Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: CCRB, a.

s., IČO: 24723576, so sídlom Olivova 948/6, Praha, Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Martin
Straka, advokátom, so sídlom Londýnská 674/55, Praha, Česká republika, proti žalovanému: H. P., nar.
X.X.XXXX, R. XXX, v konaní o zaplatenie 17 344,02 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17 344,02 Kč s úrokom z omeškania vo
výške 7 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 11,03 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 24,40 eur, na
účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Straku, advokáta, so sídlom Londýnská 674/55, 120 21

Praha 2 - Vinohrady, Česká republika, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.7.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 17 344,02 Kč, úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od
26.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ
v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - Raiffeisenbank, a.s. a žalovaného založeného

Smlouvou o povoleném debetu na účtu reg. č. XXXX/XXXXX/XXXXXXXX/PD zo dňa 7.7.2001, ktorou
bol žalovanému na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadené povolené prečerpanie vo výške
15 000,- Kč. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2015 žalobca bližšie špecifikoval ním uplatnenú
pohľadávku, pričom uviedol, že k povolenému prečerpaniu na účte žalovaného došlo v mesiaci október
2011, kedy žalovaný čerpal sumu 15 000,- Kč. Ďalej uviedol, že žalovaná suma je tvorená istinou 15
000,- Kč a zmluvným úrokom vo výške 2 295,42 Kč vyčísleným za obdobie od 1.10.2011 do 30.6.2012
a úrok z omeškania vo výške 48,60 Kč.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 10.7.2015 písomne
nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.1.2016, ktorého sa účastníci konania
nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným
súdu dňa 11.12.2015. Žalobca, ktorý je zahraničnou právnickou osobou na pojednávanie volaný nebol.

U žalovaného mal súd doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p.
dňom 25.11.2015. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazySúd sa oboznámil s obsahom žaloby ako aj vyjadrením žalobcu a vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel dňa 7.7.2011 s právnym predchodcom žalobcu - Raiffeisenbank a.s. IČO: 49420901,
so sídlom Hvězdova 1716/2b, Praha Smlouvu o povoleném debetu na běžném účtu reg. č. XXXX/
XXXXX/XXXXXXXX/PD (ďalej len „zmluva o úvere"), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo forme
povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 15 000,- Kč s
úrokovou sadzbou vo výške 21,90 % ročne, úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne. Tieto náležitosti

zmluvy o úvere ako aj ostatné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru boli dojednané v čl. II Spoločných
ustanovení. V zmluve o úvere žalovaný splnomocnil banku k zaťaženiu bežného účtu za účelom úhrady
povoleného debetu, úrokov a ostatných finančných záväzkov voči banke, vyplývajúcich zo zmluvy,
vrátane poplatkov podľa cenníka služieb banky. Dňa 4.7.2011 právny predchodca žalobcu oznámila
žalovanému, že z jeho strany došlo k porušeniu zmluvy, v dôsledku čoho vyhlasuje všetky záväzky
vyplývajúce zo zmluvy o povolenom debete za splatné a vyzvala ho na úhradu dlhu vo výške 22.502,80

Kč.Oznámenieovyhlásenísplatnostiúverubolodoručovanéžalovanémudňa19.7.2012.Následnebola
pohľadávkazozmluvyoúverepostúpenédňa25.7.2012Smluvouopostoupenípohledávekč.4/2011/12
postúpená na žalobcu, ktorý si ju uplatnil podanou žalobou v tomto konaní. Žalovaná pohľadávka
predstavuje istinu úveru vo výške 15 000,- Kč, úrok vo výške 2 295,42 Kč vyčísleným za obdobie od
1.10.2011 do 30.6.2012 a úrok z omeškania vo výške 48,60 Kč. Žalobca si tiež uplatňuje príslušenstvo,

a to úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012 do zaplatenia.

Podľa čl. 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len

na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

Podľa čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné
strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa časti III čl. 20 Rozhodné právo bodu 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank,
a.s. právne vzťahy, ktoré vznikli medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky,
ak nie je v zmluve dohodnuté inak.

Podľa § 3028 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., týmto zákonom sa spravujú práva

a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 3028 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., ak nie je ďalej uvedené inak,
spravujú sa iné právne pomery vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako i práva
a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pre dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dohode strán, že sa
tieto ich práva a povinnosti budú spravovať týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvné
dojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanemôžuodchýliťodzákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona ČR č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov,
právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú doterajšími právnymi predpismi.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prvá veta zákona ČR č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania
spotrebiteľskéhoúveruvzneníneskoršíchpredpisov,preúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľským
úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky
alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 19 ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného

správcu a člena orgánu právnické osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného
vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje nariadením vlády č. 142/1994Sb., v
znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku II. ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenie
vlády č. 142/1994 Sb., účinného od 1. 7. 2013, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje doterajšími právnymi predpismi.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády č.

