Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212203396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212203396.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rebschule Tschida GmgH, Krotzen 1,
A-7143 Apetlon, Rakúsko, zast. JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom M.
R. Štefánika 73, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti povinnému: AGROSPOL SLOVAKIA,
s.r.o., Olováry - Potočok 187, 991 22 Bušince, IČO: 36 039 276, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jozefom Štorekom, so sídlom Exekútorského úradu Bezručova 16, Nové Zámky, pod sp. zn.

EX 1631/2012-1, na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 210.936,10-Eur s príslušenstvom,
o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4Er/354/2012-158 zo dňa
25.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Vodôvodnenípredmetnéhouzneseniaokresnýsúd poukázalnauznesenieč.k.4Er/354/2012-37zodňa
18.06.2012, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Na základe odvolania povinného
Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1CoE 520/2012-153 z 27.11.2012 uvedené uznesenie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že nedostatočne zistil skutkový stav. Krajský
súd v uznesení uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu zaoberať sa otázkou, či
sú splnené podmienky na započítanie, či sa predmetná pohľadávka stala splatnou a až na základe

toho potom posúdiť, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd uviedol, že povinný si
dňa 11.06.2012 uplatnil u oprávneného nárok na náhradu škody v súvislosti so zmluvou o dielo a
navrhol mu vzájomné započítanie pohľadávok. Oprávnený podanie povinného odmietol z toho dôvodu,
že podľa neho ide o pohľadávku domnelú a nie skutočnú, a preto nie je spôsobilá na započítanie.
Poukázal na § 428 ods.1 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41 Cob 161/2011 z 11.04.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Veľký

Krtíš č.k.7Cb 48/2008-497 zo dňa 18.04.2011, exekučný súd mal za to, že povinný si vady z tovaru
uplatnil u oprávneného oneskorene (neoznámil v lehote stanovenej zákonom vady diela oprávnenému),
teda nemôže prísť k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi oprávneným a povinným. V danom
prípade nemôže byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že:

-prezapočítanie,ktoréjeprípustnévexekučnomkonaní,jerozhodujúce,kedynastalasplatnosťzápočtu
spôsobilých pohľadávok a kedy bol urobený započítací prejav, pretože k započítaniu dochádza až

jednostranným započítacím prejavom, hoci sa pohľadávky stretli skôr,- povinný disponuje spôsobilou pohľadávkou na zápočet (výška jemu spôsobenej škody konaním
oprávneného), ktorú v liste doručenom právnemu zástupcovi oprávneného vyčíslil v celkovej sume
306.126,07-Eur, a to dňom, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli. K ich stretu došlo práve doručením

tohto jednostranného zápočtu oprávnenému. Keďže k započítaniu došlo až po vzniku exekučného titulu,
povinný sa domáha rozhodnutia súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať v tej časti, ktorá je predmetom zápočtu,

- okresný súd sa vôbec nevysporiadal s právnym názorom krajského súdu v uznesení sp.zn. 1

CoE/520/2012 z 27.11.2012 a neskúmal, či došlo v danom prípade k zániku vymáhaného práva
oprávneným, tak ako to tvrdil v námietkach proti exekúcii (ktorých súčasťou bol návrh na zastavenie
exekúcie) povinný,

- okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezmieňuje, či pri rozhodovaní prihliadol aj na podanie
povinného zo dňa 25.01.2013, ktoré mal k dispozícii v deň datovania rozhodnutia (v tomto podaní

povinný bližšie konkretizuje spôsob a dátum vzniku svojej pohľadávky voči oprávnenému a tiež dátum
stretu vzájomných pohľadávok, ktorý nastal dňom 11.06.2012. Týmto dňom pohľadávka oprávneného
uplatňovaná voči povinnému zanikla v plnej výške),

- poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 35/2003,

- povinnému v spojitosti s nekvalitne zhotoveným dielom oprávneným vznikla škoda veľkého rozsahu.
Okrem priamej škody, ktorá spočíva v cene dodaných sadeníc a prác, vznikla povinnému ako
objednávateľovi aj škoda nepriama, ktorá bezprostredne súvisí s nákladmi, ktoré povinný zbytočne
vynaložil,

- teraz ako i v konaní, ktoré založilo exekučný titul povinný argumentuje tým, že obidva súdy vec
nesprávne právne posúdili, keď povinným uplatnený reklamačný nárok zo dňa 04.04.2008 považovali
za premlčaný, lebo bol uplatnený po dvojročnej dobe, ktorej začiatok plynutia odvodili od mája 2005 a
teda táto lehota mala uplynúť v máji 2007,

- nemožno spochybniť, že dielo, ktoré mal oprávnený pre povinného vykonať malo charakter stavby,
ktorú stavebný zákon a s ním súvisiace predpisy vylúčili z režimu povoľovania a ohlasovania; súdy si
pri svojej rozhodovacej činnosti nesprávne vyložili inštitút oznamovacej povinnosti objednávateľa diela
(povinného) a lehôt na jej uplatnenie, keď neuznali právo na jej uplatnenie v 5-ročnej lehote. Povinný

toto právo využil v uvedenej lehote a reklamoval u zhotoviteľa (oprávneného) dielo, avšak obidva súdy
úkon povinného považovali za uplatnený po zákonnej lehote, t.j. premlčaný.

