Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312220347
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312220347.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

mestskáčasťBratislava-StaréMesto,Vajanskéhonábrežie3,Bratislava,IČO:00603147,zastúpeného
LEGAL CARTER s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: PRO_IT, s.r.o.,
Gelnická 26/7605, Bratislava, IČO: 44 464 681, zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom,
Západný rad 39, Bratislava, o zaplatenie 93,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 153,- eura (z čoho náhrada

trov právneho zastúpenia odporcu predstavuje sumu 136,50 eura) k rukám právneho zástupcu odporcu
Mgr. Vladimíra Šárnika, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20. 12. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 93,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 24. 11. 2011 až do zaplatenia a
náhrady trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácii III. a IV.
triedy nachádzajúcich sa na území Bratislava - Staré Mesto. Dňa 07. 11. 2011 o 11:10 hod. bolo z
ulice Palackého v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu
Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odstránené

osobné motorové vozidlo zn. Ford, EČV: Z., ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení
motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený
zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto
o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20. 10.
2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na ulici Palackého v Bratislave na
vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo preň určené, a to v parkovacom boxe č. 34 napriek skutočnosti,
že sa jednalo o vyhradené parkovacie miesto, ktoré odporca nebol oprávnený využívať. Odporca teda

porušil ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím znemožnil majiteľovi
vyhradeného parkovacieho miesta parkovať svojím motorovým vozidlom v predplatenom parkovacom
boxe. Tým vznikol zákonný dôvod vymedzený v ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť
takto vzniknuté náklady. Správca komunikácie svojím postupom nemal zámer sankcionovať vodiča,
resp. prevádzkovateľa motorového vozidla za porušenie dopravných predpisov, ale nastoliť stav, ktorý
budevsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Odporcasvojímkonanímobmedzilcestnúpremávku,resp.

práva majiteľa vyhradeného parkovacieho miesta, a z tohto dôvodu bol správca komunikácie povinný
zabezpečiť odtiahnutie jeho motorového vozidla. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala
technický odťah predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá je
oprávnená na odťah na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa 23. 10. 2006 vznení dodatku č. 3 zo dňa 13. 11. 2009. Faktúrou č. 201149 zo dňa 06. 12. 2011 obchodná spoločnosť
Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 08. 11. 2011 v
čase 20:06 hod. odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na

úhradu VS: 4541110708 znejúci na sumu 93,- eura s lehotou splatnosti 23. 11. 2011. Nakoľko odporca
predmetnúistinuneuhradil,dňa24.11.2011sadostaldoomeškaniasplnenímsvojhodlhu,ktorýmávoči
navrhovateľovi. Výška nákladov za odťah motorového vozidla bola stanovená v súlade so skutočnými
nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah
stanovovanými v danom odvetví a mieste. Oprávnenosti príkazníka na vykonanie technického odťahu

motorových vozidiel poukazujeme svedčia tieto rozsudky krajských súdov a nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky: rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 12. 2010 č.k. 15Co 393/2010,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 04. 2011 č.k. 15Co 392/2010, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 08. 07. 2009 č.k. 15Co 40/2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 16. 09. 2009 č.k. 15Co 234/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 03. 2009 č.k.
l0Co 60/2009 a Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 02. 2008 č.k. III US 300/07. V týchto súdnych

rozhodnutiach je uvedené, že faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z
verejno-právnej normy, ktorou zákon o správnom konaní (správny poriadok) jednoznačne je, a preto táto
činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromno-právnej normy. Je preto na vlastníkovi komunikácie,
akou formou v zmysle súkromno-právnych noriem, a to či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa
Obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli v súlade aj s iným

právnymi predpismi a Ústavou SR. Občan, ktorý porušil príslušné ustanovenia zákonov č. 315/1996 Zb.
napríklad tým, že motorové vozidlo zaparkoval v rozpore s týmto zákonom, v súlade s ust. § 40 ods.
1 zákona č. 315/1996 Z.z. je povinný uhradiť náklady správcovi cesty, ktoré mu vznikli v súvislosti s
odťahom motorového vozidla, nie spoločnosti, ktorá faktický výkon odťahu vozidla pre správcu cesty
vykonala. Správca komunikácie môže uzavrieť zmluvu o výkone odťahovacej služby s podnikateľským

subjektom, avšak nemôže sa na tento podnikateľský subjekt preniesť právo na vymáhanie pohľadávok,
resp. nákladov, ktoré v súvislosti s odťahom motorových vozidiel vznikajú. V prípade odstránenia vozidla
jedine správcovi cesty vzniká nárok na náklady odstránenia voči prevádzkovateľovi vozidla, a teda len
správca cesty je aktívne legitimovaným na vymáhanie týchto nákladov. V zmysle uvedeného je zrejmé,
že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky

a vozidla (ust. §141 ods. 5 písmeno b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), t.j. odstraňovanie
prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) jednoznačne je a preto predmetná činnosť môže byť upravená v
zmysle súkromnoprávnej normy; správca komunikácie je oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej
premávkyupraviťsizmluvnévzťahysinýmsubjektompodľasúkromnoprávnychnoriem,tedaajzmluvne

poveriť tretiu osobu (príkazníka) samotným odstránením vozidla, ktoré v zmysle ust. § 141 ods. 5 písm.
b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nespadá do oblasti verejného práva; a príkazná zmluva
je platná a je v súlade s právnym poriadkom SR a v žiadnom prípade neodporuje ust. § 43 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke ani inému právnemu predpisu.

