Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/574/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212219856.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2012, domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 175,- eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 eur,

keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zozmluvyoúveredlžníkom,pričomexekúciabola vedenápodsp.zn.EX2031/2003.Pozačatíexekúcie
mal žalobca v procesnom postavení oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej len exekučný
súd), o zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať
prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nemal
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní,
pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej

veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy SR. Žalobca sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 03.04.2012, o zmene
súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o
ňom a to vo výške 70,- eur ( správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur
(administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, ne publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde) a 50,- eur (administrácia listín a
komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy avymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu 175,- eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný
súd postupoval správne a pri rozhodovaní pri zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 885,12 eur, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za

údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
vystaviť oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania sumu 885,12 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za
každýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikáciedoktrínyÚstavného
súdu SR, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej veci mal byť
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 502 dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia

§ 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014, poukázal na zmätočnosť
podania žalobcu, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželanéhostavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V
podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012, boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na

to, že dňa 17.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie zák. č. 514/2003 Z. z., ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnený ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Žalovaný poukázal na ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný
súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora k pôvodnému exekútorovi,

čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal
žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zák. č. 513/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom,
žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období, v ktorom mu mala uplynúť 30-
dňová lehota, pred dňom 23.04.2009. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania,
pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal žalovaný na ustanovenie § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je okrem iného nevyhnuté
preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych

vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania
prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného
systému, a administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe

ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol
bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom
na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je
nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

885,12 eur, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na Judikatúru
Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov
je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.

Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy.
Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale

tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli

splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej
činnosti žalobcu požaduje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej
súvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupom aprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť

preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Na pojednávanie konané dňa 17.12.2014, sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu neospravedlnil svoju neúčasť, a ani neúčasť žalobcu,

a ani žiadnym spôsobom nepožiadal o odročenie pojednávania.
Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 15.12.2014, z dôvodu hospodárnosti konania
a netrval na odročení pojednávania a súhlasil s rozhodnutím a prejednaním veci v neprítomnosti
povereného zástupcu žalovaného a plne sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, a preto súd
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.S.P.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: vyjadrenie žalovaného, spis OS
Komárnoč.k.9Er/256/2003,znaleckýposudokč.1/2013a1/2014,vyjadreniežalovanéhokznaleckému
posudku č. 1/2014, a zistil tento skutkový a právny stav.Zo spisu Okresného súdu v Komárne 9Er/256/2003 bolo zistené, že dňa 09.06.2003, bola začatá
exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi

Pekárovi, (ďalej len exekútor), keď oprávneným je POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast.
Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, a povinným I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. F. T. B., exekučným
titulom bola Notárska zápisnica uložená v Zbierke listín pod č. T. XXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, ktorú
vyhotovil notár JUDr. Ľubomír Vlha, so sídlom Bratislava, dňa 25.04.2003, a predmetom exekúcie bolo
vymoženie 3600,- Sk, istiny s príslušenstvom, trov notára, trov exekúcie, trov právneho zastúpenia. Dňa

25.06.2003, bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poverením Okresného
súdu Komárno 9Er/256/2003-7, zo dňa 07.07.2003, bol poverený vykonaním exekúcie exekútor Dr.
Ľubomír Pekár, so sídlom P. Pázmáňa 51/19, Šaľa, ktoré mu bolo doručené dňa 30.07.2003.

Dňa 22.11.2010, bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým navrhol

poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava,
s tým, že pôvodný súdny exekútor si vyčíslil podrobným vyúčtovaním z č. l. 13-14, vzniknuté trovy
exekúcie. Uznesením Okresného súdu v Komárne č. k. 9Er/256/2003-15, zo dňa 03.04.2012, súd
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu pod sp. zn. 9Er/256/2003,
vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára za neprípustnú a konanie zastavil. Súd priznal

súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 54,37 eur. Ďalej rozhodol, že
ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi, sumu 54,37 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Toto uznesenie prevzal
právny zástupca oprávneného dňa 20.04.2012, a povinný dňa 25.04.2012, a exekútor dňa 19.04.2012.
Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený dňa 04.05.2012, aj návrh

