Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217315
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713217315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou
Cvikovou,s.r.o.,IČO:47233516,Bratislava,Pribinova25,protiodporkyniI.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
R. č. XXX, o zaplatenie 1.302,36 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 03.04.2014 č.k. 11C 265/2013-49 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 1.302,36 Eur a
zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne s prísl. zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal dňa 29.11.2013 návrh na začatie
konania o zaplatenie istiny 1.302,36 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s
odporkyňou dňa 2.12.2010 Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX. Navrhovateľ

zaslal odporkyni úver vo výške 600,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 42
mesačných splátkach po 32,15 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní so splátkou
viac ako 3 mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
poriadku,t.j.okamžitásplatnosťúveruzdôvoduomeškania.Navrhovateľvnávrhuuviedol,žeodporkyňa
sa dostala do omeškania v splnení svojich povinnosti a navrhovateľovi vznikol nárok na splnenie pokuty
podľa čl. 14 ods. 14.1 Zmluvy vo výške 0,065 % denne. Navrhovateľ si uplatňuje časť zákonného
úroku z omeškania vo výške 1,775 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Pokiaľ úrok

z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie odporkyne so splácaním úveru spolu dosiahnu sumy
poskytnutého úveru 600,- eur, navrhovateľ odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy, uplatňuje
len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.302,36 Eur do zaplatenia.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 3.4.2014 uviedla, že dostala pôžičku 600,- eur, splácala ju pravidelne v
sume 32,15 eur. Pravidelne uhrádzala platby odporkyňa a nevie, prečo by mala zaplatiť 1.302,36 eur.
Keďže zobrala úver 600,- eur, je to neúmerné, keď ku dňu pojednávania zaplatila 819,- eur a ešte vždy

má podľa navrhovateľa zaplatiť 1.302,36 Eur. Je to úžera a nesúhlasí, aby bola zaviazaná na túto sumu.
Odporkyňa uviedla, že až na pojednávaní zistila, že úrok za poskytnutý úver bol stanovený na 70 %. Ak
by bola vedela, že takýto vysoký úrok má zaplatiť, tak nikdy by pôžičku nezobrala.Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, na základe ktorého súd mal preukázané, že dňa
2.12.2010 bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, kde výška poskytnutého úveru je 600,- Eur,
mesačná splátka úveru 32,15 Eur, ročná úroková sadzba 70,02 %, dlžník je povinný zaplatiť sumu

1.350,30 Eur. Súčasťou revolvingovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Súd mal ďalej
preukázané, že navrhovateľ zaslal dňa 5.5.2013 oznámenie o zosplatnení úveru.

Súd vec právne posúdil podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 a 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka a
§ 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ požaduje od odporkyne nárok na zaplatenie peňažnej sumy
1.302,36 Eur na základe spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 2.12.2010.

Odporkyni bola vyplatená sumu 600,- Eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných
splátkach po 32,15 Eur, čo činí úroky s ročnou úrokovou sadbou 70,02 %. Uvedené úroky dohodnuté v
úverovejzmluvyzodňa2.12.2010súneprimeranevysoké,nakoľkovrozhodnomobdobídecember2010
bola výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankách 14,91 % ročne. Tieto neprimerane
vysoké úroky súd považuje za dojednané v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na uvedené v ust.

§ 39 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje takúto zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie
navrhovateľa ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona s ohľadom na
účel zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 2 pís. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej
výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje
finančné prostriedky dlžníka.

Po stránke prejavu vôle, vôľa odporcu ako dlžníka v takomto záväzkovom vzťahu pri podpise predmetnej

zmluvy, smerovala výhradne k financovaniu konkrétneho predmetu financovania konečným počtom
splátok. Plnenie v tomto konaní je fakticky uplatnené z tzv. revolvingového úveru, ktorý mal byť
poskytovaný čerpaním finančných prostriedkov odporcu z účtu. Toto sa skutkovo výrazne odlišovalo od
východiskového klasického úveru, a preto táto zmena bola právne možná iba ako zmena písomného
právneho úkonu. Pri podpisovaní zmluvy ako písomného právneho úkonu nie je možné právne uznať, že

takouto žiadosťou dochádza zároveň k návrhu na zmenu tejto zmluvy, ktorá je práve iba východiskovo
podpísaná. Zmluva ako písomný právny úkon nebola zmenená písomným právnym úkonom, t.j.
uskutočnená obidvoma zmluvnými stranami písomne.

