Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210474
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715210474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Detva, IČO:

319805, J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, právne zastúpený: Miroslav Červenka, advokát, KOMERCIA
- Združenie advokátov, M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, proti žalovanej: K. U., nar. XX. XX. XXXX, Š.
XX, XXX XX V., občan SR, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vypratať v prospech žalobcu byt č. XX, nachádzajúci sa v V., súpisné číslo
XXX, na ulici Š. XX, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a príslušenstva, v lehote do 30-
tich dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 € za zaplatený súdny poplatok
a vo výške 87,50 € na náhradu trov právneho zastúpenia, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu a to
v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť vypratať byt vo vlastníctve žalobcu a uhradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovaná mala byt vo vlastníctve žalobcu v nájme na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26. 06. 2014
na dobu určitú do 31. 12. 2014. Žalovaná napriek výzve žalobcu dobrovoľne byt nevypratala, hoci jej
nájomný pomer zanikol a naďalej predmetný byt užíva bez právneho dôvodu.

Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie dňa 02. 11. 2015, v ktorom v celom rozsahu vyhovel návrhu
žalobcu. Rozkaz bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 09. 11. 2015. Žalovaná voči rozkazu
podala včas odpor z dôvodu, že podľa jej názoru bola zmluva predĺžená, pretože každý mesiac platí
žalobcovi nájomné. Keďže žalobca od nej prijíma platbu nájomného, automaticky to znamená, že sa
predlžuje Zmluva o nájme o každý mesiac, za ktorý žalobca príjme nájomné. Žalovaná uviedla, že byt
užíva v súlade s pravidlami a riadne uhrádza platby nájomného. Žalovaný sa k odporu vyjadril tak, že

zotrváva na svojej žalobe, pretože žalovanej nájomný pomer zanikol ku dňu 31. 12. 2014 a od tohto
dátumu žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 22. 03. 2016 a to výsluchom žalovanej,
oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pokiaľ mala dlžoby na byte, toho času je jej ustanovený osobitný

príjemca na sociálne dávky a to pracovníčka ÚPSVaR Detva, ktorá za ňu preberá sociálne dávky, z
ktorých potom spláca dlžobu. Je pravdou, že po ukončení platnosti nájomnej zmluvy bola na meste a
žiadala o predĺženie zmluvy. Bolo jej však uvedené, že pokiaľ tam býva aj jej dcéra, táto má taktiež
dlh na predchádzajúcom byte, nebude predĺžená nájomná zmluva. Následne potom uhradili dlh zadcéru, zmluvu jej však aj tak nepredĺžili. Poplatky spojené s nájmom bytu a služby uhrádzala pravidelne
a k dlžobám na platbách mohlo dôjsť omylom, v ďalšom žalovaná k vzniku nedoplatkov vypovedala
zmätočne. Žalovaná uviedla, že z bytu nechce odísť, trvá na tom, aby jej nájomnú zmluvu predĺžili. Je

sama, je rozvedená, v byte býva s dcérou a jej deťmi, pričom vnúčatá sú školopovinné. Je pravdou, že
títo nie sú prihlásení k nájmu, pretože ich odmietli na meste prihlásiť. K tomu právny zástupca žalobcu
uviedol, že hoci žalovaná uhrádzala pravidelné mesačné platby za byt, dlh vznikol pri vyúčtovaní, kedy
neuhradila vyčíslené nedoplatky.

Účastníci konania uzavreli Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý do nájmu
1-izbový byt č. XX na X. O. na ulici Š. XX Z. V.. Doba nájmu v čl. 3 bola dojednaná od 01. 07. do 31. 12.
2014. V čl. 7 bolo dojednané, že nájom bytu sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Nájomca
je povinný v deň skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi uvoľnený byt v stave, v akom ho prevzal
s prihliadnutím na opotrebenie.

Žalobca svoje vlastníctvo preukázal výpisom z LV č. XXXX (čl.9). Správu bytového domu zabezpečoval
BYTES, s. r. o. Detva na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2005 vrátane dodatkov (čl. 2 až 6).

Výzvou zo dňa 24. 11. 2014 bolo žalovanej zo strany spoločnosti BYTES, s. r. o. oznámené, že jej
predmetný byt bol pridelený na dobu určitú do 31. 12. 2014 a s podmienkou, že sa v byte nebude

zdržiavať jej dcéra Q. do doby, kým neuhradí dlh, ktorý zanechala na byte č. X na ulici Š. XX Z.
V.. Šetrením bolo zistené, že v byte žalovaná nebýva, ale býva tam jej dcéra s rodinou, pričom dlh
neuhradila. Na to bolo žalovanej oznámené, že s ňou nebude predĺžená Zmluva o nájme a bola
požiadaná, aby byt k 31. 12. 2014 odovzdala s upozornením, že inak sa bude žalobca domáhať svojho
práva na súde. Výzvou zo dňa 01. 06. 2015 bola žalovaná vyzvaná na odovzdanie bytu, pretože jej

nájomný pomer bol ukončený ku dňu 31. 12. 2014. Výzva bola prevzatá 01. 06. 2015 do vlastných rúk
žalovanou, čo potvrdila svojim podpisom na predmetnej výzve.

