Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226000
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114226000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa V., štátneho

občana SR, zastúpeného Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, s. r. o., so sídlom Sasinkova 10,
Bratislava, IČO 35892994 proti odporcovi NP COMPANY, s. r. o., so sídlom Košariská 170, IČO
45542104, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur
od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od
01.03.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy
1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000
eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 300 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 453,53 eur prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5.000 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a
zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,2 % denne zo sumy

1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.11.2011 uzavrel s odporcom ako
dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000
eur v hotovosti dlžníkovi, ktorý predmetnú čiastku prevzal v deň podpisu zmluvy a taktiež sa zaviazal
poskytnuté prostriedky vrátiť, a to 1.000 eur do 10.12.2011, 2.000 eur do 31.12.2011, 1.000 eur do
31.01.2012 a 1.000 eur do 29. 02.2012. Keďže odporca očakával veľa objednávok a rýchle otočenie

tovaru, sám navrhol pomerne rýchlu splatnosť danej pôžičky. Prvú splátku mu v termíne splatnosti
neuhradili s odôvodnením, že nemajú finančné prostriedky a túto mu zaplatia spolu s druhou splátkou.
Ani k tejto úhrade však nedošlo. Stretol sa s nimi v januári, kde mu opäť povedali, že finančné prostriedky
nemajú. Rovnaká odpoveď bola aj v marci r. 2012. Odporca teda v dohodnutých termínoch k zaplateniupredmetnej čiastky nepristúpil. Neurobil tak ani na jeho ústnu výzvu. Následne odporcovi zaslal písomnú
výzvu, v ktorej ho požiadal o zaplatenie predmetného dlhu v lehote desiatich dní od doručenia výzvy.
Odporca svoj dlh však doposiaľ nesplnil. Poznamenal, že úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne si

uplatňuje na základe článku V. zmluvy o pôžičke. Rovnako tak si uplatňuje i zmluvnú pokutu vo výške
0,2 % denne. Upresnil, že celkom na začiatku kupoval výživové doplnky od p. Y.. Neskôr sa táto dohodla
s p. D., že založia veľkosklad výživových doplnkov a jeho oslovili, či by im s tým nepomohol. Súhlasil,
že im pomôžem vytvoriť veľkosklad s výživovými doplnkami. Jedinú výhodu, ktorú z toho mohol mať,
bola výrazná zľava na tento tovar.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie dňa 17.03.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil,
hoci mal predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa
§ 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2011
a výzvy na zaplatenie zo dňa 08.04.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci dňa 29.11.2011 medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako
veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorej prevzatie odporca podpisom

zmluvy potvrdil. Odporca sa zaviazal pôžičku vrátiť v hotovosti, a to 1.000 eur do 10.12.2011, 2.000 eur
do 31.12.2011, 1.000 eur do 31.01.2012 a 1.000 eur do 29.02.2012. Súčasne si pre prípad, že dlžník
pôžičku nevráti, dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy a úrok z omeškania vo
výške 0,05 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia.

Výzvou zo dňa 08.04.2014 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu dlhu v celkovej výške 5.000 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 2.062,5 eur a zmluvnou pokutou vo výške 8.250 eur.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľa je prevažne dôvodný.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, zmluva o pôžičke je zmluvou, ktorou jedna

strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, a táto druhá strana sa
zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Jej podstata spočíva v tom, že na jej základe prenecháva
veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie.
Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového
vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie dlžníkovi. Účastníci teda

dňa 29.11.2011 medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal
požičať odporcovi sumu 5.000 eur a odporca sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v hotovosti, a to 1.000
eur do 10.12.2011, 2.000 eur do 31.12.2011, 1.000 eur do 31.01.2012 a 1.000 eur do 29.02.2012.
Navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy splnil, keď odporcovi sumu 5.000
eur odovzdal, čo vyplynulo priamo z ustanovení predmetnej zmluvy. Odporca si však svoju povinnosť

vrátiť požičanú sumu peňazí nesplnil, keď túto navrhovateľovi nevrátil, čo mal súd preukázané najmä z
tvrdení navrhovateľa, o ktorých nemal dôvod pochybovať. S poukazom na uvedené súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000 eur titulom nesplatenej pôžičky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Navrhovateľ si svojim návrhom uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne
z dlžnej sumy až do zaplatenia v prípade, ak dlžník pôžičku v stanovených termínoch nevráti. Pri
posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej náležitosťami. V zmysle

citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť
určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. Na tomto mieste súd konštatuje,
že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne dojednaná. Povinnosťou,
ktorú zmluvná pokuta zabezpečovala, bolo riadne a včasné splatenie pôžičky. Keďže odporca túto svoju
povinnosť porušil a pôžičku v stanovených termínoch navrhovateľovi neuhradil, vznikol navrhovateľovi

nárok na zmluvnú pokutu v dojednanej výške, ktorý mu súd priznal vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.000
eur od 11.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur
od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého
je odporca zmluvnú pokutu povinný platiť, je vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Keďže odporca nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol
navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000

eur od 01.03.2012 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca povinný úrok z omeškania platiť, je
vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky. Navrhovateľ však požadoval úroky z omeškania
vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia
a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. Na tomto mieste treba uviesť, že výška úrokov z

omeškania je stanovená vyššie uvedeným zákonným ustanovením, resp. ustanovením vykonávacieho
predpisu, pričom toto ustanovenie nemá dispozitívny charakter, t. z., že účastníci zmluvného vzťahu
sa na výške úrokov z omeškania nemôžu dohodnúť. Veriteľovi preto patria úroky z omeškania len vo
výške stanovenej vykonávacím predpisom. S poukazom na uvedené súd navrhovateľovi priznal úroky z
omeškania len v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky a v prevyšujúcej

časti ich ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom prípade mal navrhovateľ vo veci len nepatrný neúspech, preto mu súd v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 300 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 453,53 eur (2x úkon právnej

služby po 180,93 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 377,94 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 75,59
eur, celkom teda 453,53 eur).

Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1
O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.