Súd vydal vo veci dňa 31. 01. 2013 platobný rozkaz č.k. 50Rob/718/2012, proti ktorému podal odporca
odpor s odôvodnením, že vozidlo odporcu netvorilo prekážku cestnej premávky, jeho odtiahnutie preto
bolo protiprávne. Odťah vozidla je dočasným obmedzením vlastníckeho práva. Ako taký môže byť
vykonaný iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a len za účelom dosiahnutia ustanoveného cieľa
podľa čl.13 ods. 4 a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Vykladať zákony ústavne konformným spôsobom pritom

výslovne ukladá čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Vo verejnom záujme je výlučne odstránenie vozidla tvoriaceho
prekážku cestnej premávky. Odťah takéhoto vozidla má za cieľ odstrániť prípadné obmedzovanie
prejazdnosti, plynulosti premávky, neoprávnené parkovanie na parkovacom miesta pre invalidov a
podobne, ktoré predstavujú narušenie práv ostatných účastníkov cestnej premávky. Cieľom odťahu
vozidla však nie je sankcionovať vodiča za porušenie dopravných predpisov. Sankčné konanie je

osobitne upravené v priestupkovom zákone. Druh a výmera sankcie sú výsledkom správneho konania,
počas ktorého sa zohľadnia všetky relevantné skutočností, pričom nie je vylúčené ani upustenie
od sankcie, prípadne vyvinenie obvineného. Len v priestupkovom konaní a pri následnom súdnom
prieskumerozhodnutiaopriestupkusúzabezpečenévšetkyzárukyprávanasúdnuainúprávnuochranu
v zmysle či. 46 a nasl. Ústavy SR. Pokiaľ by odťah vozidla bol trestom, bol by tento trest uložený bez

akýchkoľvek procesných záruk. Vodič ako páchateľ dopravného priestupku a prevádzkovateľ vozidla
ako subjekt povinný uhradiť náklady na odstránenie vozidla pritom môžu byť osoby rozdielne a v takom
prípade by bol odťahom a hlavne jeho nákladmi potrestaný subjekt, ktorý sa ničoho protiprávneho
nedopustil. Vzhľadom na uvedené je odťah vozidla iba technickým opatrením a ako taký môže byťvykonaný iba v prípade nevyhnutnosti, t. j. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo iným
spôsobomobmedzujeprávainýchúčastníkovcestnejpremávky.Vykonanieodťahuvozidlanetvoriaceho
prekážku cestnej premávky zakladá naopak vážne porušenie Ústavou SR garantovaného vlastníckeho

práva. Navrhovateľ predložil Dodatok č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby, ktorá je
v príkrom rozpore s ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a najmä s čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Žiaden právny predpis nedovoľuje správcovi komunikácie preniesť výkon verejnej
moci, teda odťahovanie vozidiel z verejných komunikácií, na súkromnoprávny subjekt. Takáto zmluva je
v dôsledku uvedeného neplatná. Správca cesty má pri zákonnom odťahu nárok na náklady konkrétneho

odťahu, nie na svojvoľne určený poplatok. Navyše navrhovateľ výšku poplatku vôbec nezdôvodnil a
zrejme vychádzal z predpokladu, že tento môže byť dohodnutý zmluvne v rámci súkromnoprávneho
vzťahu medzi spoločnosťami ASTER a VEPOS, ktoré mimochodom nie sú účastníkmi tohto konania.
Ustanovenia § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke prevádzkovateľovi vozidla ukladá
povinnosť uhradiť náklady odstránenia vozidla. Pojem náklady odťahu však neznamená svojvoľne
určený poplatok, ale náklady skutočne vynaložené na konkrétny odťah. Nemožnosť paušálneho určenia

ceny za výkon núteného odťahu vozidla potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 70/03 s odôvodnením, že ust. § 40 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách predpokladá odtiahnutie vozidla na náklady jeho prevádzkovateľa, pretože
výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho - ktorého vozidla
(závisí od vzdialenosti z miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo

odťahuje a tiež dopravných technológií a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie), nemožno v
žiadnom prípade aplikovať paušálne určenie sadzieb ceny za výkon núteného odťahu vozidla, ale je
potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade
priamo vynaložené na odstránenie vozidla. Podľa uznesenia NS SR sp. zn.: 6M Cdo 22/2010 ust. § 40
zákona č. 315/1996 Z. z. predpokladá odtiahnutie vozidla ponechaného na mieste, kde je zastavenie

alebo státie zakázané na náklady jeho prevádzkovateľa. Pretože výška týchto nákladov je individuálna
v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho-ktorého vozidla, nemožno v žiadnom prípade za rozsah
týchto nákladov považovať výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku
2008 urobenú znalcom v roku 2009, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne,
preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla. Navrhovateľ doteraz

nepreukázal vznik akýchkoľvek jeho nákladov na odtiahnutie vozidla odporcu, ktoré požaduje nahradiť.
Keďže správca komunikácie náklady na odťah nevynaložil, nemohol mu vzniknúť nárok na ich náhradu.
Je zrejmé, že všetky náklady odstraňovania vozidiel znášala výlučne spoločnosť Car Towing a.s.
Nárok na náhradu nákladov však vzniká podľa zákona výlučne správcovi komunikácie. Spoločnosti
Car Towing a.s. takýto nárok nemohol vzniknúť, a teda nemá akú pohľadávku postúpiť. Spoločnosti

Car Towing a.s. teda vznikli náklady, nie však už nárok na ich náhradu. Navrhovateľovi ako správcovi
komunikácie naopak žiadne náklady nevznikli, nemôže sa preto dožadovať ich náhrady. Akékoľvek
postupovanie nároku na náhradu nákladov odťahu vozidla je pritom nezákonné, keďže ide o pohľadávku
verejnoprávneho charakteru, s ktorou možno nakladať iba v rámci zákonného splnomocnenia, keďže
verejnoprávne pohľadávky sa riadia režimom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiaden právny predpis však

túto verejnoprávnu pohľadávku nedovoľuje postúpiť. Navrhovateľ predložil akúsi faktúru od spoločnosti
Car Towing a.s. na sumu 36 456,- eura, ktorá má preukazovať vznik nákladov na odťah odporcovho
vozidla. Navrhovateľ však nepreukázal vznik akýchkoľvek nákladov, keďže nie je jasné aký má táto
faktúra súvis s nákladmi na odťah odporcovho vozidla a či bola uhradená. Znalecký posudok predložený
navrhovateľom je pre tento prípad nepoužiteľný, keďže vychádza z akejsi kalkulácie nákladov na odťah

