Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202611
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713202611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. V. XXX, proti žalovaným: 1/ K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. K. XXXX/X, 2/ K. J.,
rod.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.,J.K.XXXX/X,žalovaní1/,2/zastúpenísplnomocnenýmzástupcom
JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom K., H. XX, o zaplatenie 27.960,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/26/2013-121 zo dňa 18. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 533,92 eur, na účet splnomocneného zástupcu žalovaných 1/, 2/ JUDr. Milana
Štúrika, advokáta so sídlom K., H. XX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 10C/26/2013-121 zo dňa 18. 03. 2015 konanie o nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 17.960,- eur zastavil a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania, každému z nich vo výške 815,14 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu žalovaných.

Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboupodanoudňa19.02.2013,doplnenoupodanímdoručeným
dňa 13. 03. 2013, domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 27.960,- eur s poukazom na ust. §
456 Občianskeho zákonníka.
Podaním doručeným dňa 22. 04. 2014 žalobca miesto sumy 27.960,- eur žiadal od žalovaných sumu
10.000,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod01.01.1990dozaplatenia.Totopodanie
súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu a zároveň zmenu návrhu, pokiaľ ide o žiadaný úrok z
omeškania (ktorý žalobca pôvodne nežiadal). Ďalším podaním doručeným dňa 02. 06. 2014 žalobca

žiadal od žalovaných sumu 13.890,- eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10.890,- eur. Súd zmenu
žaloby uskutočnenú podaniami doručenými dňa 22. 04. 2014, 02. 06. 2014 a 18.03.2015 nepripustil.
Vzhľadom na to, že žalobca svoj nárok pôvodne vyčíslený na sumu 27.960,- eur obmedzil, súd konanie
o nároku na zaplatenie sumy 17.960,- eur podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) zastavil.
Citujúc ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd následne, na základe
námietky premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/, návrh žalobcu zamietol z dôvodu jeho premlčania.

Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobca uplatnil, mal vzniknúť plnením,
ktorého sa dostalo žalovaným užívaním bytu v R. v období od 01. 01. 1989 do 31. 12. 1999. Ak teda
žalovaní prijímali nejaké plnenie na úkor žalobcu najneskôr k 31. 12. 1999, v prípade či už všeobecnej
trojročnej premlčacej doby alebo v prípade trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, by sa právo žalobcu premlčalo najneskôr uplynutím troch rokov od 01.
01. 2000, pretože to bol deň kedy žalobca mohol proti žalovaným uplatniť právo na plnenie, na ktoré
mu vznikol nárok v posledný deň v žalobe uvedeného obdobia, teda 31. 12. 1999. Nárok žalobcu sa

tak premlčal najneskôr dňa 01. 01. 2003, pričom žalobca podal žalobu na súde dňa 19. 02. 2013. Z
uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.
Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd sa s prihliadnutím na dátum kedy bola žaloba podaná,
bližšie preukazovaním nárokov nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd však zároveň
konštatoval, že nároky žalobcu ako ich formuloval, nenachádzali ani len vzdialene oporu v zákone.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovaným ako úspešným účastníkom
konania priznal proti žalobcovi náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.
Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“)
súdkaždémuzožalovanýchpriznalodmenuzatriúkonyprávnejslužby(prípravaaprevzatiezastúpenia,
vrátane vyjadrenia k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2014 a 18. 03. 2015) po 218,27 eur, k

úkonomprávnejslužbyuskutočnenýmvroku2014režijnýpaušálvovýške8,04eur,vroku2015vovýške
8,39 eur, k tomu 20 % DPH, spolu 815,14 eur, ktoré žalobcovi uložil zaplatiť na účet splnomocneného
zástupcu žalovaných v lehote 3 dní.

Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny

napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu.
V odôvodnení namietal nesprávne právne posúdenie existencie právneho záujmu na určení výšky
neplatnosti vo výške 17.960,- eur. Namietal, aby sa žalovaný 1/ vyjadril, či v konaní o určenie otcovstva
využije svoju zákonnú možnosť otcovstvo zaprieť, aby nemusel spoločne a nerozdielne zaplatiť 17.960,-
eur spolu s matku, t. j. spolu 35.920,- eur. V konaní o zrušenie rozsudku vo veci o určenie otcovstva sa

domáhal, aby sudkyňa nariadila testy DNA, nakoľko spornosť práva vyplýva z jeho neistoty v právnom
vzťahu a takéto určenie má povahu predbežnej otázky.

Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedli, že sú toho názoru, že žalobca podal odvolanie preto, lebo Okresný súd Topoľčany v konaní

9P/310/2012 o zapretie otcovstva dňa 21. 04. 2015 vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol jeho návrh na
zapretie otcovstva voči žalovanému 1/, a to na základe právneho názoru Krajského súdu v Nitre sp. zn.
9CoP/55/2014, ktorý vykonanie skúšky DNA na určenie otcovstva považoval za nadbytočné, nakoľko
skutočnosť, že žalobca je otcom žalovaného 1/ už bola v minulosti preukázaná. Dôvody, ktoré žalobca
uvádza v podanom odvolaní považujú za nedôvodné, tendenčné, účelové a zavádzajúce.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v

napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako
nedôvodné.

Keďže v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri

posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska, či
došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vady konania,
žalobcavodvolanínažiadnevadykonanianepoukázalaodvolacísúdpreskúmanímspisuvadykonania,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nezistil.

V súvislosti s odvolaním žalobcu odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobca v odvolaní uvádza
skutočnosti, ktoré v súdenej veci vôbec nenastali. Súd prvého stupňa totiž napadnuté rozhodnutie (či
už v časti výroku o zastavení konania alebo v časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu) neodôvodnil
absenciou záujmu na požadovanom určení, keď predmetom konania zároveň nebola určovacia žaloba,

ale žaloba na plnenie, pri ktorej sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení neskúma. Na
právne závery ako aj skutkové zistenia, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu, pritom žalobca
relevantnými námietkami nereflektoval.Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia predstavujúceho finančnú náhradu za užívanie bytu žalovanými v R. (T. XX)
v období od 01.01.1989 do konca roku 1999, na úhradu ktorého bolo použité výživné na žalovaného 2/

určené „ničotným“ rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/76/1991.

Odvolacísúdsastotožňujeskonštatovanímsúduprvéhostupňa,ženárokyžalobcuuplatnenéžalobným
návrhom nemajú oporu v zákone, ale ani v dokazovaní vykonanom súdom prvého stupňa. Pokiaľ sa
žalobca voči žalovaným 1/, 2/ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho nájomné,

resp. finančnú náhradu za užívanie bytu žalovanými do 31. 12. 1999, odvolací súd uvádza, že
oprávneným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka
je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, t. j. v danom prípade vlastník či iný oprávnený
užívateľ bytu. Žalobca však v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, že by mal k predmetnému
bytu vlastnícky (príp. obdobný) vzťah, ktorý by ho oprávňoval požadovať akékoľvek plnenie spojené s
užívaním predmetného bytu, t. j. i bezdôvodné obohatenie.

Správne okresný súd zároveň konštatoval, s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú
žalovanými, že i v prípade, ak by nárok žalobcu bol daný, tento by nebolo možné priznať pre jeho
premlčanie. Je totiž zrejmé, že žalobcom tvrdené bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť najneskôr dňa
31. 12. 1999 (žalobca si uplatňoval nárok v súvislosti s užívaním bytu žalovanými v období od 01. 01.

1998 do 31. 12. 1999), pričom žalobu podal na súde až dňa 19.02.2013, t. j. viac ako dvanásť rokov po
dni, kedy si mohol nárok uplatniť na súde (dňa 01. 01. 2000). Na daný prípad sa pritom v zmysle § 107
Občianskeho zákonníka vzťahuje dvojročná subjektívna, resp. trojročná objektívna premlčacia doba.

