Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205641
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814205641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky : I. Y., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. č. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so
sídlom T. č. XXX, proti odporcom: 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. č. XX/XX, 2/ E. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. U.. XX, 3/ Y. R., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. T. č. XXX, 4/ Y. V., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. č. XX, všetci zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom
H. V., C. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 8C/105/2014-102 zo dňa 16.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v rade 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania
predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v sume 274,94 eur v lehote troch dní na účet zástupcu JUDr.
Petra Machaja, advokáta so sídlom H. V., C. XX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh, ktorým sa domáhala navrhovateľka
určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov uvedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX
v k.ú. I. U., a to v podieloch, ktoré sú evidované na mená odporcov v rade 1/ až 4/. Návrh zdôvodnila

tým, že predmetné spoluvlastnícke právo nadobudla od svojho otca E. V. v roku 1990 ústnou zmluvou
a spoluvlastnícke právo vydržala. Prvostupňový súd návrh zamietol s poukazom na ust. § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, keď konštatoval, že držba nemohla byť dobromyseľná a
navrhovateľka tak oprávnenou držiteľkou. V roku 1990, kedy mala ústnou darovacou zmluvou získať
spoluvlastníctvo, musela vedieť, že právna úprava vyžaduje zmluvu písomnú a taktiež následne jej
registráciuštátnymnotárstvom.VtejtosúvislostipoukázalprvostupňovýsúdajnajudikatúruNajvyššieho
súdu SR. Z uvedených dôvodov návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal náhradu trov
predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, resp. iné trovy spolu vo výške 663,- eur s poukazom na ust.
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
navrhovateľka. Zdôvodnila ho s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c), f) O.s.p. s tým, že prvostupňový
súd nevykonal riadnym spôsobom dokazovanie, keď nevypočul navrhnutých svedkov a jeho závery

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka sa nemohla stotožniť so záverom
prvostupňového súdu v tom, že nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou s tým, že musela vedieť, že k
vydržaniu je potrebná písomná a nie ústna zmluva. Odporcovia v rade 1/ a 2/ nadobudli spoluvlastníctvo
k predmetu žaloby v dôsledku prehlásenia o držbe pred notárom na tom základe, že ich právnipredchodcovia nadobudli spoluvlastníctvo tiež darovaním. Právny systém platný v Slovenskej republike
by mal teda platiť pre všetkých rovnako. Notár vyhovel tvrdeniam odporcov o nadobudnutí vlastníctva
ich právnych predchodcov titulom vydržania a súd v jej veci v obdobnom prípade nevyhovel a takýto

postup je pre ňu nepochopiteľný. Jej otec, nebohý E. V., sa považoval za výlučného vlastníka pozemkov,
ktoré dobromyseľne a nerušene užíval od roku 1954 na tom základe, že mu ich darovala jeho matka
taktiež bez písomne nevyhotovenej darovacej zmluvy. Preto v roku 1990 daroval navrhovateľke bez
písomnej darovacej zmluvy nehnuteľnosti, lebo písomnou formou nemohol prepisovať to, čo nebolo
na neho napriek dobromyseľnej držbe napísané. Z uvedených dôvodov žiadala odvolateľka napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a zároveň priznať trovy konania.

Odporcovia prostredníctvom zástupcu k podanému odvolaniu podali písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedli, že tvrdenia navrhovateľky o dare a užívaní žalovaných pozemkov nie sú pravdivé, pretože oni
si dali osvedčiť len pozemky, ktoré vlastnil a užíval ich otec. Svojím osvedčením vôbec nezasiahli do
pozemkov, ktoré by boli vo vlastníctve (a to na základe rôznych právnych titulov) otca navrhovateľky,

E. V.. Poukázali na to, že právni predchodcovia účastníkov konania ešte za života potvrdili užívacie
a vlastnícke vzťahy k uvedeným nehnuteľnostiam, keď do notárskej zápisnice zo dňa 19.08.1966
spísali osvedčenie o vyrovnaní dedičských podielov a táto zápisnica bola podkladom aj pre zápis
vlastníckych vzťahov na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom aj tejto žaloby. Sú
názoru,žeprvostupňovýsúdzákonnýmspôsobomvyhodnotilstavvecianepokračovalvďalšomkonaní,

lebo výsledkom aj rozsiahleho dokazovania by bol žalobný návrh zamietnutý. Žiadali priznať aj trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s § 219 O.s.p.

ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom ako i z preskúmania napadnutého
rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala určenia spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam v k.ú. I. U., evidovaným v označených listoch vlastníctva správy katastra.

Návrh zdôvodnila tým, že uvedené podiely získala od svojho právneho predchodcu, otca E. V. v roku
1990 neformálnou ústnou darovacou zmluvou. Prvostupňový súd takýto právny titul nepovažoval za
spôsobilý k tomu, aby na základe neho mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti, pričom poukázal na
jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vydržanie a podmienky, aby uvedeným
spôsobom k nadobudnutiu vlastníctva mohlo dôjsť. Predpokladom okrem iného je aj oprávnenosť držby

založená na dobromyseľnosti vydržiteľa. Tu konštatoval, že navrhovateľka nemohla byť dobromyseľnou
držiteľkou, nakoľko musela vedieť, že na nadobudnutie vlastníctva v roku 1990 k nehnuteľnosti
nepostačuje neformálna ústna zmluva.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu,

právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
prvostupňovýsúdnevysporiadal,aktorébybolispôsobiléinakvyhodnotiťskutkovýstavanáslednenato
nadväzujúce vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal
ním tvrdené skutočnosti, svoj nárok odvodzoval od ústnej zmluvy, pričom aj v odvolaní uviedol, že iným

spôsobom zmluva uzatvorená byť nemohla, nakoľko ani právni predchodca navrhovateľky nemohol inak
postupovať, lebo písomnou formou nemohol prepisovať to, čo nebolo na neho, napriek dobromyseľnej
držbe, napísané. Toto tvrdenie len potvrdilo závery prvostupňového súdu, že navrhovateľka vedela
o tom, akým spôsobom mohla vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudnúť a že aj jej prípadná
držba nehnuteľnosti nebola dobromyseľná. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uviedla, že odporcovia v

rade 1/, 2/ tiež niektoré spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam získali „vydržaním“ a prehlásením
tejto skutočnosti v notárskej zápisnici, právnymi predchodcami evidovanými ako spoluvlastníkmi (v
písomných operátoch správy katastra) nebol právny predchodca navrhovateľky - jej otec, ale iné osoby.
Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a priznal odporcom ako úspešným účastníkom odvolacieho konania náhradu trov predstavujúcu
náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom trovy predstavujúnáhradu za 2 úkony právnej pomoci, a to porada s klientmi podľa záznamu vykonaná dňa 06.05.2015
z dôvodu podaného odvolania a podané vyjadrenie k odvolaniu v písomnej podobe súdu. Pri priznaní
trov vychádzal súd z ust. § 11 ods. 1 písm. a) resp. § 13 ods. 2 Vyhlášky, pričom sadzba tarifnej

odmeny predstavujúca 1/13 výpočtového základu pre rok 2015 je 64,54 eur. Pri spoločnom zastupovaní
viacerých účastníkov znížená o polovicu predstavuje 32,27 eur, pri zastupovaní štyroch účastníkov
náhrada predstavuje 129,08 eur. K tomu bol priznaný režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky
vo výške 8,39 eur. Za 1 úkon náhrada predstavuje 137,47 eur, pri 2 úkonoch je táto suma 274,94 eur.
Jednotlivé právne úkony považoval súd za účelne vykonané pre ochranu práv účastníkov v súdnom

konaní.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.