V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že exekúcia vyhlási za neprípustnú a úplne zastaví pre

vzájomné započítanie peňažných pohľadávok.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom zmysle:

- že všetky úvahy povinného o zániku pohľadávky z dôvodu započítania s údajnou škodovou

udalosťou boli predmetom konania a boli riadne prejednané v konaní vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš č.k.7Cb 48/2008 v spojitosti s konaním vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k.
41Cob/161/2011, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami, na základe ktorých
teraz prebieha exekučné konanie. Z tohto dôvodu sú nároky povinného uplatňované listom zo dňa
11.06.2012 bezpredmetné a zo strany oprávneného neuznané. Z uvedených súdnych rozhodnutí je

nepochybné, že povinným uplatňované nároky sú už premlčané, a preto voči nim bola vznesená
námietka premlčania. Povinnému žiadnu škodu nespôsobil, nakoľko pokiaľ by mu aj škoda vznikla,
bola zapríčinená nesprávnym ošetrovaním viniča tak, ako to preukázal vo vyššie citovaných súdnych
konaniach. Teda je nepochybne preukázané, že pohľadávka povinného je domnelá a nie skutočná.
Započítací prejav povinného je nulitný a podaný účelovo, v snahe oddialiť prebiehajúce exekučné

konanie,

- list zo dňa 11.06.2012, ktorým bol uplatňovaný nárok na náhradu škody v súvislosti so zmluvou o dielo
bol zaslaný advokátskej kancelárii JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o. a nie oprávnenému. Povinný malzaslať tento list oprávnenému a nie jeho právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval v konaní o zaplatenie
faktúry. Nie je vedené žiadne konanie o náhradu škody voči oprávnenému, v ktorom by bol zastupovaný
touto advokátskou kanceláriou, takže je nepochopiteľné, prečo bol list adresovaný tam a nie zmluvnej

strane. Domnelý nárok povinného bol teda uplatňovaný u nesprávneho subjektu,

- oprávnený nedodával povinnému konštrukcie chmeľníc a konštrukcie vinohradov (ako to uvádza
povinný v odvolaní). Oprávnený dodával povinnému na základe záväzkového vzťahu medzi nimi iba
sadenice viniča hroznorodého, v žiadnom prípade nie konštrukcie vinohradov, ktoré mali mať charakter

stavby ako to mylne uvádza v odvolaní povinný.

Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k zániku pohľadávky tvoriacej predmet exekučného konania, nie
je dôvod na zastavenie exekučného konania, keďže nedošlo k zániku práva priznaného právoplatným
rozhodnutím. Z uvedených dôvodov navrhol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť, teda aby odvolací
súd odvolanie povinného zamietol a zaviazal ho k náhrade trov právneho zastúpenia.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi

Štorekovi dňa 09.05.2012 návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 210.936,10-Eur s
príslušenstvom. Následne dňa 14.05.2012 bola Okresnému súdu Veľký Krtíš doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 7Cb 48/2008-497 zo dňa 18.04.2011 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvBanskejBystrici č.k.41Cob/161/2011zodňa11.04.2012;právoplatnýdňa16.04.2012,

vo výroku 1) vykonateľný dňa 16.04.2012, vo výroku 2) vykonateľný dňa 20.04.2012. V prvom výroku
exekučnéhotitulubolpovinný(akoodporca)zaviazanýzaplatiťoprávnenému(akonavrhovateľovi)sumu
210.936,10-Eur spolu s 14,25% ročným úrokom z omeškania, počnúc od 18.02.2008 do zaplatenia; v
druhom výroku oprávnenému (ako navrhovateľovi) bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100%
potrebných na účelné uplatňovanie práva. Z exekučného titulu v podstate vyplýva, že oprávnenému bol

priznaný uvedený nárok, vyplývajúci zo zmlúv o dodaní a sadení viniča zo dní 22.04.2005 a 21.05.2005
ako zmlúv o dielo (uzatvorených medzi oprávneným ako zhotoviteľom a povinným ako objednávateľom)
z dôvodu, že povinný neoznámil vady odovzdaného diela oprávnenému v zákonnej 2 ročnej lehote
(oprávnený v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania).
Z podania povinného zo dňa 11.06.2012, označeného ako uplatnenie nároku na náhradu škody v

súvislosti so zmluvou o dielo (čl.179-180 spisu), adresovaného oprávnenému a na vedomie právnemu
zástupcovi oprávneného vyplýva, že povinný si uplatňuje voči oprávnenému na započítanie pohľadávku
vyčíslenú vo výške 306.126,97-Eur, z toho finančná suma 210.936,10-Eur (suma zhodná s pohľadávkou
oprávneného) predstavuje náklady na nákup sadeníc a finančná suma 95.190,87-Eur predstavuje vecné
náklady, ktoré povinný vynaložil v rámci budovania vinohradov (v 20 bodoch sú uvedené jednotlivé druhy

vecných nákladov, vo väčšine prípadov spolu s uvedením dátumu pri konkrétnom bode).

