Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/944/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200222
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa:
AB 1 B.V., registračné číslo 560 07 043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX,
Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie
Piešťany, Teplická č. 7434/147, sídlo kancelárie Trenčín, Piaristická č. 707/25, IČO 47234679 proti

odporkyni: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 1.668,36 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júla 2015, č. k.
6C/7/2015-61, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporkyni nárok na zaplatenie

1.668,32 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 58,31 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 1.668,32 eur od 16.12.2014 do zaplatenia. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol,
že pohľadávka od Home Credit Slovakia a.s. vzniknutá z úverovej zmluvy č. 4302125894 zo dňa
27.2.2013, na základe zmluvy z 31.3.2014 bola postúpená na navrhovateľa. Právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu dňa 27.2.2013, ktorou poskytol odporkyni úver
1500,- eur a odporkyňa mala peňažné prostriedky splácať v 48 mesačných splátkach po 67,37 eur.

Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola vyzvaná listom z 31.3.2014 k úhrade
celého zostatku úveru. Jej dlh preto predstavuje istinu 72,67 eur, úrok 208,40 eur, zosplatnenú istinu
1337,77 eur, poistenie 12,32 eur, upomienka 36 a poplatok za možnosť zmeny splátky 1,20 eur.
Navrhovateľ pripojil k návrhu výpis z obchodnej komory Nizozemí - výpis z obchodného registra, z
ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol zapísaný v obchodnom registri 10.9.2012 s dátumom zakladateľskej
listiny 5.9.2012. Jediným akcionárom je Air Bank a.s. so sídlom Česká republika. Odporkyňa k
návrhu navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že nevie kto je navrhovateľom, lebo jej nebolo doručené

postúpenie pohľadávky. Dňa 27.2.2013 uzavrela spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a odporkyňa
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 1500,- eur s celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom 3095,52 eur s mesačnou splátkou 68,40 eur, počtom splátok 48, ročnou úrokovou
sadzbou 39,85%, RPMN 48,8 - 52,1%, priemernou hodnotou RPMN 47,29%. Súčasťou zmluvy sú aj
úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver. Veriteľ vyzýval
odporkyňu k zaplateniu celého dlhu 1668,36 eur do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že zosplatnil

celý úver. Z výpisu z čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa vyčerpala úver 1500,- eur dňa
13.3.2013, následne úver splácala, do omeškania sa dostala už pri splátke splatnej 15.12. 2013 a
celkovo zaplatila veriteľovi 555,14 eur. Tieto platby započítal veriteľ na úhradu istiny 89,56 eur, úhraduupomienok 12,- eur, poplatku za možnosť odloženia splátok 5,94 eur, úroku 426,36 eur, poistenia
18,88 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 2,40 eur. Súd vyzýval navrhovateľa, aby k pojednávaniu
dokladoval postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa vzhľadom na nesúlad dátumu

o zmluve o postúpení pohľadávky v návrhu a v oznámení, ktoré je prílohou k návrhu, navrhovateľ bol
vyzvaný k predložení zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s preukázaním postúpenia predmetnej
pohľadávky. Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 10.7.2015 vyplýva, že podľa navrhovateľa listinné
dôkazy priložené k návrhu preukazujú vecnú aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, preto výzva
súdu na doplnenie dôkazov a predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok je nedôvodná. Vychádzajúc

zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd návrh navrhovateľa
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou
uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči odporkyni na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 31.3.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky však oznamuje
odporkyni, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.9.2012. Súd vyzýval
navrhovateľa na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia

pohľadávky, predovšetkým či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy,
pretože súdu je známe z úradnej činnosti, že navrhovateľ uvádza v návrhoch na začatie konania i
taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej zmluvy.
Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpenie je určité, zrozumiteľné
a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú v skutočnosti ako v zmluve o postúpení pohľadávky. Pokiaľ

navrhovateľ argumentuje, že preukázal v súdnom konaní aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to
oznámením o postúpení pohľadávky z 17.11.2014, ktoré oznámenie vykonal aj ako splnomocnený
zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd udáva, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda odporkyni. Navrhovateľ opätovne v oznámení súdu
udáva text „Oznámenia o postúpení pohľadávky s dátumom postúpenia 12.9.2012“, ktorý dátum

sa však v priloženom listinnom dôkaze nenachádza. V zmysle § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho
zákonníka dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom
zhoršilavymožiteľnosťalebozabezpečeniepohľadávky.Vzmysleuvedenejprávnejúpravybysúdmohol
v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným

ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi, či už
zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by situovaním nového veriteľa v inom štáte
sa zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu
celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje častokrát napríklad i zmluvnú
pokutu, budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v deň uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávok z 31.3.2014 /ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, nie v písomnom oznámení,
ktoré doručoval odporkyni/ zároveň vyzýval pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia a.s. odporkyňu listom
z 31.3.2014 /č.l. 32 spisu/ k splateniu celého dlhu na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval na
postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i na možnosť exekučného konania.
I uvedená skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky, jej rozsahu, pretože týmto

listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je významné posúdenie akú splatnú
pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na navrhovateľa postupovať, t.j., či len neuhradené splátky,
alebo celý zosplatnený úver už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva podľa § 565
OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále zostáva nepreukázané,
kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i

v budúcnosti, a či bolo odporkyni oznámené postúpenie pohľadávky správne. Z uvedených dôvodov
súd zmietol návrh navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore ako
nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania.