a nie z individuálneho určenia nákladov odťahu vozidla odporcu. Znalec do kalkulovaných nákladov
zahrnul aj nesúvisiace výdavky - napríklad súdne poplatky na vymáhanie (nesúvisiacich vecí), školenia,
inzercia, poplatky bankám, atď. Znalec zvolil aj nesprávnu metodiku výpočtu, keď namiesto reálnych
nákladov zahrnul do kalkulácie tzv. odpisy. Odpis je však pojem výlučne daňový, ktorý nemá absolútne
nič spoločné s ekonomickou ani technickou hodnotou hnuteľnej veci. Motorové vozidlo je totiž za 4

roky účtovne odpísané na 100 %, jeho ekonomická hodnota (trhová cena) je však ešte stále cca 50
% pôvodnej kúpnej ceny a technická hodnota možno aj 70 %. Pri metodike akú použil znalec teda
náklady na obstaranie vozidla vstupujú do kalkulácie v neúmernej výške, čo spôsobuje, že náklady
na jeden odťah sú zdanlivo vysoké, aj keď odporca ich reálne nevynaložil, resp. jeho majetok sa v
takej miere neznížil. Správca komunikácie pritom môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne,

preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade, t. j. PHM a mzda
pracovníka, nie aj režijné a iné obdobné náklady, z ktorých znalec vychádzal. Žiaden zákon nedovoľuje
správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci,
teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomocí môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to staloaj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č.
135/1961 Z. z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Zákonné
oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto

oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Podľa ust. § 3 zákona č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy
komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie
zákona č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla,
či na takéto odstránenie vydávať pokyn. O odstránení vozidla odporcu rozhodol príslušník Mestskej

polície. Podľa ust. § 3 ods. 2 a § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. je správcom miestnych
komunikácií obec, prípadne právnická osoba obcou na tento účel založená alebo zriadená. V Bratislave
sú podľa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy správcami miestnych komunikácii jednotlivé mestské
časti. Mestská časť Bratislava - Staré mesto zriadila na účely správy miestnych komunikácií rozpočtovú
organizáciu VEPOS. Podľa ust. § 6 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. mestskú políciu zriaďuje hlavné mesto
SR Bratislava, nie jednotlivé mestské časti a už vôbec nie VEPOS. Príslušníka Mestskej polície hlavného

mesta SR Bratislavy teda nemožno súčasne považovať aj za predstaviteľa či zástupcu Mestskej časti
Staré Mesto, či spoločnosti VEPOS ako správcu komunikácie, keďže sa jedná o dva úplne odlišné
subjekty verejnej moci. Príslušník Mestskej polície nebol oprávnený nariadiť odťah ani podľa ust. § 43
ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko citované ustanovenie takéto oprávnenie
priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v zmysle ust.

§ 2 pism. p/ rozumie výlučne príslušník Policajného zboru, nie príslušník mestskej či obecnej polície.
Ust. § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. síce obecnú políciu oprávňuje vykonávať okrem iného
aj rozhodnutia starostu, v danom prípade však navrhovateľ nepreukázal, že by sa starosta osobne
dostavil na miesto odťahu a nariadil odťah vozidla odporcu. Správa komunikácie pritom nie je podľa ust.
§ 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke oprávnený rozhodovať o odstránení vozidla,

ale ho je iba oprávnený odstrániť ho, t. j. vykonať faktický úkon zasahujúc do práv prevádzkovateľa
vozidla. Pokiaľ však správca komunikácie (starosta) nie je oprávnený rozhodnúť o odťahu, nemôže
vzniknúť ani rozhodnutie, ktoré by príslušník mestskej polície vykonal. Zriaďovateľom Mestskej polície
hlavného mesta SR Bratislavy je mesto, nie mestská časť. Správcom miestnych komunikácii je však
mestská časť, ktoré nemá absolútne žiaden vzťah k Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy,

t. j. mestskej polícii iného samosprávneho celku. Príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR je
teda oprávnený vykonávať výlučne rozhodnutia primátora, nie starostu mestskej časti. Výkon právomoci
správcu komunikácie odstrániť vozidlo z komunikácie neprebieha v konaní podľa správneho poriadku,
idevšakvýlučneomocenskýakt,priktoromsprávcakomunikácievystupujeakomocenskýsuverén.Niet
teda ani najmenšieho náznaku súkromnoprávneho charakteru vzťahu medzi správcom komunikácie a

prevádzkovateľom vozidla, navyše ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
sa týka výlučne odstraňovania prekážky v cestnej premávke, čo nie je tento prípad. Ust. § 141 ods.
5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke priznáva právomoc rozhodnúť o odstránení iba
príslušníkovi policajného zboru. Správca komunikácie je podľa ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke oprávnený vozidlo iba odstrániť, čo nie je nič iné iba technický výkon. Nevydáva sa

žiadne rozhodnutie o odstránení, ktoré by predchádzalo následnému technickému vykonaniu. Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/03 uviedol, že správca miestnej komunikácie podľa ust. § 3d ods.
5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov pri odstraňovaní vozidla z komunikácie
vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie previesť na
iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého, výkonu

odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama
(správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Ani technický
výkon odstraňovania vozidiel teda nemožno preniesť na iný subjekt, ktorý nie je správcom komunikácie.
Spoločnosť Car Towing a.s. pritom vôbec nevykonáva iba akýsi technický úkon, ale zasahovala do práv
vlastníkov vozidiel v omnoho väčšom rozsahu, keďže odtiahnuté vozidla následne zváža do svojich

priestorov, kde ich uskladňuje, vynucuje od vlastníkov vozidiel peňažné plnenia pod hrozbou zadržania
vozidla, spisuje protokoly o vydaní vozidla a vo svojom mene posiela výzvy na zaplatenie. Navrhovateľ
teda spoločnosť Car Towing a.s. nepoveril iba akýmsi technickým výkonom, ale prenechal mu na
koristenie jednu svoju celú právomoc. Spoločnosť Car Towing a.s. tak zasahuje do práv vlastníkov
vozidiel bez adekvátnej trestnoprávnej zodpovednosti, akej podliehajú osoby vykonávajúce verejnú moc

