2003 Z.z.) totiž vyžaduje, aby boli bezúhonný, spoľahlivý, konali
čestne a svedomito. Advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a

dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. Aj keď by obžalovaný namietal, že tieto jeho „obchody“
nesúviseli s výkonom advokácie, poškodení mali vedomosť o tom, že vykonáva takéto povolanie,
čo mohlo utvrdzovať ich presvedčenie o jeho spoľahlivosti a čestnosti, a práve aj tieto skutočnosti
ovplyvňovali ich konanie a rozhodovanie pri poskytovaní finančných obnosov obžalovanému.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú

a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti zažalovaných skutkov a usvedčuje z ich spáchania obžalovaného. Správne
azákonuzodpovedajúce,súpretoprávnezáveryokresnéhosúdu,pokiaľideovýrokovinenapadnutého
rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako obzvlášť závažný
zločinpodvodupodľa§221ods.1,4písm.a/Tr.zákona.Obžalovanýsanaškodupoškodenýchobohatili
o ich finančné prostriedky, pričom tieto osoby uviedol do omylu ohľadne účelu poskytnutia finančných
prostriedkov, času vrátenia peňazí a spôsobili takýto konaním škodu veľkého rozsahu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho
odkazuje. Nemožno preto súhlasiť s námietkou obžalovaného ohľadne toho, že mu nebola zohľadnená
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona , t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a ho
úprimne oľutoval. Obžalovaný sa totiž priznal len ku skutkom bod bodmi 9 až 17, pričom pri ostatných

skutkoch svoju vinu popieral. Pre zohľadnenie takejto poľahčujúcej okolnosti je totiž potrebné priznanie
sa a oľutovanie ku všetkým žalovaným skutkom a nielen k ich časti.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany

spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovaného a jednak závažnosti činu. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím prvostupňového

súdu ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, t. j. na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (10 až 15 rokov), spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr.
zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Rozhodnutie okresného súdu o zaradení obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku zodpovedá
zákonným ustanoveniam uvedených v § 48 ods. 4 Tr. zákona.

Keďže obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,
súd prvého stupňa mu zároveň v súlade s § 76 ods. 1 Tr. zákona obligatórne uložil ochranný dohľad

v trvaní jedného roka.

Výroky o náhrade škody sú taktiež v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Poškodení si
uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, preto postupoval okresný súd správne a zákone, ak
obžalovaného k ich úhradám zaviazal. Krajský súd pokladá len za potrebné dodať, že v zmysle ust. § 287

ods. 1 Tr. poriadku je možné obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť škodu poškodenému pri splnení
všetkých podmienok vyžadovaných príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Z tohto ustanovenia
najmä vyplýva, že je ho možné aplikovať za súčasného rozhodnutia odsudzujúcim rozsudkom, pri
škode spôsobenej skutkom vykazujúcom znaky trestného činu, pričom z jeho spáchania bol obžalovanýuznaný za vinného s tým, že škoda, ktorá bola trestným činom spôsobená, má charakter majetkovej
škody a uplatnený nárok má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch, vrátene jej výšky.
Taktiež za naplnenia predpokladu, že zodpovednosť obžalovaného za škodu bola v trestnom konaní

dostatočne preukázaná, k čomu aj v tomto súdnom konaní došlo a nie je iná zákonná prekážka, ktorá by
bránila rozhodnutiu o uplatnenom nároku na náhradu škody. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva
aj povinnosť súdu vždy uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ak jej výška je súčasťou popisu
skutku uvedeného v rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že niektorí poškodení si uplatňovali nárok na
náhradu škody vo vyššej sume ako bolo dokazovaním zistené, správne týchto poškodených okresný

súd odkázal zo zvyškom ich nárokov na občianske súdne konanie.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery,
ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovaného bola v dostatočnom
rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi. Obžalovaný ako v prípravnom konaní ani na hlavných
pojednávaniach hodnoverne nevedel uviesť povahu tzv. „obchodov“, prípadne, že malo ísť o finančnú
hru, pri ktorej peniaze boli požičiavané L. C. na nákup biele techniky a elektroniky a mali byť vracané aj s

určitým ziskom. Zároveň ním uvádzané osoby, ktorým mal, podľa svojho vyjadrenia, dať za týmto účelom
zverené peniaze v značných sumách, nikdy neboli stotožnené. O poskytovaní peňazí týmto osobám
koniec koncov neexistuje ani žiaden listinný dôkaz (zmluvy, prevod cez bankov účet, príjmové doklady
a pod.) Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol, prečo neuveril obhajobe
obžalovaného ohľadne poskytovania finančných prostriedkov L. C. a odvolací súd stotožniac sa s tam

uvádzanými okolnosťami naňho v celom rozsahu odkazuje. Z výsluchu L. Kopnického, mimochodom
vykonaného až po údajnom uznaní dlhu, je zrejmé, že tento svedok tvrdil, že nemá žiadne dlhy voči
obžalovanému, nakoľko si od neho nikdy peniaze nepožičiaval. Obžalovaný svojím konaním, keď najprv
vracal celé pôžičky a neskôr len ich časti, či vyplácal nejaký výnos, predstieral svoju solventnosť
a „výhodnosť svojich obchodov“, a takto presviedčal a utvrdzoval poškodených, že jemu zverené

finančné prostriedky sú správne „investované“, čo sa však v neskoršom období ukázalo ako nepravdivé
a takýmto spôsobom uvádzal do omylu poskytovateľov peňazí ohľadne zhodnocovania ich financií. V
trestnom spise totiž nie je zaznamenaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil reálnosť obžalovaným tvrdených
obchodov, resp. výnosnosti ním proklamovanej finančnej hry.

