Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312206928.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt
Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, zast.
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Karadžičova 8, Bratislava, proti
odporkyni U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, zast. JUDr.

Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Stará Baštová 2, Košice, adresa
na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 398,16 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/432/2012-92 zo dňa 02. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 72,52 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, potvrdzuje.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodolpoľaust.§142ods.1zák.č.99/1963Zb.,Občianskysúdnyporiadok(ďalejvtextelenOSP)tak,

že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške
72,52 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia;
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne
trovy konania preukázateľne nevznikli.

Vodôvodnenípredmetnéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniasa

riadi ustanoveniami zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách a podporne ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, pričom v prípade každej položky uplatnenej v rámci celkového nároku
navrhovateľa sa jedná o premlčaný nárok. Konštatoval, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 09. 08.
2012,tedapouplynutípremlčacejdoby,pretookresnýsúdnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietol.

Vo vzťahu k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že

vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu za dva
úkony právnej služby po 28,22 € plus 2 x režijný paušál po 7,81 €, t. j. spolu 72,52 €. Uvedené trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyhodnotil okresný súd ako uplatnené v zmysle vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto na
ich náhradu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zaviazal navrhovateľa, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ
odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 OSP rozsudok
súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí
môžu vystupovať v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust.
§ 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a na ust. § 93 ods.

2 OSP, kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu“ akým je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte aj Zákon na ochranu
spotrebiteľa). Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého
stupňa opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný
pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto podľa

navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie
alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku, na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi nemal
priznať. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky
uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky

a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však
ochrana spotrebiteľa zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis ako aj v osobitnej
špeciálnej právnej úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má
prednosť právna úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd síce v odvolaním
napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní však

podľa navrhovateľa nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania
predmetného rozhodnutia platná a účinná. V odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa
uviedol, že námietka premlčania bola vznesená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a teda
priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za tento úkon právnej služby. Bez ohľadu
na to, kedy sa tak stalo, súd vo veci rozhodoval v čase, kedy už bolo jeho zákonnou povinnosťou

na premlčanie práva prihliadnuť a to bez ohľadu na činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania.
Zdôraznil, že odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v konaní úspech aj bez pričinenia vedľajšieho
účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší
účastník neuviedol podľa navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadne iné skutočnosti ani
právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by

súd prvého stupňa aj bez vyjadrenia vedľajšieho účastníka viedli k zamietnutiu žalobného návrhu.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP je okrem iného aj
odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania vzniká tak, že
súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania
druhý účastník musel znášať resp. už zaplatiť. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale

iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť
účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil
zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenia otázky účelnosti vynaložených
trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom

je ale zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy
a závery dostatočne odôvodniť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá
ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v
ustanovení§142ods.1OSP,podľaktorejúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo
1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť
vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla
nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na náhradu

trov konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sži
10/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 ako aj na ďalšie uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V závere odvolania navrhovateľ navrhol,aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu
398,16 € spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu na vydanie
platobného rozkazu a aby zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

V podaní zo dňa 18. 02. 2013 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v
Košiciach, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného spotrebiteľa a žiadalo, aby mu súd doručil kópie žaloby a jej príloh.

V podaní zo dňa 12. 04. 2014 sa občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, vystupujúce v

konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne, vyjadrilo k obsahu žalobného návrhu a vo vyjadrení
uviedol, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ podal žalobný návrh po uplynutí 3
ročnej premlčacej doby dňa 09. 08. 2012, preto vznáša námietku premlčania. Ďalej uviedlo, že uplatnená
zmluvná pokuta predstavuje neprimeranú sankciu z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím

doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na
začiatkuviazanosti.Ďalejuviedol,žesúdužprávoplatnýmrozhodnutímzakázalprávnemupredchodcovi
navrhovateľa používať a uplatňovať si túto zmluvnú pokutu a tento zákaz vyplýva aj z ust. § 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Uznesením č. k. 6C/432/2012-87 zo dňa 05. 06. 2014 okresný súd pripustil zámenu účastníkov konania
na strane navrhovateľa tak, aby na miesto pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa Profidebt
Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG,
IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Zug, Švajčiarsko.

Rozsudkom č. k. 6C/432/2012-92 zo dňa 02. 09. 2014 okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu,
tak ako bolo vyššie uvedené, zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 72,52 €, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Navrhovateľ sa s rozsudkom okresného súdu v časti trov vedľajšieho účastníka nestotožnil a podal proti
rozsudku okresného súdu v uvedenom rozsahu odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov nepriznáva.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu
námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho

účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne
priaznivý pre odporkyňu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho
účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR

uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu
neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné
postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov
ich diskriminovať“.Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa
ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní
vychádzajúca z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 nemá svoje
opodstatnenie, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon právnej služby - vyjadrenie
k žalobnému návrhu dňa 12. 04. 2014, pred nadobudnutím účinnosti Zákona o ochrane spotrebiteľa v

takom znení, do ktorého bolo s účinnosťou od 01. 05. 2014 začlenené aj ust. § 5b, na ktoré poukazuje v
odvolaní navrhovateľ. Bez ohľadu na uvedené, úkon právnej služby - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
žalobnému návrhu zo dňa 12. 04. 2014 je úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný v príčinnej súvislosti
s výsledkom konania, vedľajší účastník mal rovnako ako hlavný účastník právo dať sa zastúpiť právnym
zástupcom a prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu, či už by mal súd ex
offo povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 3 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní
úspešný vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP) a z obsahu
spisu odvolací súd nemal vznik trov vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní preukázaný (§ 151 ods.

2 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.