Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203760
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:2215203760.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

PrimabankaSlovensko,a.s.,Hodžova11,Žilina,IČO:31575951protiodporcovi:F.A.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom H. P. XX/X, F., t.č. A. XX/X, F., o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.000,- €, úrok vo výške 197,06 €, úrok
z omeškania do zosplatnenia vo výške 3,62 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.197,06
€ od 7.5.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 192,-
€, to všetko v mesačných splátkach po 70,- € splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.3.2015 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu neuhradenú istinu vo výške 3.000,- €, neuhradené úroky vo výške 197,06 €, neuhradené úroky z
omeškania vo výške 3,62 €, úrok vo výške 19,53 % ročne zo sumy neuhradenej istiny vo výške 3.000,-
€ od 7.5.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy neuhradenej istiny a
úroku od 7.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že

odporca s ním uzatvoril dňa 20.12.2011 zmluvu č. 20/312/11, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 3.000,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach do 20.12.2021.
Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa
23.4.2012 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 6.5.2012. Odporca z dlžnej
sumy nič neuhradil. Ku dňu podania návrhu pohľadávka odporcu predstavuje sumu dlžnej istiny úveru vo
výške 3.000,- €, dlžných úrokov vo výške 197,06 €, dlžných úrokov z omeškania vo výške 3,62 €. Taktiež
si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania počnúc od 7.5.2012 do zaplatenia.

Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie náhradu súdneho poplatku za návrh.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením
obsahu listín založených v spise a to výpisu z účtu, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru,
preberacieho protokolu, úverovej zmluvy, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok,
výzvy na predčasné splatenie úveru, upomienky, všeobecných obchodných podmienok účinných k
1.12.2011, špecifikácie pohľadávky, výpisu z hlavnej knihy a ostatných ku spisu pripojených listín,

prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovanie ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 20/213/11 zo dňa 20.12.2011 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
3.000,- €, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po 57,04 € s dobou splatenia 120 mesiacovpočnúc od 20.1.2012 do 20.12.2021. odporca bol tiež povinný uhrádzať poplatok za správu úverového
účtu vo výške 1,99 € mesačne a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- €, ktorý bol
splatný v deň poskytnutia úveru. Úroková sadzba bola medzi účastníkmi konania dohodnutá vo výške

19,53 % ročne, RPMN vo výške 23,30 % pri priemernej RPMN vo výške 18,29 %. Celkove sa odporca
titulom úveru zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 7.143,60 €. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z výpisu z účtu za obdobie od 20.12.2011 do
31.12.2011 odporca čerpal úver vo výške 2.900,- € dňa 21.12.2011 (keď zo sumy poskytnutého úveru vo
výške 3.000,- € bol odrátaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- €). Ako vyplynulo z písomného

podania navrhovateľa zo dňa 23.4.2012, tento pre neplnenie zmluvných podmienok odporcom rozhodol
o predčasnej splatnosti úveru, pričom odporcu vyzval na zaplatenie celého zostatku úveru do 6.5.2012.
Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 3.000,- € titulom
neuhradenej istiny, sumu 197,06 € titulom neuhradených úrokov a sumu 3,62 € titulom neuhradených
úrokov z omeškania. Okrem zaplatenia tejto sumy si navrhovateľ uplatnil i zaplatenie zmluvného úroku
a úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

Odporca v priebehu konania uznal, že s navrhovateľom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mu
pol poskytnutý úver vo výške 3.000,- €. Tiež uznal, že úver riadne nesplácal, keď titulom úveru uhradil
maximálnesumu50,-€atozdôvodu,ževmesiacinasledujúcompouzavretízmluvystratilzamestnanie.
Súd požiadal o uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach po 60,- až 70,- € s

lehotou splatnosti po 10. dni v mesiaci. Túto svoju žiadosť odôvodnil tým, že je zamestnaný s príjmom
vo výške 320,- € netto, ktorá suma mu je v tejto výške vyplácaná zamestnávateľom po zrazení sumy
75,- € mesačne titulom exekúcie. Zamestnaný je v spoločnosti KOM N., s.r.o. J. - R. stráž. Je slobodný,
bez vyživovacej povinnosti. D. v podnájme u rodičov svojho kamaráta. Za podnájom mesačne uhrádza
sumu 100,- € a tiež uhrádza zálohovú platbu za spotrebu elektriny vo výške 70,- € mesačne. Nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena

jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná

zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.

Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (týkajúce sa spotrebiteľa
a spotrebiteľských zmlúv).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi
poskytnutýspotrebiteľskýúver,ktorýsaodporcazaviazalsplatiťnavrhovateľovipravidelnýmimesačnými
splátkami. Odporca titulom poskytnutého úveru mal navrhovateľovi uhradiť 120 splátok po 57,04 €, 120

x mesačný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne a poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 60,- € splatný v deň poskytnutia úveru, celkove sumu 7.143,60 €. Pre neplnenie zmluvných
povinností odporcom, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 23.4.2012 oznámil odporcovi, že vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a odporcu vyzval na splatenie celého dlhu z titulu úveru do 6.5.2012.
Uvedené v priebehu konania zo strany odporcu namietané nebolo. Súd tak uzatvára, že úverová

zmluva jej predčasným ukončením zanikla, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi lehotu na splnenie
povinnosti zo zmluvy do 6.5.2012. Čo sa týka uplatneného nároku, súd vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že zo strany navrhovateľa bol dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
3.000,- €, vyčísleného úroku vo výške 197,06 € ako aj úroku z omeškania vo výške 3,62 €. Keďže
odporca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by dlžnú sumu titulom predčasne ukončeného zmluvného

vzťahu navrhovateľovi uhradil, súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto
sumy tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď navrhovateľ v tejto časti uplatneného
nároku uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok
vo výške 19,53 % ročne zo sumy 3.000,- € za obdobie od 7.5.2012 do zaplatenia, súd v tejto časti
považoval návrh za nedôvodný. Súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času

účinkov predčasného ukončenia zmluvného vzťahu (ku ktorému došlo z dôvodu porušovania zmluvných
povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa zosplatnila
v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné
prostriedky, zosplatnením úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Je nesporné,

že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov
má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje,
vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však
účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru

len nárok na úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má
sankčnú povahu. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do
splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokovz úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu (z dôvodu porušovania
zmluvných povinností odporcom) a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia

úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov
aj po zosplatnení úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho
postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.

Je nepochybné, že odporca sa riadnym nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, preto ho súd
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny a zmluvného úroku
(vyčíslených ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 3.197,06 €) počnúc od 7.5.2012 do zaplatenia,
ku ktorému dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu. Úrok z omeškania bol zo strany
navrhovateľa uplatnený v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľovi ako v
konaní neúspešnému účastníkovi len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorá
pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 192,- €.

Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu o uloženie
povinnosti plnenia v splátkach. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú výške
dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška
s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu podľa názoru súdu
nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.