- verejní činitelia. Ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré oprávňuje správcu
cesty na nútené odstránenie vozidla, je súčasťou verejnoprávnej normy. Pri nútenom odťahu prichádza k
vážnemuzásahudovlastníckehopráva,ktorýprichádzadoúvahylennazákladezákonaavnevyhnutnej
miere. Správca cesty vystupuje pri vykonávaní odťahov ako orgán verejnej moci. V zmysle ust. § 2ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri nútenom odstránení vozidla nemajú prevádzkovateľ
vozidla a správca cesty rovnaké postavenie. Je teda neprípustné, aby si navrhovateľ uplatňoval úrok z
omeškania podľa súkromnoprávneho predpisu, ako keby sa jednalo o občianskoprávny vzťah. Pokiaľ

by zákonodarca zamýšľal priznať orgánu verejnej moci okrem nároku na náhradu nákladov aj nárok
na úroky z omeškania, či inú obdobnú sankciu za omeškanie s úhradou, musel by tak urobiť výslovne
v príslušnej verejnoprávnej norme. Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávne, nie verejnoprávne
vzťahy. Občiansky zákonník teda nie je subsidiárnym predpisom vo vzťahu k zákonu č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, resp. jeho ustanovenie upravujúce dôsledky omeškania so splnením peňažnej

povinnosti nemá subsidiárneho ustanovenia k ustanoveniu tohto zákona priznávajúcemu správcovi
komunikácie nárok na náhradu nákladov odťahu. Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 300/2007 nebol vydaný
v konaní o posúdenie súladu právnych predpisov. Nejde ani o rozhodnutie týkajúce sa základných
ľudských práv a slobôd, nakoľko predmetom konania pred ÚS SR bolo porušenie práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody,
ale tvorí o osobitnú kategóriu práv. Základné ľudské práva a slobody sú totiž upravené v druhom

oddiele druhej hlavy Ústavy SR, právo na súdnu a inú právnu ochranu je naopak upravené v siedmom
oddiele druhej hlavy. Druhá hlava síce vo všeobecnosti upravuje základné práva a slobody, avšak bez
adjektíva ľudské. Predmetný nález je teda v tomto konaní irelevantný. Vzhľadom na nižšie uvedené vady
však nemôže poslúžiť ani ako nezáväzná inšpirácia, či byť chápaný ako súčasť nasledovaniahodnej
judikatúry. Ust. § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. výslovne určuje, že sudca je viazaný iba právnym

názorom obsiahnutým v rozhodnutí ÚS SR vydanom v konaní o súlade právnych predpisov, ktoré bolo
začaté na návrh súdu. Rovnaký záver vyplýva aj z ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré výslovne odkazuje
na oprávnenie súdu prerušiť súdne konanie a iniciovať konanie o súlade právnych predpisov. Konanie
sp. zn. III ÚS 2/01 však bolo začaté na návrh generálneho prokurátora, nie na návrh súdu, v zmysle
ust. § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. tak právny názor vyslovený v uvedenom náleze pre všeobecné

súdy záväzný nie je. Pokiaľ ust. § 135 ods. 1 O.s.p. určuje viazanosť rozhodnutím ÚS SR, je rozhodujúci
výrok takého záväzného rozhodnutia. Odôvodnenie slúži okrem iného na vysvetlenie úvah, ktoré súd k
vydaniu rozhodnutia viedli, nemá však záväznú povahu. Súd preto nemôže byť podľa ust. § 135 ods.
1 O.s.p. viazaný odôvodnením rozhodnutia ÚS SR, ale výlučne jeho výrokom. Výrok nálezu ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 2/01 znel tak, že všeobecne záväzné nariadenie mesta Spišská Nová Ves č. 4/99, ktorým sa

upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves ,nie je
v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 6 ods. 1
druhou vetou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, s § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a s § 24 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Tento výrok predmetného nálezu sa nijako netýka rozhodovania vo veci zákonností vykonávania odťahu
v Bratislave. Ústavný súd SR teda v konaní neposudzoval predmetné všeobecne záväzné nariadenie s
ohľadom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a nevyslovil záver, že právna norma, ktorá rieši odťahovanie vozidiel,
nezakazuje, aby bolo odťahovanie vozidiel zabezpečené prostredníctvom podnikateľských subjektov,

resp. aby správca cesty nemohol poveriť výkonom odťahovania vozidiel právnickú alebo fyzickú osobu,
ktorá ma oprávnenie uvedenú činnosť vykonávať. Odťah vozidla je dočasným obmedzením vlastníckeho
práva. Ako taký môže byť vykonaný iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a len za účelom
dosiahnutia ustanoveného cieľa. Vykladať zákony ústavne konformným spôsobom výslovne ukladá aj
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Správca cesty má podľa ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke povinnosť odstrániť iba vozidlo, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky v zmysle ust. §
43 ods. 1 tohto zákona. Ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke jednoznačne rozlišuje
vozidlá, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke a vozidlá, ktoré neoprávnene stoja na vyhradenom
parkovisku. Vozidlo stojace na vyhradenom parkovisku nie je vozidlo tvoriace prekážku v cestnej
premávke. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na účely tohto

zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu
vozidiel a pohyb chodcov, pričom vozidlo odporcu neobmedzovalo jazdu vozidiel ani pohyb chodcov.
Znenie ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. neochromuje naplnenie účelu tohto zákona.
Obci nič nebráni vykonávať odťahy svojimi prostriedkami alebo cez obcou zriadenú právnickú osobu.
Navrhovateľ mal v minulosti zriadenú spoločnosť VEPOS, ktorá vykonávala správu ciest. Navrhovateľ

tvrdil, že obec naplnila účel zákona, lebo zabezpečila odtiahnutie, aj keď tak urobila prostredníctvom
súkromnej osoby. Navrhovateľ sa nevysporiadal s tým, že na takýto postup pri výkone verejnej moci
nemá obec zákonné zmocnenie, a teda je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ bližšie
neobjasnil ako ohrozovalo vozidlo zaparkované na vyhradenom mieste bezpečnosť a plynulosť cestnejpremávky,životy,zdraviealebomajetok.Skutočnosťjetaká,žezásahdovlastníckehoprávaodporcubol
neprimeraný, lebo žiadny z uvedených záujmov nepoškodil ani neohrozil. Vozidlo odporcu teda netvorilo
prekážku cestnej premávky, preto navrhovateľ nemal povinnosť toto vozidlo odstraňovať, navyše vozidlo