na prerušenie konania ´postupom podľa ust. § 109 ods. 1, písm. c) O.S.P., a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ dňa 26.07.2012, a Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením zo dňa 30.11.2012, č.
k. 7CoE/114/2012-36, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania zrušil, a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2013. Voči tomuto

uzneseniu podal odvolanie oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.05.2013, a Najvyšší
súd SR o ňom rozhodol uznesením dňa 27.11.2013, č. k. 1OboE/91/2013, tak, že konanie o odvolaní
oprávneného zastavil, a povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2014. Exekúcia stále pokračuje, nie je o nej ešte právoplatne
rozhodnuté.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníod01.01.2009do 31.12.2010
(ďalej „citovaného zákona“), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia

tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju

uspokojiť inak.

Podľaustanovenia§19ods. 1,vetaprvá,zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6, ExP, v znení do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7, ExP, v znení od 01.09.2005 do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1, ExP, konania začaté pred 1. septembrom 2005, sa dokončia podľa
práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2, ExP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, §

47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a , § 145 ods. 1, sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Žalobca v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať a
predložil ich ako listinný dôkaz. Ide o znalecký posudok č. 1/2013, vypracovaný znalcom Doc. JUDr.

PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., zo dňa 24.06.2013, ktorým bola zodpovedaná otázka zadávateľa,
teda žalobcu tak, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné
pramene práva EÚ, ktoré obsahujú, alebo odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv.
spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1. júlu 2013, neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a

bez plnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní (označený znalecký posudok).
Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so sídlom v
Bratislave zo dňa 17.01.2014, ktorý bol zaevidovaný pod Spr č. 339/2014 tunajšieho súdu, ním

bola daná odpoveď na otázku zadávateľa- žalobcu o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala
byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi, a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR
v exekučných konania, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že

na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP,
pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro

rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu

zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných

predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu,
nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov
nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť

konania ďalšie predpoklady neskúma.
Citovaný zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu, pri jeho činnosti. Ide spravidla o
postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto

formu zodpovednosti určujúce, že úkony tvz. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia
nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je
nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené
vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá

je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so
vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda
nesprávny úradný postup bol podstatou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1, veta
práva citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode
dozvedel. Citovaný zákon, však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa §
106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na návrhu škody premlčí za 3 roky, a ak

ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá
účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý
dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako
predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá,

prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenia § 106 ods. 1 OZ), a to z toho
dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti
za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia
§ 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku
škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne

aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 885,12 eur,

a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal oneskorene rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 22.11.2010, pričom o zmene
súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno, č. k. 9Er/256/2003-15 zo

dňa 03.04.2012, keď súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, a exekúciu pod
sp. zn. 9Er/256/2003, vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom v Šali, pod EX
2031/03, vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil, a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v
sume 54,37 eur, ktoré uložil zaplatiť oprávnenému, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená 23.04.2012. Všeobecná
trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ, nemohla tak uplynúť pred dňom 23.04.2012, kedy bola
žalovanému doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, a preto má súd za to, že návrh

na začatie konania bol podaný včas a námietka premlčania nie je dôvodná.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich citovaného zákona, súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 17.09.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo
veci samej a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je
nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní dňa 17.12.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Z exekučného spisu OS Komárno č. k. 9Er/256/2003, bolo zistené, že exekúcia začala dňa 25.06.2003.