Odvolací súd konštatuje, že v návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uvádzať iba okolnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré predstavujú buď zánik vymáhaného nároku alebo
bránia vymáhateľnosti nároku alebo dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná; taktiež môže namietať

hmotno-právnu legitimáciu účastníka konania (oprávneného alebo povinného). V exekučnom konaní,
ako samostatnom druhu civilného procesu, exekučný súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia
- exekučného titulu, týmto rozhodnutím súdu vo veci samej je viazaný a neprislúcha mu právo na ňom
čokoľvek meniť, pričom nenahrádza súd v základnom konaní, t.j. konaní, ktoré predchádzalo exekúcii.
Námietku započítania (ako dôvod zániku záväzku) možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného

voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť základné
právne aspekty započítania. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), ak veriteľ
a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zániknastaneokamihom,keďsastretlipohľadávkyspôsobilénazapočítanie.Právnymnásledkomzapočítania
je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomné kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli
ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od doby, kedy bol kompenzačný prejav doručený

druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky
predpoklady na započítanie. Na druhej strane v exekučnom konaní k zániku pohľadávok spôsobilých
na započítanie (a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie) dochádza doručením oznámenia
povinného o započítaní pohľadávky oprávnenému (rozsudok NSSR sp.zn. M Cdo 35/2003).

Jeden z predpokladov na započítanie predstavuje aj prejav smerujúci k započítaniu. Ide o jednostranný
právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 OZ. Z jeho obsahu musí
byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v
akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. V
posudzovanej veci sa exekúcia vedie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 210.936,10-Eur
s príslušenstvom, ktorá bola v základnom konaní priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným

titulom; táto pohľadávka je splatná podľa lehoty na plnenie, určenej v rozsudku Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši č.k. 7Cb 48/2008-497. Jednostranný započítací prejav povinného zo dňa 11.06.2012,
v ktorom si v exekučnom konaní voči vyššie uvedenej pohľadávke oprávneného uplatňuje na
započítanie pohľadávku v celkovej výške 306.126,97-Eur podľa názoru odvolacieho súdu je absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods.1 OZ, pretože nie je dostatočne určitý. V predmetnom

jednostrannom zápočte sú pohľadávky povinného špecifikované sumou, vo väčšine prípadov s
uvedením dátumu (napr. prepravné náklady -13.07.2007); teda nie je v ňom vôbec uvedený právny
dôvod vzniku pohľadávok (v jednom prípade- vypracovanie projektovej dokumentácie- je uvedený
právny dôvod vzniku pohľadávky „podľa faktúry zo dňa 19.4.2005“, pričom prípadná faktúra, z ktorej by
predmetná pohľadávka vyplývala, počas konania povinným predložená nebola). Z obsahu citovaného

započítania taktiež možno vyvodiť, že povinným uplatňované pohľadávky nie sú splatné a taktiež,
že sa nejedná o jeho vzájomné pohľadávky s oprávneným. Súd v takomto prípade prihliadne na
absolútnu neplatnosť ex offo, t,j, z úradnej povinnosti. Započítanie je jednostranný právny úkon a ako
taký podlieha úradnému preskúmaniu súdu. Súd má povinnosť na absolútnu neplatnosť prihliadnuť
v ktoromkoľvek štádiu konania. Len na základe tvrdenia započítacieho prejavu zo strany povinného

nemožno bezpochyby konštatovať, že v danej exekúcii aj skutočne k započítaniu došlo. Na základe
uvedeného odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekúcii nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky
povinného voči pohľadávke oprávneného, a teda niet dôvodu na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd považuje námietky povinného v odvolaní, že mohol uplatniť vady dodaného diela u

oprávneného v 5 ročnej zákonnej lehote, nakoľko toto malo charakter stavby za irelevantné. Uvedené
skutočnosti boli právoplatne vyriešené rozhodnutiami súdov v základnom konaní. Odvolací súd dodáva,
že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 4Er 354/2012-167 zo dňa 29.01.2013, právoplatným a
vykonateľným dňa 07.03.2013, návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol z dôvodu,
že samotné podanie podnetu na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania a

sťažnosti na Ústavnom súde SR nie je dostatočné na to, aby povolil odklad výkonu rozhodnutia podľa
§ 56 ods.2 Exekučného poriadku.

Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie iba s
odôvodnením, že nemôže dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi oprávneným a povinným,

pretože povinný včas nenahlásil vady oprávnenému v základnom konaní nespôsobuje v danom prípade
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku s poukazom
aj na vyššie uvedené dôvody odvolacieho súdu rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie
exekučného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.