odporcu neodstránil navrhovateľ, ale tretia osoba, ktorá správu ciest nevykonáva. Ust. § 3 ods. 1
písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia nariadenia Hlavného mesta SR
Bratislavu č. 3/1991 síce obecnú políciu oprávňujú vykonávať okrem iného aj rozhodnutia starostu, v
danom prípade však navrhovateľ nepreukázal, že by sa starosta osobne dostavil na miesto odťahu a
nariadil odťah vozidla odporcu. Správca komunikácie pritom nie je podľa ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke oprávnený rozhodovať o odstránení vozidla, ale je iba oprávnený vozidlo
odstrániť, t. j. vykonať faktický úkon zasahujúc do práv prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ však správca
komunikácie (starosta) nie je oprávnený rozhodnúť o odťahu, nemôže vzniknúť ani rozhodnutie, ktoré
by príslušník mestskej polície vykonal. Naviac, právomoc a pôsobnosť obecných a mestských polícií
upravuje osobitný predpis, ktorý mestskej polícii nepriznáva oprávnenie nariaďovať či vykonávať odťah
vozidiel. Kogentnú úpravu právomoci mestskej polície nemožno obchádzať či rozširovať interným aktom

starostu.

Navrhovateľ sa v konaní ďalej vyjadril, že aplikovaním pojmu výkon správy na konkrétny prípad
odstránenia vozidla možno vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej
vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Hlavným účelom tohto ustanovenia je, aby toto vozidlo bolo

odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Účelom tejto
úpravy je teda to, aby existoval účinný prostriedok zabezpečujúci bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Výkonom správy je teda zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dôvodom,
prečo zákonodarca riešil problém odstránenia vozidla priamo v zákone, je dôležitosť zabezpečenia
ochrany cestnej premávky. V prípade, že by neexistoval zákonný mechanizmus odstraňovania vozidiel,

neexistoval by spôsob, ako v konkrétnych prípadoch zabezpečiť bezpečnú a plynulú cestnú premávku.
Zákonodarca chcel obciam prikázať, aby boli tými entitami, ktoré dohliadajú a starajú sa o to, aby cestná
premávka bola bezpečná a plynulá, aby boli tými, kto za zabezpečenie tejto úlohy priamo zo zákona
preberá zodpovednosť. Zabezpečenie naplnenia účelu zákona totiž vykonala a teda odstránenie vozidla
vykonala obec ako subjekt, ktorý identifikoval prekážku cestnej premávky a rozhodol o tom, že pre

zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné vozidlo odstrániť. Obec naplnila
účel zákona. Tým, že účel zákona naplnila obec a nie súkromná osoba, zároveň bola vlastníckemu
právu poskytnutá ochrana, keďže sa do neho nezasiahlo na základe svojvôle, ale naopak na základe
zákonného postupu, navyše zásah bol vykonaný ako následok porušenia zákona a ako následok
toho, že konaním, za ktoré nesie zodpovednosť prevádzkovateľ vozidla, sa zasiahlo do bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky. Zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v konkrétnom
prípade odôvodňuje zásah do vlastníckeho práva, samozrejme musí ísť o zásah v odôvodnených
prípadoch, vykonaný v súlade s účelom zákona. V danom prípade nemožno ignorovať skutočnosť,
že odporca ako prevádzkovateľ motorového vozidla porušil predpisy na úseku cestnej premávky.
Týmto protiprávnym konaním odporcu vznikla zo zákona navrhovateľovi ako správcovi komunikácie

povinnosť odstrániť motorové vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky. Nárok na úhradu nákladov
odťahu motorového vozidla pritom nepredstavuje v žiadnom prípade formu odmeny za výkon správy
komunikácií, ale pokrytie skutočných nákladov, ktoré správcovi komunikácie vznikli práve vedomým
protiprávnym konaním prevádzkovateľa motorového vozidla. Náklady odťahu motorového vozidla boli
určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah

motorového vozidla stanovovanými v danom mieste a čase (napr. Dopravný podnik Bratislava, a.s.).
Znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 27. 05. 2011 bol predložený za účelom preukázania relevantnosti
výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov.
Výšku nákladov stanovil znalecký posudok na sumu 105,30 eura. Skutočnosť, že navrhovateľ vymáha
sumu nižšiu v žiadnom prípade nepôsobí v neprospech odporcu. Neobstojí ani argument, že nútený

odťah bol vykonaný v roku 2011, zatiaľ čo znalecký posudok sa týka nákladov odťahu v roku 2010.
Vzhľadom na rast cien všetkých komodít, ako aj infláciu je pravdepodobné, že cena podľa novšieho
znaleckého posudku by bola len vyššia, preto je základ znaleckého posudku stále aktuálny. V znaleckom
posudku sa uvádza, že pre odťahovaciu službu spoločnosti Car Towing, a.s. sa kalkuláciou rozumie
prepočet nákladov na prácu alebo službu, t.j. jeden odťah motorového vozidla, ktorú je potrebné

v súvislosti s jeho uskutočnením vykonať. Kalkulácia na jeden odťah sa po preskúmaní nákladov
spoločnosti javí ako najefektívnejším spôsob kalkulácie. Vyplýva to zo skutočnosti, že rozhodujúca časť
nákladov je tvorená nepriamymi nákladmi, ktoré nie je možné na kalkulačnú jednotku vyčísliť. Ak by
bola kalkulácia počítaná na kilometrovné, prípadne podľa váhy vozidla, potom by rozvrhová základňana nepriame náklady nezohľadňovala realitu. Náklady a opotrebenie automobilu totiž nevznikajú iba
pri jeho jazde, ale aj pri nakladaní a vykladaní odťahovaných aut. Zároveň z hľadiska tržieb nie je pre
spoločnosť žiaden rozdiel, či vykoná jazdu 1 km alebo 10 km, či prepraví 800 kg auto alebo 2 tonové,