Dňa 22.11.2010, bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením Okresného súdu Komárno, č. k. 9Er/256/2003-15 zo dňa 03.04.2012, keď súd návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, a exekúciu pod sp. zn. 9Er/256/2003, vedenú u
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom v Šali, pod EX 2031/03, vyhlásil za neprípustnú
a konanie zastavil, a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 54,37 eur, ktoré uložil

zaplatiť oprávnenému, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie prevzal právny zástupca
oprávneného dňa 20.04.2012, a povinný dňa 25.04.2012, a exekútor dňa 19.04.2012. Voči tomuto
uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený dňa 04.05.2012, aj návrh na prerušenie
konania ´postupom podľa ust. § 109 ods. 1, písm. c) O.S.P., a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ dňa
26.07.2012, a Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením zo dňa 30.11.2012, č. k. 7CoE/114/2012-36,

návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo
výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto
uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa03.05.2013.Vočitomutouzneseniupodalodvolanieoprávnený,
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.05.2013, a Najvyšší súd SR o ňom rozhodol uznesením
dňa 27.11.2013, č. k. 1OboE/91/2013, tak, že konanie o odvolaní oprávneného zastavil, a povinnému

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2014.
Exekúcia stále pokračuje, nie je o nej ešte právoplatne rozhodnuté.
Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 25.06.2003, na posúdenie veci bolo potrebné použiť
ustanovenie § 44 ods. 6, ExP, v znení do 31.08.2005 a ustanovenie § 44 ods. 7 ExP, v znení účinnom od
01.09.2005 do 30.11.2006. Uvedené právne normy ustanovili povinnosť exekučného súdu rozhodnúť

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v znení účinnom do 31.08.2005 bez uvedenia
lehoty, a v § 44 ods. 7 ExP, v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006, bola stanovená súdu lehota
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Je nepochybné,
že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nebola dodržaná, pretože jednak
súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zisťoval trovy exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Ľubomíra Pekára a až po ich obdržaní rozhodol o zmene súdneho exekútora, pretože návrh na zmenu
súdneho exekútora bol doručený exekučnému súdu až 22.11.2010, pričom poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané exekučným súdom 07.07.2003, čo znamená, že samotný oprávnený bol nečinný
od 07.07.2003 do 22.11.2010, kedy podal tento návrh, a nie exekučný súd bol nečinný, a preto súd
rozhodol uznesením dňa 03.04.2012, s výrokom o zmene súdneho exekútora, a zároveň s výrokom,

ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil a po podaní odvolania oprávneným a návrhu
na prerušenie konania Krajský súd svojím uznesením zo dňa 30.11.2012 č. k. 7CoE/114/2012-36,
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách
exekúcie, a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Voči tomuto uzneseniu Krajského súdu
vNitrepodaloprávnenýodvolanie,aNajvyššísúdSRoňomrozhodoluznesenímdňa27.11.2013,podč.

k.1OboE/91/2013,tak,žekonanieoodvolaníoprávnenéhozastavil,exekúciastáletrvá,niejeskončená.
V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky
pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, a preto v súvislosti s nerozhodnutím
exekučnéhosúduvzákonnejlehotenemohlodôjsťkvznikužiadnejmateriálnejškodyaaninemajetkovej
ujmyžalobcovi,čímniejesplnenýpredpokladzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom, ktorým je existencia škody.
Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s
exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil.

Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).
Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy,
nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem
"zbytočný prieťah" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu,

alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať
izolovane a oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou
mierou sa podieľajú na jej predĺžení.
Čo sa týka znaleckých posudkov č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca, a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú

vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013, rieši otázku rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch, v práve Európskej únie. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadnou sťažnosťou u predsedu okresného súdu, prípadne inými
písomnými námietkami, jednoducho po vydaní poverenia táto exekúcia naďalej prebiehala, v súlade s
exekučným titulom, bola ukončená vrátením poverenia súdnym exekútorom, a preto nie je na mieste

si uplatňovať pri takom množstve žiadostí o udelenie poverenia žalobcom náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, keď nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie takýchto náhrad, jednak v
súlade s zákonom č. 514/2003 Z. z., ako aj v súlade s Občianskym zákonníkom.
Ďalší znalecký posudok č. 1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok
pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný,

vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva predpoklady nároku na
náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Na základe uvedeného exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho

exekútora konal priebežne, bez zbytočných prieťahov, a nebol preukázaný nesprávny úradný postup,
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený ani
predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny
úradný postup. Splnený tak nemôže byť, ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani škoda zistené neboli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a
nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť

prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.