Vkonaní úspešnáodporkyňa náhradutrovkonanianeuplatnila,pretojejnáhradutrovkonanianepriznal.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť. Deklaroval
uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie

okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. - okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že je pravdou, že navrhovateľpredložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 adresované odporcovi na jeho adresu
trvalého pobytu (č. l. 17), avšak odporca túto skutočnosť nepotvrdil, avšak potvrdil skutočnosť, že
uzavrelsprávnympredchodcom úverovúzmluvuč.411014065. Navrhovateľakodôkaz otom,žezaslal

toto oznámenie odporcovi, predložil podací hárok č. EPH003341725 Slovenskej pošty, a.s. list 30/34 (č.
l.19)aakosúdzistilnatejtostrane30tohtohárkajeuvedenémenoodporcusadresounadoručeniejeho
trvalého pobytu (č. l. 19). Súd však tento podací hárok nepovažuje za dostatočný dôkaz na preukázanie
tvrdenia navrhovateľa, že toto oznámenie bolo aj skutočne doručené odporcovi. Keďže navrhovateľ
právne relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi, tak

k preukázaniu vecne aktívnej legitimácie navrhovateľa by postačovalo predloženie konkrétnej zmluvy
o postúpení pohľadávok. Za tejto situácie však súd nemohol vo veci inak rozhodnúť ako návrh
zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní dostatočne
nepreukázal. Závery súdu prvého stupňa pokladá navrhovateľ za neuralgické body odvolacieho
konania a absolútne sa s nimi nestotožňuje. Konajúci súd v podstate podporil argumentáciu odporcu o
možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom „Oznámením

opostúpenípohľadávky,ktorúadresujepostupcadlžníkovi“,konajúcisúd nemalzapreukázané,žetento
hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféry odporcu, keďže z dokazovania vyplynulo, že odporca
na pojednávaní v tejto veci uviedol, úver splácal každý mesiac v splátkach okolo 62 eur, podľa neho
poskytnutý úver aj preplatil. V konaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu bolo oznamované
postúpenie pohľadávky na navrhovateľa, toto postúpenie nevie posúdiť a jeho posúdenie necháva na

úvahe súdu. Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu uvádza, že z tohto tvrdenia však jasne nevyplýva, že by
oznámenie o postúpení nebolo odporcovi právnymi predchodcom doručené. Okrem vyššie uvedených
skutočností poukázal na to, že návrh spolu s prílohami sa doručuje súdom odporcovi do vlastných
rúk. Citoval z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9 -
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho

konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný). V uznesení NS SR 6Cdo 214/2011 sa uvádza - Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t. j. vecná legitimácia má hmotnoprávny základ a je vylúčená

z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p. , ako aj z postupu konajúceho súdu uvedeného
v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania. V tomto prípade navrhovateľ uniesol
bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom n návrhu tvrdil, že došlo
k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2
zákonač.40/1964Zb.“abremenodôkazuuniesolpriloženímlistinnéhodôkazu-„Poštovýpodacíhárok“,

ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu
žalovanej, ktorú uviedla ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. 4110140651 zo dňa 31.10.2011.
Počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene „miesta zdržiavania dlžníka“, a preto predvídavo
k žalobe pripojil ako prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda okrem toho, že predmetné
„oznámenie“jelistinnýdôkaz zpohľaduteórie práva,jetoaj hmotnoprávnyúkon. Konajúcisúd nemôže

urobiť sporným to, že návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk odporcovi, a teda nesporne
najneskôr, týmto okamihom je voči odporcovi účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení
pohľadávky, ktorý je prílohou návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
t. j. stav, kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky
postupcom. Odvolanie proti rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvého stupňa
nesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužil správneustanovenieprávnehopredpisu anedostatočne
zistil skutkový stav.Z tvrdenia odporcu na pojednávaní je jasné a zrozumiteľné, že uzavrel zmluvu
s právnym predchodcom veriteľa č. 4110140651 zo dňa 31.10.2011. Je preto nesporná skutočnosť,
že došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorá je predmetom postúpenia pohľadávky. V neposlednom

rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvého stupňa, keďže žalobca právne relevantným
spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.

je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície. Je tým treba rozumieť konkrétnu
možnosťadresátazoznámiťsasjemuadresovanýmprávnymúkonom.Právnateóriaasúdnapraxtakou
možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie
prípady, keď doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti či dojehopoštovejschránky,nadobudol adresátúkonu objektívnu možnosťzoznámiťsasobsahomzásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal
objektívnu príležitosť tak urobiť (Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu prvého

stupňaotom,že relevantnýmspôsobom nepreukázalajdoručenietohtooznámeniapostupcudlžníkovi,
nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V

tomto prípade navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového
veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, lebo
pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že
jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry
žalovaného dlžníka.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní
navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v

zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

V prejednávanej veci rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov,
jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a presvedčivé,
preto podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd identifikoval s dôvodmi negatívneho rozhodnutia

okresného súdu o nároku navrhovateľa a na akcentovanie správnosti rozhodnutia okresného súdu
k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva:

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktoré môže uplatniť odvolateľ proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa - v danom prípade okresného súdu.