Konštatovanie obžalovaného , že v rozhodnom období mal dostatok finančných prostriedkov na
účte a preto sa nemôže jednať o trestný čin podvodu, sa nezakladá na pravde. Z výpisov z účtu
obžalovaného vedeného v ČSOB banke a.s. je síce možné vyvodiť, že obžalovaný mal v priebehu
žalovaného obdobia niekoľko miliónové kreditné obraty, avšak tomu zodpovedali aj debetné obraty. V
roku 2006 mal obžalovaný kreditný obrat 4.511.196,11 Sk a debetný obrat 4.515.013,31 Sk, konečný

stav na účte k 31.12.2006 suma 4.298.98 Sk. V roku 2007 kreditný obrat 16.828.896,58 Sk a debetný
obrat 16.833.195,56 Sk, konečný stav na účte k 31.12.2007 suma 0,- Sk a v roku 2008 kreditný
obrat 8.669.282,65 Sk a debetný obrat 8.669.688,61 Sk, konečný stav na účte k 31.12.2008 suma
mínus 405,96 Sk. Z výpisov je zrejmé, že dochádzalo k pripisovaniu finančných prostriedkov na účet
obžalovaného či vkladom vo výške aj niekoľko stotisíc slovenských korún denne, ktoré však boli v zapätí

odosielané na iné účty, prípadne vyberané v hotovosti. To, že obžalovanému „prešlo“ cez účet niekoľko
miliónov korún, ešte neznamená, že obžalovaný disponoval a teda aj vlastnil v takomto vysokom objeme
finančné prostriedky. Ak by sme predsa len uverili argumentácii obžalovaného, že mal v tom čase
dostatok peňazí a mohol kedykoľvek požičané prostriedky poškodeným vrátiť, nie je z jeho konania
zrejmé, prečo tak aj neurobil, čo by následne evokovalo myšlienku, že v prípade, ak by aj reálne

disponoval takýmto finančným obnosom, potom z jeho správania sa by bolo zrejmé, že nechcel pôžičky
vracať.

Dôvodná nie je ani námietka obžalovaného argumentujúca zásadou chápania trestnej represie ako
„ultimaratio“ anadodržiavanieobvyklejmieryopatrnostinastranepoškodených,ktorívedelinaakýúčel

sa finančné prostriedky použijú, čo však ale sám obžalovaný pri vykonaných konfrontáciách vyvracal,
keď uvádzal, že poškodení mu dôverovali a často krát ani nevedeli, na čo ich peniaze budú použité.
Platí,žeobchodnoprávnyvzťahmávlastnýprávnyrámecurčenýustanoveniamiObchodnéhozákonníka
a v jeho zmysle (§ 1 ods. 2) subsidiárne aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak však konaním
fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je

povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť
postupom podľa Trestného poriadku. Materiálny korektív, ktorý je v preskúmavanej veci daný mierou
závažnosti je v prípade dotknutého činu nepochybne naplnený v intenzite charakteristickej pre trestný
čin. To je predovšetkým určené výškou škody, ku spôsobeniu ktorej konaním obžalovaného došlo a ktoráje ako škoda veľkého rozsahu i okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (§ 250 ods.
4 písm. a/ Tr. zákona). Aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak páchateľ svojim
konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku.
Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods.
2 Tr. zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Taktiež dĺžka konania nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie odvolacej námietky týkajúcej sa
neprimeranosti trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby alebo nepoužitia ustanovení o mimoriadnom
znížení trestu (§ 39 Tr. zákona), keďže väčšina dôvodov, pre ktoré boli pojednávania odročované,
boli spôsobené práve zo strany obžalovaného a obhajoby, teda na nej participovali. Zároveň je nutné
uviesť, že k predĺženiu konania došlo aj z dôvodu odchodu obžalovaného do cudziny a to už v čase
súdneho konania, pričom k zabezpečeniu jeho prítomnosti na hlavných pojednávaniach musel byť

vydaný európsky zatýkací rozkaz a jeho následné väzobné stíhanie. V takto uloženom treste, teda na
samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, je podľa názoru odvolacieho súdu, plne
zohľadnená skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti došlo pred takmer deviatimi rokmi, pričom
dĺžka predmetného trestného konania bola čiastočne ovplyvnená aj tým, že obžalovaný opustil územie
Slovenskej republiky.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd
na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe
štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a
presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané

dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným
skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského súdu stali tak, ako to prvostupňový súd
správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ich spáchal práve obžalovaný,
konaním ktoré je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne

pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania týchto skutkov.

Záverom krajský súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch

svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa, prezentovanými hlavne v záverečnej reči
obhajcu a obžalovaného. S ich právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne
vysporiadal.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného B.. Z. Z.

vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.