Súd mal preukázané z výpisu karty klienta, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 819,- Eur. Súd

mal preukázané zo Zmluvy o revolvingovom úvere, že ročná úroková sadzba je 70,02 Eur a celková
čiastka, ktorú má odporkyňa zaplatiť je 1.350,30 Eur. Súd má zato, že zo strany odporkyne došlo k
úhrade dlžnej sumy a výška úroku z omeškania tak, ako uviedol v zmluve navrhovateľ, je v rozpore s
dobrými mravmi.

Smernica rady 93/2013 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor
vo fundamentálnom rozsudku Océanom Group Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je
zanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky.
Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na získanie finančných prostriedkov a predstava, že vyhodnotí

všeobecné obchodné podmienky, je iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, žeby sa spotrebiteľ od
úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti
zmluvy. Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 70,02 %, sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania
nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Súd má za to, že podpísaním uvedenej žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru účastníkmi
konania, do ktorej bola vopred vsunutá navrhovateľom aj žiadosť o poskytnutie úverového rámca,
nedošlo aj k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere.Súd zmluvu, resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru považuje za absolútne neplatný právny
úkon v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tak, ako uviedla odporkyňa navrhovateľ uviedol do omylu
odporkyňu tým, že poskytol jej síce pôžičku v sume 600,- Eur, avšak vzhľadom na výšku úroku 70,02

% bola odporkyňa povinná zaplatiť sumu 1.350,30 Eur.

Súd považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť,
že navrhovateľ s úmyslom získať majetkový prospech, uviedol odporkyňu do omylu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, podľa ktorého v celom rozsahu bol úspešný
odporca, avšak trovy konania mu nevznikli. Odporkyňa v uvedenej veci úspech mala, avšak trovy si
neuplatnila, z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Navrhovateľ v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v celom rozsahu tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

nové konanie a rozhodnutie. Ďalej uviedol, že podstatným obsahom rozsudku prvostupňového súdu
je, že nepriznal žalobcovi nárok na úroky, resp. nárok na odplatu za poskytnutý úver odporkyni. Súd
vo svojom rozsudku tento svoj záver vyplývajúci z jeho výrokovej časti odôvodnil tým, že dohoda o
výške úrokov odporuje dobrým mravom a je teda neplatnou podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ v 1/ rade namieta tú skutočnosť, že súd otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej

normy a v dôsledku toho nie sú správne jeho skutkové ani právne závery. Otázka odplaty za úver
poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným výslovne upravená, a to v ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch.“ Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Uvedené ust. je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam ako sú dobré mravy a
ustanoveniu, ktoré sa aplikovali na výšku odplaty. Vzťah osobitnej úpravy a všeobecnej úpravy ja
základnou zásadou aplikácie práva, a preto navrhovateľ uvádza, že závery súdu nie sú správne.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnávajú len s odplatami bánk. Skutočnosť, že výška odplaty
za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom je pritom
možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty

za spotrebiteľské úvery v období do 10.06.2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.) stanovila pre
rovnaký typ úveru, ako bol poskytnutý odporkyni maximálnu odplatu v hodnote 76 %. Podľa Nariadenia
vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška odplaty v zmysle vyššie uvedenej výslovnej zákonnej
regulácie v roku 2010 stanovená nasledovne: v období od 16.11.2009 do 15.02.2010 vo výške 77,76 %.,
v období od 16.02.2010 do 15.05.2010 vo výške 79,08 % a v období od 16.05.2010 do 15.08.2010 vo

výške 76 %. K zmene toho, čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nemohlo dôjsť za pár mesiacov
tak,abyodplatazaúverposkytnutýodporkynivdobeuzavretiazmluvybolaužneprimeraná.Navrhovateľ
s poukazom na vyššie uvedené preto tvrdí, že v dobe uzavretia zmluvy nemohlo ísť o odplatu v rozpore
s dobrými mravmi a ani o odplatu neprimeranú.

Súd vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu obchádzania
zákona, a to podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z., z dôvodu nedojednania konečnej výšky
úveru, ale iba úverového rámca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd svoje odôvodnenie
zakladá na neplatnej a neúčinnej právnej úprave, nakoľko v dobe uzavretia zmluvy (t.j. 02.12.2010)
zákon č. 258/2001 Z.z. v účinnosti už nebol. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou

normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd SR nazýva nielen zjavnou neodôvodnenosťou
súdneho rozhodnutia, ale aj „arbitrárnosťou“ (svojvoľnosťou) súdneho rozhodnutia.