142/1994Sb., účinného od 1. 7. 2010, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby
stanovenejČ. F. T. pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v
ktorom došlok omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Povykonanomdokazovaníapreskúmanížalobcomuplatnenýchnárokovdospelsúdkzáveru,žežalobe

je možné vyhovieť iba čiastočne.

Keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, má v zmysle čl. 2 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001, právomoc vo veci konať slovenský súd. Súd aplikoval na posúdenie použiteľného
hmotného práva Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve

pre zmluvné záväzky Podľa tohto nariadenia následne súd aplikoval vo veci hmotné právo Českej
republiky, nakoľko dohoda o aplikácii Českého práva medzi zmluvnými stranami vyplývala z časti III čl.
20 Rozhodné právo bodu 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank, a.s., ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal
súd preukázané, že na základe Smlouvy o poskytování bankovních a dalších služeb zo dňa 18.10.2010

bol žalovanému zriadený a vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXX u právneho predchodcu žalobcu
Na základe Smlouvy o povoleném debetu na běžném účtu reg. č. XXXX/XXXXX/XXXXXXXX/PD bolo
dojednané medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu poskytnutie úveru formou povoleného
prečerpania na bežnom účte, s výškou úverového rámca 15 000 Kč. Keďže zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a

obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému
povinnosťvrátiťžalobcovičerpanýúvervovýškedojednanéhopovolenéhoprečerpanianabežnomúčte,
t. j. vo výške 15 000,- Kč. Súd tiež priznal žalobcovi nárok na zostávajúcu časť uplatnenej istiny a to sumu2 344,02 Kč (úrok vo výške 2 295,42 Kč a úrok z omeškania vo výške 48,60 Kč), keďže zmluvný úrok ako
odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi za dojednanú dobu poskytnutia
úveru, v danom prípade do jeho splatnosti, t.j. do 25.7.2012, kedy nastala účinnosť oznámenia o

zosplatnení zo dňa 4.7.2012, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 19.7.2012. Tiež žalobcovi patrí
právonavyčíslenýúrokzomeškaniavovýške48,60Kčododňasplatnostiúverudo31.7.2012.Súdvšak
zamietol žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012
do zaplatenia, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky
prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, pričom tento úrok je už súčasťou priznanej

istiny. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky
predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú
splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Žalobcovi preto neprislúcha právo na
zaplatenie zmluvných úrokov po splatnosti úveru.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu
do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych
predpisov. Súd preto priznal žalobcovi, ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy
15 000,- Kč od 26. 7. 2012 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len z priznanej sumy
istiny, t.j. zo sumy 15.000 Kč..

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu istiny 17
344,04 Kč, úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012 do zaplatenia (po prepočítaní

úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku dňu 20.1.2016 bol vo výške 11 466,- Kč), úrok z omeškania vo
výške7%ročnezosumy15000,-Kč od26.7.2012dozaplatenia(poprepočítaníúrokkudňuvyhlásenia
rozhodnutia, t.j. ku dňu 20.1.2016 bol vo výške 3 664,93 Kč), výsledok konania je taký, že konanie o
žalobe bolo v časti zaplatenia úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 26.7.2012 do
zaplatenia. (po prepočítaní úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku dňu 20.1.2016 bol vo výške 11

466,- Kč) bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny a úroku z
omeškania, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti riadneho úroku bol žalobca neúspešný, keďže v tejto
časti bola žaloba zamietnutá a v tejto časti bol úspešný žalovaný.

Žalobca bol teda úspešný v 64,70 % a žalovaný v 35,30 %. Po odpočítaní od úspechu žalobcu v rozsahu

64,70 % úspech žalovaného v rozsahu 35,30 %, t.j. neúspech žalobcu, čistý úspech žalobcu je 29,40%.
Žalobca by tak mala právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva v rozsahu
29,40 %.

Súd za účelné trovy konania žalobcu potrebné na uplatnenie práva proti žalovanému považoval trovy

konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 83,- eur.

Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 83,- eur pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby
vo výške (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,; 2./ písomné podanie

na súd - žaloba doručená súdu 21.7.2014) pri sume 41,50 eur za jeden úkon právnej služby podľa §
10 ods.1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ a c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle žalobcom predloženého vyčíslenia.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.

patrí len 29,40 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 11,03 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 24,40 eur. Trovy konania spolu vo
výške 35,43 eur.Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.