Vzhľadom na vyjadrenia žalobcu v súvislosti s „ničotným“ rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.

zn. 8C/76/1991 zo dňa 28. 01. 1992, ktorým bolo určené otcovstvo žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/
odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom skúmal, či v danom prípade nešlo o uplatnenie nároku
podľa § 79 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc
zo skutkových tvrdení žalobcu (pokiaľ tento žiadal vydanie finančnej náhrady za užívanie bytu, resp.
nájomného) v návrhu na začatie konania ale i v priebehu ďalšieho konania však odvolací súd dospel k

záveru že tieto nemožno subsumovať pod ust. § 79 zákona č. 36/2005 Z. z. Odvolací súd len podotýka,
že i v takom prípade by však bolo potrebné žalobu zamietnuť, keď podmienkou pre uplatnenie tohto
nároku je úspešné zapretie otcovstva žalobcu. Ak táto skutočnosť nie je v príslušnom konaní zistená
(pričom otcovstvo nemožno riešiť ako prejudiciálnu otázku), chýba akýkoľvek podklad pre uplatnenie
nároku podľa § 79 zákona č. 36/2005 Z. z. Bez úspešného zapretia otcovstva by preto bola žaloba v

zmysle citovaného ustanovenia predčasná. Nárok podľa § 79 zákona č. 36/2005 Z. z. si zároveň môže
uplatniť len ten, kto plnil výživné za iného a len voči tomu za koho plnil, nie voči tomu komu plnil. Z
uvedeného dôvodu by žalovaný 1/ nebol ani pasívne vecne legitimovaný.

Rovnako správne je i rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania o nároku žalobcu na zaplatenie

sumy 17.960,- eur. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca si pôvodne podaným návrhom,
doplneným podaním doručeným súdu dňa 13. 03. 2013, uplatnil nárok na zaplatenie sumy 27.960,-
eur (bez príslušenstva), následne podaním doručeným súdu dňa 22. 04. 2014 požadoval zaplatenie len
sumy 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01. 08. 1990 do zaplatenia.
Okresný súd správne uvedené podanie podľa § 41 ods. 2 O. s. p. vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie

návrhu v časti uplatnenej istiny a návrh na pripustenie zmeny návrhu v časti uplatneného príslušenstva, o
ktorej skutočnosti žalobcu i poučil na pojednávaní dňa 18. 03. 2015. Vzhľadom na uvedený dispozitívny
úkon žalobcu a súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím návrhu súd správne konanie v tejto časti
zastavil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, napadnutý rozsudok
okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, voči ktorému neboli podané osobitné odvolacie
námietky, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešnými

účastníkmi odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, ktorí si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21. 05. 2015 vo výške 218,27 eur, režijný paušál 8,39 eur a DPH
20% vo výške 45,33 eur, celkove 271,99 eur pre každého z účastníkov konania.Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalovaných vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 1,
§ 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia
pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo
dňa 21. 05. 2015 vo výške 2 x 218,27 eur = 436,54 eur, režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo
výške 8,39 eur, spolu 444,93 eur. V súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd zároveň zvýšil odmenu a
náhrady právneho zástupcu žalovaných o daň z pridanej hodnoty vo výške 88,99 eur (20 % zo sumy

444,93 eur). Trovy právneho zastúpenia žalovaných 1/, 2/, vrátane DPH, tak predstavujú sumu 533,92
eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet splnomocneného zástupcu žalovaných 1/, 2/ (§ 149 ods.
1 O. s. p.), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania
súd k úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu priznal režijný paušál len jedenkrát vo výške 8,39
eur (uvedený režijný paušál si uplatnil každý zo žalovaných), keď režijný paušál v zmysle § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov

advokát zastupuje. Pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide
totiž o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o
50 % (rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžo 205/2010).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.