Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215720
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413215720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej

veci žalobcu: Secapital S. á.r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské
veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri, oddiel B, vložka 108305, zastúpený Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, konajúca prostredníctvom
advokáta konateľa JUDr. Michala Galla, proti žalovanej: H. Č. XX.X.XXXX, bytom L. Š., R. Č..X, o návrhu
na zaplatenie sumy 1170,82 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 255,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne,
počítaný od 21.9.2010 do zaplatenia, v pravidelných 10 € mesačných splátkach, posielaných počnúc

mesiacom máj 2016 až do zaplatenia, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35
923130sapodanýmnávrhomdomáhalvočižalovanejzaplateniasumy1170,82€súrokomzomeškania

vo výške 9 % ročne od 21.9.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 2.9.2006 uzavrel so
žalovanou zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6013388, na základe ktorej zmluvy mu poskytol celkovú
sumu pôžičky vo výške 1659,70 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 48 mesačných
splátkach po 53,64 €. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas a zaplatila, len 26 splátok a
sumu 9,26 €, spolu 1403,90 € Splatnosť pôžičky nastala nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky
úveru, čiže dňa 20.9.2010.

Aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
23.10.2012.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 6.4.2016 nezúčastnili, hoci naň
boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby
súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti.

Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, doručenie mala riadne vykázané. Súdu doručila písomné
podanie ( adresované predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobcu ), kde uviedla, že je ochotná
dlh zaplatiť, avšak vzhľadom na svoje finančné pomery v splátkach po 10 € mesačne. Je nezamestnaná,
žije v podnájme. Uviedla, že iná osoba je jej dlžná finančné prostriedky a keď ich bude mať, zaplatí ajviac. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, pretože nemá finančné prostriedky. Pojednávanie odročiť
nežiadala.

Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a
žalovanej, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámil sa so Žiadosťou a Zmluvou o pôžičke, so Zmluvou
o postúpení pohľadávok, s Oznámením o postúpení pohľadávky, s dokladom o zaslaní, s ostatným

spisovým materiálom.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 , ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3tohoistéhozákonaspotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinný od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinný v čase

uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 toho istého zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ochranu spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy zabezpečuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z
uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka,
v znení účinnom do 31.12.2007 týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieťk záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má
svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je
však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskej právnej úpravy je potrebné rešpektovať

skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len „ smernica „ ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Podľa čl.1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a
správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzavretých medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú
zmluvu ako zmluvu, uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je
potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007.
Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila

( doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva ( rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015
zo dňa 20.4.2015 ).

I keď ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( novela 102/2014 Z.z. ) nadobudla účinnosť dňa
1.5.2014, právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, je zrejmé, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedený právny záver vyplýva aj
z rozsudku NS SR sp.zn. 4 Mcdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v časti
dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ uzavrel so

žalovanou ako dlžníčkou dňa 2.9.2006 Zmluvu o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zmluva“), na základe
ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 50000,-Sk (1659,70 € ). Žalovaná sa zaviazala splácať
poskytnutú pôžičku v 48 mesačných splátkach po 1616 , -Sk ( 53,64 € ). RPMN bola vo výške 26,19 % .

Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej

zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv.
nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s
cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na
§ 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, pôžička jej nebola poskytnutá

na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a pôvodný žalobca má s poukazom na § 3
ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v zmluve o pôžičke nie je

uvedený úrok ani prípadný iný poplatok. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nemôže od žalovanej
( spotrebiteľky ) požadovať zaplatenie úrokov, prípadne iných poplatkov.

Pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 50000,-Sk ( 1659,70 € ). Žalobca tvrdil, že žalovaná
zaplatila 26 splátok a sumu 9,26 €, čiže spolu sumu 1403,90 €. Žalovaná túto skutočnosť nerozporovala.

Žalobcovi preto vznikol právo na zaplatenie len požičanej istiny, bez úrokov prípadne iných poplatkov.
Dôvodné bolo potom len uplatňovanie nároku na zaplatenie istiny 255,80 € ( 1659,70 € mínus 1403,90
€ ).Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne od 21.9.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 21.9.2010 predstavovala 1 % ročne

(1 % + 8 % = 9 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd priznal
žalobcovi žalované úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od 21.9.2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrhu žalobcu vyhovel čiastočne a čo do zvyšku jeho návrh
zamietol.

Súd zohľadnil finančné pomery žalovanej ( vyššie špecifikované ) a umožnil jej priznanú sumu splácať
v mesačných splátkach po 10 € s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok
zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 1 OSP ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 o.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vo veci bola úspešnejšia žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jej
úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 78,15% zo žalovanej sumy 1170,82 €, úspech žalobcu

predstavuje 21,85 %. Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 56,30 % (78,15 % mínus 21,85 %).
Žalovaná si však trovy konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo

ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).