Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Eva Triznová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209894
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614209894.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: Š. X., E..
XX.XX.XXXX, J. I. K. J. XX, XXX XX K. J., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ondrej Zachar,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42069599
proti žalovanému : BB INVEST s.r.o., IČO: 45 902 151, so sídlom Kolonáda 18/4490, 984 01 Lučenec,
zast. URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 733,61 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 733,61 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne
počnúc od 20.09.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec proti žalovanému žalobu o zaplatenie 782,81 Eur s
príslušenstvom.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 01.08.2014 , č.k. 4Ro/218/2014 - 40 v takom znení, že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 782,81 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne počnúc
od 20.09.2013.
Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný.
Podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez
vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do
15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo
aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu
sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie.
Pretože proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, súd v tejto právnej veci nariadil
pojednávania.
Pred otvorením prvého pojednávania zobral žalobca žalobu sčasti späť o sumu 49,20 Eur s prísl. .
Pôvodne žalovaná suma bola žalobcom vyčíslená sumou 782,81 Eur. Uznesením zo dňa 24.06.2015 č.k.
9Cpr/1/2014 - 81 bolo konanie sčasti zastavené o sumu 49,20 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.07.2015.
Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 21.10.2015, na deň 22.01.2016, na deň 12.04.2016.
Pojednávania, ktoré boli určené na deň 21.10.2015, na deň 22.01.2016 boli zrušené, pretože žalovaný
trval na tom, aby súd vypočul konateľa žalovaného pána O. D., ktorý bol v tom čase práceneschopný.
Na deň 12.04.2016, kedy bol určený termín pojednávania sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil,
nedostavil sa ani konateľ žalovaného, pričom doručenie predvolania mal zástupca žalovaného ale aj
žalovaný riadne vykázané. Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v jeho
neprítomnosti.
Žalobca vypovedal tak, že trvá na žalobe tak ako to rozviedol v písomnom podaní. Poukázal na
tú skutočnosť, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola medzi
zmluvnými stranami uzavretá dňa 07.09.2012. Vykonával práce vodiča osobného a nákladného
motorového vozidla. Pracovný pomer medzi ním a žalovaným bol skončený dohodou ku dňu 18.03.2013.
Počas trvania pracovného pomeru vykonával práce vodiča prevažne v zahraničí. V zmysle zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ mal vyplatiť zamestnancovi za vykonané
zahraničné cesty cestovné náhrady. Cestovné náhrady žalovaný nevyplatil v plnej výške, preto
upozornil Inšpektorát práce Banská Bystrica na neplnenie si povinností zo strany zamestnávateľa voči
zamestnancovi. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal šetrenie, vyžiadal si listinné dôkazy od
žalovaného a zistil, že mu neboli vyplatené cestovné náhrady v plnej výške. Upozornil žalovaného na
mimosúdne plnenie. Bol ochotný dohodnúť sa so zamestnávateľom. Napriek týmto krokom z jeho strany
žalovaný nezaplatil dlh voči nemu, preto si uplatňuje úroky z omeškania. Výzvou zo dňa 28.08.2013
vyzval žalovaného na zaplatenie cestovných náhrad. Žiadal žalovaného, aby plnil v lehote 14 dní.
Dokazovanie súd vykonal výsluchom žalobcu, prečítaním žaloby, odporu proti platobnému rozkazu,
výpisu z Obchodného registra žalovaného, pracovnej zmluvy, dohody o skončení pracovného pomeru,
potvrdenia o zamestnaní ( zápočtového listu ), informácie o prešetrení podania, ktorú vypracoval
Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 15.0.2013, výpisov pohybov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX,
výzvy na vyplatenie cestovných náhrad zo dňa 28.08.2013, pripojeným spisom Inšpektorátu práce
Banská Bystrica sp.zn. 14013/15 na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.
Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. V pracovnej zmluve je dohodnutý druh práce - vodič osobného a nákladného
motorového vozidla. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň: XX.XX.XXXX. Pracovný pomer
bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Účastníci konania uzavreli písomnú
dohodu o skončení pracovného pomeru tak, že pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX.
