Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200265
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715200265.5

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci navrhovateľa J. O.,
X.. XX.XX.XXXX, bytom Ž., N.. C. L. XXXX/XX, proti odporcom 1/ H.K. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. L.,
K. XXXX/XXX-XX a 2/ C. O., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XXX-XX, obaja odporcovia právne
zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Pélim, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 5/9, o zapretie
otcovstva a výmaz otca z rodného listu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia, a to odporkyni 1/
vo výške 175,01 eur a odporcovi 2/ vo výške 175,01 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám
právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.01.2015 domáhal určenia, že nie je otcom
odporcu 2/ a zároveň žiadal, aby súd nariadil matričnému úradu Pov. Bystrica vykonať výmaz v knihách
a z rodného listu odporcu 2/ navrhovateľa ako otca odporcu 2/. V návrhu uviedol, že manželstvo
medzi ním a odporkyňou 1/ bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/142/2006-49 o dňa 29.11.2006
rozvedené, odporca 2/ bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne 1/ a navrhovateľovi bolo určené
prispievať na výživu vtedy ešte maloletého odporcu 2/ sumou 5000,- Sk. V čase narodenia odporcu 2/

bol navrhovateľ manželom odporkyne 1/, preto bol do rodného listu zapísaný ako otec odporcu 2/. Ešte
pred uzavretím manželstva odporkyňa 1/ podvádzala navrhovateľa. Na strane 4 návrhu uvádza, že v
roku 1996, teda rok pred narodením odporcu 2/, sa navrhovateľ podozvedal od známych, že odporkyňa
1/ mala sexuálny styk aj s inými mužmi. Tieto skutočnosti , že exmanželka mala sexuálny styk s inými
mužmi aj v roku 1996 sa dozvedel až v roku 2013. Na strane 3 návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že
bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, za ktorý bol odsúdený na výkon trestu odňatia

slobody od 17.02.2009 do 17.02.2011. Keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody sa od známych
dozvedel, že v roku 1996 v čase 8 -9 mesiacov (teda 300 dní pred narodením údajného syna) mala
odporkyňa 1/ pohlavný styk s viacerými osobami a navrhovateľ v tom čase s odporkyňou 1/ nespával
(strana 6 návrhu). V septembri 2014, keď mu policajti zadržali vodičské oprávnenie, telefonoval s
odporkyňou 1/, pričom táto mu po hádke naznačila, že odporca 2/ nie je jeho syn (strana 5 návrhu).
Uviedol, že už dávno rozmýšľal, že odporca 2/ nie je jeho syn, keďže odporkyňa 1/ žila promiskuitným

životom a odporca 2/ sa na neho nepodobá ani na nikoho z navrhovateľovej rodiny (strana 6 návrhu).
Navrhol, aby boli urobené DNA testy všetkým mužom, ktorých v návrhu uvádza a vypočul svedkov -
známych A. H. a jeho manželku E. H., E. B. J. - O. F., sused J., H. B. V., čo vlastní penzión a J. L. B.
G. za účelom potvrdenia tvrdení navrhovateľa o promiskuite odporkyne 1/. Na strane 9. svojho návrhu
navrhovateľ uviedol, že až na prelome roku 2013 a 2014 zistil skutočnosti, ktoré spochybňujú, že je
biologickým otcom.Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže je vulgárny,
scestný, lživý, chorobný a primitívny. Odporkyňa 1/ uviedla, že otcom odporcu 2/ je navrhovateľ. V rámci
trestného konania, ktoré sa v minulosti viedlo proti navrhovateľovi bolo znaleckým dokazovaním zistené,

že navrhovateľ trpí paranoidnou poruchou osobnosti , pričom ide o trvalú povahovú a charakterovú vadu.
Návrh navrhovateľa je potrebné považovať za jeho pomstu , keďže je voči nemu vedené exekučné
konanie o vymoženie výživného, v rámci ktorého mu bol zadržaný vodičský preukaz.

Na margo písomného vyjadrenia odporcov 1/ a 2/ zaslal navrhovateľ 4-stranové vyjadrenie, ktoré je

plné vulgarizmov a ktorého obsah sa žiadnym spôsobom netýka predmetu tohto konania.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol
na pojednávanie riadne a včas predvolaný, avšak svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil,
pričom prihliadol na obsah spisu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných
dôkazov: rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/142/2006-49 zo dňa 29.11.2006, rodný
list odporcu 2/ , trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/231/2008-70 zo dňa 15.10.2008, potvrdenie o
výkone trestu odňatia slobody zo daň 13.01.2015, sobášny list, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 08.06.1990 v obci R., K., manželstvo, čo súd mal za preukázané
z S. Z. Č. K., matričný úrad Úradu mestskej časti mesta L., L. - stred, okres L. - mesto zo dňa 09.02.2015.
Toto manželstvo bolo Okresným súdom Považská Bystrica č. k. 8C/142/2006-49 zo dňa 29.11.2006,
právoplatne dňa 06.12.2006 rozvedené, čo súd zistil z citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu.

Počas trvania tohto manželstva, dňa 20.01.1997, sa narodil odporca 2/, pričom v rodnom liste je ako otec
odporcu 2/ uvedený navrhovateľ. Uvedená právna skutočnosť je zapísaná v knihe narodení matričného
úradu J.. L. zv. 72, ročník 1997, na strane 241 pod por. č. 60, čo bolo preukázané z rodného listu
vydaného Mestom Pov. Bystrica, matričný úrad č. 71/2015.
Z potvrdenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zo dňa 13.01.2015 bolo zistené, že navrhovateľ vykonával

trest odňatia slobody od 17.02.2009 do 17.02.2011.

Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine účinný od 1.4.2005 Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.
aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva
a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine Manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa
dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca 2/ sa na rodil dňa 20.01.1997 počas

trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ a za účinnosti zákona č. 94/1963 Zb. o rodine. Na právo
navrhovateľa zaprieť otcovstvo sa vzťahoval právny stav podľa zákona č. 94/1963 Zb. v zmysle § 114
zákona č. 36/2005 Z. z. , ktorý zrušil zákon č. 94/1963 Zb. s účinnosťou od 01.04.2005. Navrhovateľ
podal žalobu na zapretie otcovstva dňa 19.1.2015 za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z., avšak v zmysle
prechodného ustanovenia § 114 sa na vznik jeho právneho vzťahu k odporcovi 2/ a na práva a povinnosti

z neho vzniknuté vzťahoval zákon o rodine č. 94/1963 Zb.. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 zákona
č. 94/1963 Zb. sa mohol navrhovateľ do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel, že sa jeho manželke
narodilodieťa,domáhaťzapretiaotcovstvanasúde.Navrhovateľvšakpodal návrhnazapretieotcovstva
na súde až dňa 19.1.2015, teda po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej lehoty stanovenej § 57 ods. 1
zákona č. 94/1963 Zb. ; táto lehota je prekluzívna, čo má za následok zánik práva. Za týchto okolností

bol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva nedôvodný, nakoľko bol podaný po uplynutí 6-mesačnej
prekluzívnej lehoty, ktorá má za následok zánik práva.

Judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva ( ESĽP) v súvislosti so zapretím otcovstva
vychádza z pravidla, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na

udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou
realitou. ESĽP podľa tohto pravidla postupuje hlavne v prípadoch, ak sa preukáže, že sťažovateľmi
neboli využité právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov.
Podstatnou pri aplikácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je skutočnosť,kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach
spochybňujúcich jeho otcovstvo.

V danom prípade - vychádzajúc z návrhu na začatie konania - navrhovateľ uvádza viacero časových
momentov, kedy sa údajne mal dozvedieť o tom, že odporkyňa 1/ mala údajne v rozhodnom čase
na počatie odporcu 2/ aj sexuálny styk s inými mužmi ako s navrhovateľom, čo by spochybňovalo
jeho otcovstvo (viď strana 4 návrhu, kde navrhovateľ uvádza rok 1996 aj 2013, strana 6 návrhu, kde
navrhovateľ uvádza časový moment „po návrate z výkonu trestu odňatia slobody“, kde zároveň uvádza,

že „v tom čase s manželkou nespával“, resp. strana 9 návrhu, kde navrhovateľ uvádza prelom rokov
2013-2014). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podľa jeho tvrdení mal už dávno pochybnosti o svojom
otcovstve k odporcovi 2/ (a bolo to ešte pred obdobím od 19.07.2014 do 19.01.2015), avšak nevyužil
právne prostriedky na zapretie otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov, z toho dôvodu je
jeho návrh na zapretie otcovstva nedôvodný nielen podľa slovenskej právnej úpravy zapretia otcovstva,
ale aj s poukazom na judikatúru ESĽP a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z uvedeného dôvodu potom súd oba návrhy navrhovateľa zamietol ako nedôvodné.

Keďže k zamietnutiu návrhu došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, súd
nevykonal dôkazy navrhované v konaní - výsluchy svedkov, prípadne znalecké posudky.

Nakoľko boli odporcovia 1/ a 2/ v celom rozsahu úspešní, prináleží im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia u každého z
odporcov vo výške 175,01 eur.

Právny zástupca odporcov si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 398,79 eur spolu za
oboch odporcov. Právny zástupca odporcov vykonal nasledovné úkony právnej služby, ktoré súd posúdil
ako účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi: 1/ 24.6.2015 prevzatie a príprava
zastúpenia 64,53 eur, 2/ 9.9.2015 vyjadrenie k návrhu 64,53 eur , 3/ 8.10.2015 účasť na pojednávaní
64,53 eur, 4/ 24.11.2015 účasť na pojednávaní 64,53 eur. Právny zástupca má právo na režijný paušál

á 8,39 eur za každý úkon právnej služby, teda 4x8,39 eur. Z dôvodu, že právny zástupca odporcov je
platcom DPH, odmena vrátanie režijného paušálu sa zvyšuje o 20% DPH, čo predstavuje 20% zo sumy
291,68 eur = 58,34 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia sú vo výške 350,02 eur, čo na jedného
odporcu. Navrhovateľ je teda povinný nahradiť každému z odporcov polovicu z 350,02 eur, t. j. čiastku
175,01 eur. V zmysle § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy právneho

zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to k rukám právneho zástupcu odporcov.

Súd nepriznal odporcom náhradu trov konania za list zo dňa 13.10.2015, keďže uvedený list priamo
nesúvisel s prejednávanou vecou - zapretie otcovstva, keďže týmto sa odporcovia snažili preukázať,
že navrhovateľ má dostatočné finančné prostriedky na to, aby platil súdne poplatky, prípadne zálohy

na znalecké dokazovanie, a teda tento úkon právnej služby nemožno kvalifikovať ako účelný na
uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.