je výnos je vždy rovnaký. Z tohto hľadiska, aj z hľadiska vyvolaných zvýšených nákladov na výpočet
či už podľa kilometrov alebo hmotnosti, by analýza absolútne nereflektovala na vykazované tržby a
náklady. Vyhotovovanie znaleckého posudku za každý jednotlivý odťah motorového vozidla vykonaný
správcom komunikácie by nebolo únosné tak po časovej, ako aj finančnej stránke, pričom náklady
znaleckého stanovenia ceny za odťah konkrétneho motorového vozidla by v konečnom dôsledku znášal

samotný prevádzkovateľ, ktorý svojím zavinením dal správcovi komunikácie dôvod na odtiahnutie
motorového vozidla. Týmto by sa výsledná suma nákladov na odťah motorového vozidla, tvoriaceho
prekážku cestnej premávky, len neprimerane a neúčelne navyšovala. Predmetnou faktúrou č. 201149
bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik nákladov na odstránenie motorového vozidla odporcu
na strane navrhovateľa, a nie na strane jeho zmluvného partnera - spoločnosti Car Towing, a.s. V
zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 je starosta mestskej

časti, a teda aj starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, oprávnený poveriť svojím rozhodnutím
príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úlohy, a teda aj rozhodnúť o samotnom odťahu
motorového vozidla. Poverenie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania
vozidiel zo dňa 20. 10. 2009 je teda platné, v súlade s právnym poriadkom SR a oprávňuje príslušníka
mestskej polície Bratislava - Staré Mesto na rozhodovanie o odstraňovaní motorových vozidiel. Úroky

z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Charakter peňažných záväzkov majú všetky
obligácie, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá. Z pojmového vymedzenia úrokov
z omeškania vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade peňažného dlhu len v
prípade, ak je dlžník v omeškaní s jeho plnením. Náklady odťahu motorového vozidla sú jednoznačne
peňažnou pohľadávkou správcu komunikácie voči prevádzkovateľovi odstráneného vozidla. Vzhľadom

na skutočnosť, že odporca neuhradil náklady odťahu, ktoré navrhovateľovi vznikli pri plnení jeho
zákonných povinností na úseku dopravy z dôvodu porušenia právnych predpisov odporcom, bol
navrhovateľ nútený vymáhať nárok na úhradu nákladov odťahu motorového vozidla prostredníctvom
ingerencie súdnej moci. Nakoľko odporca neuhradil, aj napriek predchádzajúcej výzve zo strany
navrhovateľa, riadne a včas náklady na odstránenie jeho motorového vozidla, dostal sa so zaplatením

žalovanej sumy do omeškania. Odporca je povinný popri istine zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo
peňažnej pohľadávky pozostávajúce zo zákonného úroku z omeškania z dôvodu nesplnenia povinnosti
odporcu uhradiť včas a riadne celú istinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, a ďalej listinnými

dôkazmi, a to: zmluvou o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa 23. 10.2006 a jej dodatkom č.
3 zo dňa 13. 11. 2009, poverením starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení
odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20. 10. 2009,
rozhodnutím o odstránení vozidla zo dňa 07. 11. 2011, fotodokumentáciou k odstránenému motorovému
vozidlu, protokolom o odovzdaní vozidla č. 4541110708 zo dňa 08. 11. 2011, výzvou na úhradu nákladov

na odstránenie vozidla zo dňa 08. 11. 2011, faktúrou obchodnej spoločnosti Car Towing, a.s. č. 201149,
znaleckým posudkom č. 3/2011 zo dňa 27. 05. 2011, predžalobnou výzvou navrhovateľa zo dňa 02.
02. 2012, cenníkom súkromnej odťahovej služby za odťah vozidla, výpisom z obchodného registra
spoločnosti,akoajďalšímilistinnýmidôkazmi,založenýmivspise,azistilskutkovýstavveci,preukázaný
vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na účely tohto zákona sa ďalej
rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb
chodcov.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný

dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej
premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosťalebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam,

Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je
ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej

premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť
na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne
zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou
cestnej premávky súvisia.

Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť

vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí
prekážku cestnej premávky.

Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť
vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom

parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené.

Podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ak vozidlo tvorí prekážku cestnej
premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť
aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty

podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na
rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil,
alebo správca cesty.

Podľa ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke všeobecný predpis o

správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky.

Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správu pozemných
komunikácií vykonávajú ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne
právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správu pozemných
komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a
účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené
alebo zriadené.

Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 mestská polícia
plnítietoúlohy:vykonávanariadeniahlavnéhomesta,nariadeniamestskýchčasti,uzneseniamestského
zastupiteľstva, uznesenia miestnych zastupiteľstiev, rozhodnutia primátora a rozhodnutia starostu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Predmetom tohto konania je procesný nárok navrhovateľa, ktorý je tvorený jednak predmetom nároku
formulovaným v žalobnej žiadosti ako požadovaný petit a jednak základom nároku obsahujúcim právne

významné skutočnosti, na ktorých navrhovateľ zakladal svoj žalobný návrh. Základ nároku navrhovateľ
vymedzil ako vykonanie odťahu vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky navrhovateľom na
náklady odporcu ako osoby, ktorá spôsobila prekážku cestnej premávky, keď táto prekážka nebola
bezodkladne odporcom odstránená.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom predložených listinných dôkazov za

dokázané,ženavrhovateľjesprávcommiestnychkomunikáciiIII.aIV.triedynachádzajúcichsanaúzemí
Bratislava - Staré Mesto. Dňa 07. 11. 2011 o 11:10 hod. bolo z Palackého ulice v Bratislave, ktorá je
miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky
vykonáva mestská časť Bratislava - Staré Mesto (teda navrhovateľ), odstránené osobné motorové
vozidlo zn. Ford, EČV: Z., ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla

rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu
komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení
odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20. 10. 2009. Podľa
rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na ulici Palackého v Bratislave na vyhradenom
parkovisku, ktoré nebolo preň určené, a to v parkovacom boxe č. 34 napriek skutočnosti, že sa jednalo o

vyhradenéparkovaciemiesto,ktoréodporcaneboloprávnenývyužívať.Nazákladerozhodnutiasprávcu
komunikácie (navrhovateľa) vykonala technický odťah predmetného motorového vozidla spoločnosť
Car Towing, a.s., ktorá tak urobila na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa
23. 10. 2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13. 11. 2009. Faktúrou č. 201149 zo dňa 06. 12. 2011
spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu predmetného motorového

vozidla odporcu. Nasledujúceho dňa (08. 11. 2011) v čase 20:06 hod. odporca prevzal motorové vozidlo
spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu znejúci na sumu 93,- eura s lehotou splatnosti
23. 11. 2011, pričom odporca túto sumu navrhovateľovi neuhradil. Predmetný skutkový stav mal súd
preukázaný okrem vykonaných dôkazov aj zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, ktorí uvedený
skutkový stav zhodne nerozporovali, takže si ho súd podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Tvrdenia