Navrhovateľ deklaroval uplatnenie niekoľkých odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu, nie sú v prejednávanej veci spôsobilými odvolacími dôvodmi.

1. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď

pri hodnotení jednotlivých dôkazov nepostupuje podľa § 132 O.s.p., čoho dôsledkom je nesprávny
skutkový záver.

Ustanovenie § 132 O.s.p. upravuje procesný postup súdu pri hodnotení jednotlivých procesných
dôkazov, a to tak, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prípade spotrebiteľských právnych vzťahov, čo je aj prejednávaný prípad, ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čo svojou povahou tiež procesný predpis, je súd povinný ex offo sa

zaoberať všetkými právne významnými okolnosťami, ktoré by zhoršovali postavenie spotrebiteľa.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu postupoval v
intenciách citovanej procesnej úpravy a správny je aj jeho skutkový záver, že z dokazovania nebolo
preukázané, že navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s. Správne sa

okresný súd zaoberal tým, či navrhovateľ je právnym nástupcom Home Credit Slovakia, a.s. a v akom
rozsahu, keď z listinných dôkazov, ktoré produkoval navrhovateľ, nebolo možné jednoznačne ustáliť,
či došlo k postúpeniu pohľadávky a v akom rozsahu. Uvedené zistenie bolo významné práve z aspektu
povinnosti súdu zabezpečiť ochranu spotrebiteľa.

2. Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Za
nesprávne právne posúdenie veci sa považuje aplikácia nesprávneho právneho predpisu na zistený
skutkový stav alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávna interpretácia.Z obsahu tohto odvolacieho dôvodu, uplatneného navrhovateľom možno usudzovať, že namieta
nesprávnu interpretáciu ustanovení § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru, stačí,
že listinnými dôkazmi preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov tohto ustanovenia, teda,

že preukázal oznámenie postupcu postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho dlžník nie je oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

V prejednávanej veci z aspektu tohto odvolacieho dôvodu je však potrebné vziať do úvahy, že ide o
spotrebiteľský právny vzťah, pri ktorého posudzovaní platí pre súd imperatív ochrany spotrebiteľa, čo

vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka, ako aj z úpravy
v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že úlohou súdu bolo posudzovať len otázku, či oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo doručené odporcovi (resp. či sa dostalo do sféry jeho dispozície), vzhľadom na vyššie
uvedenú právnu úpravu, je správny právny záver okresného súdu, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú

legitimáciu, pretože nepochybným spôsobom nepreukázal , že nadobudol uplatnený nárok v tomto
konaní od veriteľa odporcu podľa úverovej zmluvy zo dňa 27.02.2013.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že nie je daný, v danej veci preukázané, že
navrhovateľ je nositeľom práv a povinností z hmotnoprávneho vzťahu, založeného úverovou zmluvou,

z ktorej je uplatnený prejednávaný nárok.

Za tejto situácie okresný súd vo veci správne aplikoval a interpretoval právne predpisy, preto ani
uvedený odvolací dôvod neuplatnil navrhovateľ opodstatnene.

Preúplnosťodvolacísúd dodáva,žezrejme ušlopozornosti navrhovateľa,žeokresnýsúd saprimárne,
vzhľadom na nejasnosti v predložených listinách navrhovateľa, zaoberal, či došlo k postúpeniu
pohľadávky, v akom rozsahu a kedy a otázke oznámenia postúpenia a jeho platnosti sa venoval iba
sekundárne, najmä z hľadiska, či obsah oznámenia o postúpení bol správny. Napokon okresný súd
umožnil navrhovateľovi , aby postúpenie pohľadávky preukázal, vyzval ho, aby zmluvu o postúpení

(ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom predpokladá obligatórnu písomnú zmluvu),
predložil. Navrhovateľ však zostal nečinný a aj svoje odvolanie založil na polemike o tom, čo je
významné z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku, či iba otázka platného oznámenia, alebo
otázka platného postúpenia pohľadávok, čomu sa, podľa názoru odvolacieho súdu, správne primárne
venoval okresný súd.

3. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) v spojení s §
221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p., uvedené námietky korešpondujú s námietkami vo vyššie uvedených
odvolacích dôvodoch (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preto odvolací súd poukazuje na vyššie
uvedené dôvody pod bodmi 1. a 2. Okresný súd úplne zistil skutkový stav, na ktorý správne

aplikoval a interpretoval právnu úpravu, potom ani námietka navrhovateľa o odňatí možnosti konať
pred súdom (vadný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť svoje procesné práva),
nie je opodstatnená.

Rozsudok okresného súdu je preto správny a zákonný, preto ho bolo potrebné potvrdiť.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, patrila by mu náhrada trov podľa § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu právo na náhradu
trov konania nemohol odvolací súd priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.