Podľa § 710 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods.2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do 30-tich dní,
obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom
dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa

obnovuje na túto dobu.

Podľa § 712a ods.9 veta prvá Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas
nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v
celom rozsahu dôvodná. Medzi účastníkmi konania bol uzavretý záväzkovo-právny vzťah na podklade
nájomnej zmluvy, kedy nájomný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31. 12. 2014. Žalovaná
po uplynutí doby nájmu naďalej užívala byt bez právneho titulu napriek tomu, že bola opakovane
upozornená zo strany žalobcu na dodržanie povinností a to odovzdať byt pri ukončení nájomného

vzťahu. S poukazom na obranu žalovanej súd uvádza, že k obnoveniu nájomnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka nedochádza automaticky. Zo stanoviska žalobcu a jeho výziev adresovanej
žalovanej vyplýva, že žalobca za daných podmienok nemal záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy
so žalovanou. U žalovanej sú evidované nedoplatky z vyúčtovania za užívanie bytu, ktoré vznikli zrejme
aj z dôvodu, že v byte býva väčší počet osôb a teda je zvýšená spotreba služieb spojených s užívaním

bytu, pričom tieto osoby nie sú oprávnenými užívateľmi bytu, čo má odraz vo výške nižších preddavkov
na služby spojených s užívaním bytu. Toho času žalovaná len postupne dlh spláca, aj to na základe
ustanoveného osobitného príjemcu sociálnych dávok, t.j. nie dobrovoľne. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že
po ukončení nájmu naďalej uhrádzala mesačné platby za byt, súd k tomu konštatuje, že hoci byt
užíva bez platného titulu, to neznamená, že je oprávnená byt užívať bez akejkoľvek náhrady. Žalobcovi

patrí náhrada za užívanie bytu a poskytované služby v súlade s ustanoveniami o bezdôvodnom
obohatení. Súd preto konštatuje, že napriek pravidelným mesačným platbám žalovanou, nemohlo dôjsť
k automatickému vzniku nájomnej zmluvy, pretože zo strany žalobcu nebola daná vôľa na uzavretie
novej nájomnej zmluvy. Z týchto dôvodov súd v celom rozsahu žalobe žalobcu vyhovel.Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania podľa § 142 ods.1 O. s.
p. Žalobca si vo veci uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 90,50 €

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 168,62 € za 2 úkony právnej pomoci po 61,87 €, 2x
režijný paušál po 8,39 € a 20 % DPH. Takto vyčíslené trovy boli uplatnené v súlade s Vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z. z. a to § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm.
c/, § 16 ods.3, § 18 ods.3. S prihliadnutím na ustanovenie § 150 ods.1 O. s. p. súd skúmal, či sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd môže výnimočne náhradu trov konania celkom alebo

z časti nepriznať. Je nepochybné, že predmet sporu patrí k činnosti žalobcu k bežnej agende, ktorá
nevyžaduje zvláštne právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých sporných prípadov. Z činnosti
súdu je známe, že žaloby podávané v takýchto prípadoch sa v podstate líšia len v údajoch o žalovanom
a období trvania nájomnej zmluvy, prípadne predmetu nájmu. Zo žaloby samotnej nevyplýva, že by v
tomto konkrétnom prípade vec znamenala z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitú kauzu.
Okrem toho sám žalobca disponuje vlastným právnym oddelením a zamestnancami s riadnym právnym

vzdelaním, pre účely správy bytov má zriadenú spoločnosť, ktorá v celom rozsahu prejednáva bytovú
agendu a správu bytov. Za daných okolností potom poverenie advokáta v danej veci žalobcom súd
považuje za neúčelné. Súd týmto nespochybňuje právo každého účastníka, dať sa zastúpiť v súdnom
konaní advokátom v súlade s ústavným právom podľa čl. 47 ods.2 Ústavy SR a ustanovení § 25 ods.1
O. s. p. S prihliadnutím na charakter, obtiažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto

konaní právny zástupca žalobcovi ako svojmu klientovi poskytol, vedie súd k jednoznačnému záveru,
že právne zastúpenie žalobcu v tomto konaní je zjavne neúčelné. Okrem toho treba vziať na zreteľ aj
okolnosti obdobných sporov, kedy spravidla k podaniu žaloby pristupuje žalobca voči odporcom, ktorí
sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, kde za uplynuté obdobie narastá žalovaným
dlh na platbách spojených s užívaním bytu a nedoplatky osoby užívajúce byt nie sú schopné zaplatiť

naraz, čoho si žalobca musí byť vedomý pri náležitej správe bytov. Z uvedených dôvodov súd rozhodol
tak, že priznal žalobcovi na náhrade trov konania zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 € a na
náhrade trov právneho zastúpenia sumu vo výške 87,50 €, ktorá predstavuje polovicu uplatnených trov
právneho zastúpenia. Takto vyčíslené trovy bude žalovaná povinná nahradiť žalobcovi v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).