účastníkov konania súd pomerne vyčerpávajúcim spôsobom zachytil v tomto rozsudku pre poukázanie
na ich skutkovo síce zhodnú, avšak právne diametrálne odlišnú argumentáciu.

Súd konštatuje, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. r/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a /, § 3 ods. 2 písm.
b/, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a/, § 43 ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 5 a § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 3d ods. 5 písm. c/ a ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu
č. 3/1991 správa verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva, pričom správu miestnych
pozemných komunikácií a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce (teda aj navrhovateľ)
vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné

aužívanéulice,parkoviskávovlastníctveobcíaverejnépriestranstvá,ktoréslúžiamiestnejdopraveasú
zaradené do siete miestnych komunikácií. Obec tu teda vykonáva verejnú správu, je tu orgánom verejnej
správy. Jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo
zriadená je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke oprávnená
bezodkladne odstrániť vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávke na náklady toho, kto túto spôsobil, ak

tak bezodkladne neurobí ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky. Správca cesty pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej
výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného
výkonuodtiahnutiavozidla).Takétooprávnenie,vzhľadomnapovahuvzťahu,vrámciktoréhomáknemu
dôjsť, je oprávnená vykonať teda len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená

alebo zriadená. Správca komunikácie je takisto oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky
upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť
tretiu osobu (príkazníka) samotným odstránením vozidla. Účelom právneho stavu, podľa ktorého o
odstránení prekážky sa rozhoduje mimo správneho konania, je zabezpečenie efektívneho odstráneniaprekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv
daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach
upravených normami správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu

pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho právo
konať to, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ale môže konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona (či. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Z uvedeného skutkového stavu a z vyššie uvedeného je teda nesporné, že navrhovateľ bol oprávnený

vykonať odťah motorového vozidla, pokiaľ tvorí prekážku cestnej premávky (podľa ust. § 43 ods. 4
písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane
chodníka, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky a podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b/ tohto
zákona môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka, ak je na vyhradenom parkovisku,
ak také parkovisko nie je preň určené); a odporca ako účastník cestnej premávky svojim konaním
porušil povinnosť správať sa disciplinovane a takisto povinnosť dbať na dopravné značky, čím spôsobil

na miestnej komunikácii porušenie predpisov cestnej premávky, spočívajúcu v tom, že zaparkoval
svoje motorové vozidlo na parkovisku, ktoré bolo označené ako rezervované parkovisko pre držiteľov
vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK a.s., ako o tom svedčí pripojená fotodokumentácia
Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, ktorú do spisu ako dôkaz predložil navrhovateľ. Súd
zo svojej úradnej činnosti predmetný systém vyhradených (rezervovaných) parkovacích miest, resp.

parkovísk pozná. Ide o miesta na parkovanie motorových vozidiel, ktoré sú vyznačené na okraji cesty
pri chodníku a pri ktorých je dopravná značka označujúca v modrom obdĺžniku bielou farbou napísané
R RÉSERVÉ a v bielom obdĺžniku čiernou farbou napísané pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích
kariet BPS PARK a.s., počet boxov ..... (ľubovoľný počet podľa-ktorého miesta). V praxi to znamená, že
ktorýkoľvek vodič môže na takomto parkovacom miesta zaparkovať, pričom má iba jednu povinnosť, a

to zakúpiť za cenu 1,- eura od príslušného predajcu (ktorí vždy v okolí týchto parkovacích miest stoja,
označení žltou reflexnou vestou a označením spoločnosti BPS PARK a.s.) špeciálnu parkovaciu kartu,
ktorú označí, pričom jedna parkovacia karta predstavuje oprávnenie parkovať na danom parkovacom
mieste 1 hodinu.

Súd konštatuje, že v obdobných sporoch bola súdmi vyššieho stupňa, ako aj Ústavným súdom prijímaná
pomerne nerovnaká judikatúra, pričom daný spor podľa názoru je špecifický v tom, že samotným jadrom
problému tohto sporu bolo vyriešenie otázky, či odporca spôsobil prekážku cestnej premávky a tiež
samotná povaha tejto prekážky.

Zo zavedenej praxe uvedenej v predchádzajúcich odsekoch je zrejmé, že oprávnenie stáť na takýchto
parkovacích miestach vzniká majiteľovi alebo prevádzkovateľovi tam zaparkovaného motorového
vozidla vzniká zakúpením, označením a vyložením predmetnej jednorazovej karty na palubnej doske
motorového vozidla. Z tohto je zároveň tiež zrejmé, že ak vodič stojaci na takomto parkovacom
mieste si nesplní uvedenú povinnosť a nezakúpi, neoznačí ani nevyloží na viditeľné miesto predmetnú

parkovaciu kartu, poruší týmto pravidlá cestnej premávky, avšak toto porušenie nespočíva v prekážke
cestnej premávky, pretože stojí jeho motorové vozidlo na mieste vyhradenom na parkovanie, ale poruší
povinnosť za toto parkovanie zaplatiť spol. BPS PARK a.s. Bratislava.

Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženej fotodokumentácie, opatrenej pri odťahovaní

motorového vozidla odporcu, je zrejmé, že motorové vozidlo odporcu stálo na mieste vyhradenom na
parkovanie, pričom odporca si nesplnil vyššie uvedenú povinnosť zakúpiť, označiť a vyložiť predmetnú
jednorazovú kartu na palubnej doske motorového vozidla. Súd, preto považoval podľa ust. § 3 ods.
1, ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takéto odporcove opomenutie
uvedenej povinnosti za porušenie pravidiel cestnej premávky a neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho

z dopravnej značky, čím odporca porušil pravidlá cestnej premávky. Zároveň je však súd toho názoru,
že takéto porušenie povinnosti odporcu ako prenajímateľa motorového vozidla, ktoré stálo na mieste
určenom na parkovanie bez príslušného oprávnenia tam stáť za takú prekážku cestnej premávky podľa
ust.§2ods.2písm.r/zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,ktoráneohrozovalaanineobmedzovala
jazdu vozidiel a pohyb chodcov, pretože odporca stál na mieste určenom na parkovanie, čím logicky

nemohol ani obmedziť ani ohroziť jazdu vozidiel ani pohyb chodcov.

Odporca bol povinný podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takúto prekážku
cestnej premávky odstrániť, čím súd v zmysle vyššie uvedeného skutkového reálneho stavu považovalzakúpenie, vyznačenie a vyloženie predmetnej špeciálnej parkovacej mieste na viditeľné miesto vo
vozidle, čím by sa odporcove parkovanie na tomto parkovacom mieste stalo oprávneným.

Z predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľ ako právnická osoba založená Hlavným mestom SR Bratislava je správcom miestnych
komunikácií vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v predmete jeho činnosti je okrem iného
aj odstraňovanie prekážok cestnej premávky na náklady prevádzkovateľa vozidla, čím bola daná
jeho aktívna legitimácia v tomto spore, čo zároveň znamená, že navrhovateľ má právo vykonať

odťah motorového vozidla, ktoré spôsobuje prekážku cestnej premávky. Súd však na základe vyššie
uvedeného považoval odťah motorového vozidla odporcu za daného stavu za činnosť v rozpore s čl. 13
ods. 4 a najmä čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorých nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere, pričom podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke môže navrhovateľ odstrániť vozidlo stojace na ceste, ak je na vyhradenom parkovisku, ak
také parkovisko nie je preň určené, pričom zo skutkového stavu mal súd za preukázané, že predmetné

parkovisko, resp. miesta určené na parkovanie boli určené aj pre odporcu s podmienkou zakúpenia,
vyznačenia a vyloženia príslušnej parkovacej karty na viditeľnom mieste v zaparkovanom vozidle.
Znamená to, že ak by odporca si predmetnú parkovaciu kartu zakúpil, vyznačil a vyložil ju v motorovom
vozidle na viditeľné miesto, nebola by splnená náležitosť ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a predmetné parkovisko, resp. miesto určené na parkovanie by bolo preňho

určené. Z tohto dôvodu nebola podľa názoru súdu naplnená závažnosť porušenia pravidiel cestnej
premávky natoľko, aby prišlo k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu odťahom jeho motorového
vozidla,ktoréstátímnamiesteurčenomnaparkovanieneohrozovaloprejazdvozidielanipohybchodcov,
a preto takýto odťah motorového vozidla odporcu predstavoval zásah nad nevyhnutnú mieru, ktorú
možno spravodlivo očakávať pri odstraňovaní takých prekážok cestnej premávky, ktoré napĺňajú znaky

obmedzenia alebo sťaženia pohybu vozidiel alebo pohybu chodcov. Súd preto považoval za spravodlivé
v tomto prípade, keďže odporca neohrozoval ani nesťažoval prejazd vozidiel alebo pohyb chodcov, ho
sankcionovať pokutou podľa príslušného právneho predpisu a nie odťahom jeho motorového vozidla,
ktoré nikoho a nič neohrozovalo, iba odporca za jeho parkovanie nezaplatil príslušný predpokladaný
poplatok.

Keďže odporca podľa názoru súdu nespôsobil takú prekážku cestnej premávky, že bolo
bezpodmienečne potrebné vykonať odťah jeho motorového vozidla, súd navrhovateľovmu nároku, ktorý
je inak vo všeobecnej rovine daný v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nemohol vyhovieť.

Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 300/2007, na ktorý sa odvolával navrhovateľ, nebol vydaný v konaní o
posúdenie súladu právnych predpisov. Nejde ani o rozhodnutie týkajúce sa základných ľudských práv
a slobôd, nakoľko predmetom tohto konania pred Ústavným súdom SR bolo porušenie práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody,
ale tvorí o osobitnú kategóriu práv. Výrok tohto nálezu pritom iba všeobecne záväzné nariadenie mesta

Spišská Nová Ves č. 4/99 vyhlásil za nesúladné s Ústavou SR a ďalšími zákonmi. Ústavný súd SR teda
v tomto konaní nevyslovil záver, že právna norma, ktorá rieši odťahovanie vozidiel, nezakazuje, aby bolo
odťahovanie vozidiel zabezpečené prostredníctvom podnikateľských subjektov, resp. aby správca cesty
nemohol poveriť výkonom odťahovania vozidiel právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá ma oprávnenie
uvedenú činnosť vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný nález Ústavného súdu SR sa netýkal

posúdenia tohto sporu, a teda sa ním súd pri rozhodovaní vo veci samej neriadil.

Pokiaľ ide o náklady navrhovateľa vynaložené na odťah motorového vozidla odporcu súd sa týmito
nákladmiaichvýškounezaoberal,pretožetietonákladyaichvýškanebolivovzťahukpodstatesúdneho
rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa, dôležitými, nakoľko nemohli zvrátiť rozhodnutie

súdu vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a navrhovateľov nárok ako nedôvodne podaný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Trovy konania vo veci úspešného účastníka podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. - odporcu - pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu č.k. 50Rob/718/2012 zo dňa 31. 01.
2013 vo výške 16,50 eura podľa položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov a sumy 136,50 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu,
vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej pomoci po 16,60 eura (prevzatie a príprava, podanie
odporu, vyjadrenie k vo veci a účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2013), 1 úkonu právnej pomoci po 8,30
eura (účasť na pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozsudok dňa 20. 11. 2013), 5 režijných paušálov

po 7,81 eura a náhradu za platbu DPH.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného

účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.