Z pripojeného spisu Inšpektorátu práce, Banská Bystrica bolo preukázané, že rozhodnutím zo dňa
XX.XX.XXXX č.k. :XXX/XX-X.X/pok/r tento orgán príslušný na konanie podľa § 7 ods. 3 písm.i) zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní rozhodol tak, že žalovanému uložil pokutu vo výške 350,-Eur. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.11.2013. V odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že zamestnávateľ neposkytol
žalobcovi za vykonanú prácu za mesiace január, február, marec 2013 časť mzdy. Konateľ spoločnosti sa
vyjadril tak, že obsah protokolu č. U. - XX - XX - X.X/p - I. XX,XX,XX,XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol s ním
prerokovaný, obsahu protokolu porozumel a príjme opatrenia, aby sa zistené nedostatky neopakovali.
Súd sa oboznámil s obsahom protokolu zo dňa 15.07.2013 č. :U. - XX - XX - X.X/ Z. -I. XX, XX, XX, XX-
XX. V bode 6 sa konštatuje, že zamestnávateľ vykonal vyúčtovanie cestovných náhrad zamestnanca Š.
X. za obdobie od 10.09.2012 do 18.03.2013, avšak neuspokojil nároky žalobcu tým, že mu nevyplatil
časť cestovných náhrad, čo je porušením § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov. Z predložených dokladov o vyúčtovaní cestovných náhrad, dokladov o
poskytnutí preddavkov a staziek žalobcu bolo zistené :
Vyúčtované cestovné náhrady Poskytnutý preddavok
september 2012 v sume 499,55 Eur v sume 200,-Eur
október 2012 v sume 392,-Eur v sume 272,-Eur
november 2012 v sume 482,-Eur v sume 432,36 Eur
december 2012 v sume 751,26 Eur v sume 479,34 Eur
január 2013 v sume 347,-Eur v sume 603,17 Eur
február 2013 v sume 790,05 Eur v sume 440,60 Eur
marec 2013 v sume 516,29 Eur v sume 567,87 Eur
Za mesiac marec 2013 bol žalobcovi urobený zamestnávateľom odpočet nevyúčtovaných záloh v sume
49,20 Eur. Z bodu VIII. Protokolu vyplýva, že jeho obsah bol prerokovaný dňa 15.07.2013 s konateľom
spoločnosti O. D. , ktorý sa vyjadril tak, že protokolu porozumel a prijme opatrenia, aby sa nedostatky
zistené výkonom inšpekcie práce neopakovali.
Súd sa oboznámil s pohybmi na účte žalobcu č. : XXXXXXXXXX/XXXX z ktorých bolo preukázané, že
žalobcovi boli preddavky v takej výške, ako to konštatuje v protokole Inšpektorát práce Banská Bystrica
poukázané.
Podľa § 14 Zákonníka práce , spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 písm. a ) b) zákon č. 283/2002, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca
na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob
dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.
Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ sa
môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa odseku 1 dohodnúť na prerušení
pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v
období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na
pracovnej ceste. Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa odsekov
1 a 2 jedným rozhodnutím a) pre viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) , ods. 2 zákona č. 283/2002, zamestnancovi vyslanému
na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných
výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu
3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na
území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po
sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v
pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas,
najdlhšie však za jeden mesiac. Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak
zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Podľa § 36 ods. 1, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 písm. a), b), c) , d), e ), f ) zákona č. 283/2002,
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do
sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri
vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri
inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný
poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo
do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok
v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a
podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok
alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu
eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom
eurozóny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu
do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie,
ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania
a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách
môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej
banky 19e) alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom
pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom,
a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny. Zamestnanec je povinný
do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok
na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode
so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba,
najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Zamestnávateľ je
povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie
pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť
nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné
doklady. Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len
"preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom
môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie
preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene. Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v
eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona
nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v eurách"), poskytuje zamestnávateľ
zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej
ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v
cudzej mene. Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste
alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový
nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v
cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže
zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách. Sumu, o
ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej
len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu
zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v
cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách. Pri vyúčtovaní pracovnej
cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade
potreby zaokrúhľuje a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší
eurocent nahor, b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu
celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk,
alebo zmenárňou nahor, c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne
prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol, e)
nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor, f) nedoplatok v cudzej mene
alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú
bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnuté mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnení peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.
Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré boli doručené žalovanému je nepochybne
preukázané, Š. X. bol zamestnancom žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa
07.09.2012. Žalobca vykonával u žalovaného práce vodiča nákladného motorového vozidla. Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zamestnanec a zamestnávateľ skončili pracovný pomer
dohodou ku dňu XX.XX.XXXX.
Z ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepochybne vyplýva, že za mzdu sa nepovažuje plnenie
poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení Zákonníka práce, teda ani cestovné
náhrady. Pri vyplácaní cestovných náhrad je zamestnávateľ povinný postupovať podľa zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Žalovaný porušoval svoje povinnosti, ktoré mal voči zamestnancovi okrem iného aj tak, že mu neposkytol
časť mzdy, ktorá skutočnosť bola preukázaná z rozhodnutia Inšpektorátu práce, Banská Bystrica zo
dňa XX.XX.XXXX Č..D.. XXX/XX-X.X/pok/r. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2013.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol obsah protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. U.-XX-
XX-X.X/P-I.,XX,XX,XX-XXzo dňa 15.07.2013, ktorý bol prerokovaný s O. D., konateľom žalovaného.
Voči jeho obsahu nemal pripomienky. Z tohto listinného dôkazu bolo preukázané, že za obdobie trvania
pracovného pomeru boli žalobcovi vyplatené cestovné náhrady a preddavky v nasledovnom rozsahu :
Vyúčtované cestovné náhrady Poskytnutý preddavok
september 2012 v sume 499,55 Eur v sume 200,-Eur
október 2012 v sume392,-Eur v sume 272,-Eur
november 2012 v sume 482,-Eur v sume 432,36 Eur
december 2012 v sume 751,26 Eur v sume 479,34 Eur
január 2013 v sume 347,-Eur v sume 603,17 Eur
február 2013 v sume 790,05 Eur v sume 440,60 Eur
marec 2013 v sume 516,29 Eur v sume 567,87 Eur
spolu: 3778,15 Eur 2995,34 Eur
V mesiaci marec bol žalobcovi zamestnávateľom urobený odpočet nevyúčtovaných záloh v sume 49,20
Eur. O túto sumu žalobca zobral pôvodnú žalobu o zaplatenie 782,81 Eur späť tak, že žiadal priznať
sumu vo výške 733,61 Eur.
Súd sa postavil na to stanovisko, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalovaný žalobcovi nevyplatil
cestovné náhrady v zákonnej výške a zákonnej lehote, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú z
protokolu z Inšpektorátu práce, Banská Bystrica sp.zn. 14013/15, s ktorým sa konateľ žalovaného
mal možnosť oboznámiť. Nemal k nemu žiadne výhrady. V odpore proti platobnému rozkazu neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výšku nevyplatených náhrad. Konateľ spoločnosti sa na
pojednávanie nedostavil napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne vykázané, nedoručil súdu
žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné postaviť sa na to stanovisko, že zamestnávateľ
zamestnancovi cestovné náhrady za žalované obdobie vyplatil. Pokiaľ žalovaný mal pohľadávku voči
žalobcovi nič mu nebráni, aby on sám podal žalobu, v ktorej by sa domáhal zaplatenia svojho nároku.
Súd priznal žalobcovi istinu vo výške 733,61 Eur. Cestovné náhrady boli vypočítané za celé obdobie
trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ako rozdiel vyúčtovaných cestovných náhrad vo výške
3778,15 Eur - 2995,34 Eur = 782,81 - 49,20 Eur = 733,61 Eur. Úroky z omeškania súd priznal podľa §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Počiatok úrokov z omeškania súd určil dňom 20.09.2013. Súd sa postavil na to stanovisko, že
zamestnávateľ sa dostal do omeškania skorším dátumom ( viď § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. v
znení neskorších predpisov ). Zamestnávateľ bol povinný najneskôr pri skončení pracovného pomeru
dňa 18.03.2013 vykonať celkové vyúčtovanie cestovných náhrad. Pokiaľ však žalobca žiada priznať
úroky z omeškania len od 20.09.2013 súd nemôže určiť počiatok úrokov z omeškania skorším dátumom.
Žalovaný je teda povinný zaplatiť úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
počnúc od tohto dátumu.
Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
O trovách súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.