Napokon navrhovateľ poukazuje aj na samotné vyhodnotenie listinných dôkazov - karty klienta, kde súd
v prípade odporkyne má za preukázané uhradenie sumy 819,- Eur, avšak k poskytnutému revolvingu vo

výške 316,36 Eur sa súd žiadny spôsobom nevyjadril. Rovnako navrhovateľ poukazuje na subjektívne
konštatovania súdu, podľa ktorých mal navrhovateľ uviesť odporkyňu do omylu s úmyslom získať
majetkový prospech a takéto konanie súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi. V odôvodení
absentuje akákoľvek skutočnosť preukazujúca uvedené subjektívne tvrdenia súdu. Takéto odôvodneniepovažuje navrhovateľ za na prosto arbitrárne a hlavne nepreskúmateľné. Nie je hlavne zrejmé, na
základe čoho, resp. čím navrhovateľ uviedol odporkyňu do omylu, ak odporkyňa sama podala žiadosť
o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a následne ju za vopred jasne stanovených zmluvných

podmienok aj uzavrela.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť, keďže je vo výroku vecne
správne.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že k otázke úroku z úveru odporujúceho dobrým mravom a
argumentami navrhovateľa uvedenými v odvolaní vo vzťahu k tejto otázke sa Krajský súd v Prešove
vyjadril v odôvodnení svojich rozhodnutí už vo viacerých prípadoch.

Čo sa týka argumentov odvolateľa, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie skoršieho rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 155/2014, kde súd uviedol, že „Zmluvné podmienky v predmetnej
veci prvostupňový súd správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a
odvolaciemusúduneprináležíichupravovaťtak,abyzodpovedalizákonnejpožiadavkesúladusdobrými
mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Prvostupňový súd svoje
úvahy náležite odôvodnil a vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi
inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov).
Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera
nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády
č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali

neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania
dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 69,84 % je úplne drastická a
nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším
úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co
67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o

12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu
26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Uvedený záver vyslovený vo vyššie citovanom rozhodnutí sa v celom rozsahu vzťahuje aj na danú vec.

Čo sa týka odvolacích námietok vo vzťahu k záveru o neplatnosti zmluvy z dôvodu konania navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, a to, že sú arbitrárne a nepreskúmateľné, s týmito sa odvolací súd
nestotožňuje.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnil svoj záver tým, že
podpísaním žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, do ktorej bola
vopred vsunutá navrhovateľom aj žiadosť o poskytnutie úverového rámca nedošlo k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Vôľa odporkyne ako dlžníka v takomto záväzkovom vzťahu

pri podpise predmetnej zmluvy smerovala výhradne k financovaniu konkrétneho predmetu financovania
konečným počtom splátok. Plnenie v tomto konaní je fakticky uplatnené v tzv. revolvingového úveru,
ktorýmalbyťposkytovanýčerpanímfinančnýchprostriedkovodporkynezúčtu.Totosaskutkovovýrazne
odlišovalo od východiskového klasického úveru, a preto táto zmena bola právne možná iba ako zmena
písomného právneho úkonu. Pri podpisovaní zmluvy ako písomného právneho úkonu nie je možné

právne uznať, že takouto žiadosťou dochádza zároveň k návrhu na zmenu tejto zmluvy, ktorá je právne
iba východiskovo podpísaná. Zmluva ako písomný právny úkon nebola zmenená písomným právnym
úkonom, t.j. uskutočnená obidvoma zmluvnými stranami písomne.

Spotrebiteľ sa orientuje na získanie finančných prostriedkov a predstava, že vyhodnotí všeobecné

obchodné podmienky je iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od úverovej
časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti zmluvy. Takéto
konanie navrhovateľa súd prvého stupňa vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.Nemožno sa preto stotožniť ani s tvrdeniami odvolateľa, že odporkyňa „sama podala žiadosť o uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere a následne ju za vopred jasne stanovených zmluvných podmienok aj
uzavrela.“

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p., ktoré je vo výroku vecne správne, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni sa ich náhrada nepriznáva, keďže o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.