Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212858
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613212858.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľky D. Z.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, F., občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO:47234466 proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO:31 690 904 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO:44 325 452 vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012.

Vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO:44 325 452 vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012 sa odkladá do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podanou žalobou, ktorá bola podaná na tunajšom súde dňa 10.07.2013 domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice, IČO:44 325 452 pod sp.zn. 3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012 a zároveň žiadala o odloženie

vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na
to, že miestna príslušnosť Okresného súdu Lučenec je daná ustanovením § 88 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku vzhľadom k tomu, že v tomto konaní navrhovateľom je spotrebiteľ. Uviedol, že
navrhovateľka s odporcom so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, Košice, IČO:31 690 904 uzavrela dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX. K zrušeniu
poistnej zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX. Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie
167,16 eura a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 na podanom Arbitrážnom súde Košice,

Alžbetina 41, 040 01 Košice (Rozhodcovský súd) uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 167,16 eura s
prís., ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia.
Rozsudkom Rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 24.06.2013 bolo navrhovateľke ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť odporcovi sumu vo
výške 167,16 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Príslušnosť rozhodcovského súdu
bola podľa názoru odporcu daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 15. Všeobecných
poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľa - spotrebiteľa, aby všetky spory s odporcom

(dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v
absolútnom rozpore so zákonom. V súvislosti s tým poukázal na zákonné ustanovenie § 53 ods. 1, § 54
ods. 4, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2 Zákona č.40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov Občiansky zákonník.Odporca ako i konajúci rozhodcovský súd uvádzajú, že rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je platná, čo odôvodňujú tým,
že "poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, avšak z osobitných

dojednanívyplýva,žerozhodcovskádoložkabolakrytásamostatnýmpodpisomnavrhovateľa(podpisom
Všeobecných poistných podmienok), s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
podpísať". Už v samotnom znení uvedeného vyjadrenia rozhodcovského súdu badať nekalé konanie
tak odporcu, ako aj rozhodcovského súdu. Navrhovateľ ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť
poistnú zmluvu postupujúc na základe pokynov a v dobrej viere podpísala všetky predložené dokumenty.

Navrhovateľ nebol vôbec poučený a nemohol ani len tušiť, k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním
Všeobecných poistných podmienok ( navrhovateľ podotkol, že ide o 12 strán nahusto a drobnými
písmenami písaného textu ). Poukázal taktiež na to, že v prípade nepodpísania Všeobecných poistných
podmienok by nedošlo ani k uzavretiu samotnej poistnej zmluvy. Poukázal na to, že aj v prípade ak by
uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť ako platný úkon, je viac než zrejmé, že tvrdenie
odporcu a rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorých aj v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku, tak ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. V súvislosti
s tým poukázal na § 53 ods. 2, § 53 ods. 3, § 53 ods.5 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Taktiež poukázal právny zástupca navrhovateľky na to, že okrem uvedeného existujú ďalšie dôvody,
pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku § 40 ods. 1 Zákon č.244/2002,

písm. c) a j) Z.z. je niekoľko. Rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo k
jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a tým k porušeniu Všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť
svoj návrh súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana. Pre každého
spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného

na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred Rozhodcovským súdom vzdialeným viac ako
100 kilometrov od jeho bydliska. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej
nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane
spotrebiteľovi. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre navrhovateľa ako spotrebiteľa

prísnejšie a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu len 5 dní oproti odporcu v konaní pred súdom 15
dní. Na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok, vysoké poplatky, finančná nevýhodnosť
- žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

Odporca podaním zo dňa 24.03.2014 navrhol zamietnuť žalobu. Poukázal na to, že v čase uzatvárania

poistnej zmluvy mala navrhovateľka ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania
poistných zmlúv. Navrhovateľka túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu
na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy pod evidenčným číslom XXXXX od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Navrhovateľka ako profesionál o predmete zmluvy bola plne informovaná o možnosti
rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. Podaním zo dňa 29.05.2014 podal odporca písomné vyjadrenie v ktorom uvádza, že
navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že má byť neprijateľná
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa však za
neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, "ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Z logického

výkladu tohto ustanovenia vyplýva len to, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je
platným dojednaním, ktoré je v súlade so zákonom dokiaľ nie je ad hoc v každom jednotlivom prípade
preukázané, že ju možno považovať za neprípustné dojednanie v zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Odporca podaním zo dňa 27.05.2015 sa vyjadril k veci a poukázal na novelizáciu zákona č.233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok (v rámci zákona č.335/2014 Z.z.) bod 49, za ktorý sa za § 243c vložil nový § 243d.
Žiadal, aby súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v dôsledku právnej skutočnosti uvedenej
v citovanom zákonnom ustanovení Exekučného poriadku, pretože v dôsledku toho došlo k tomu,
že aktuálne právne postavenie účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho

rozhodnutia okresného súdu v tomto konaní nejako následne nemôže zmeniť. Zo strany súdu by išlo
len o akademické rozhodovanie, takže činnosť justičných orgánov by tým strácala akýkoľvek zmysel
predpokladané O.s.p.Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie k žalobe dňa 29.02.2016 v ktorom poukázal na zmenu právnej
úpravy, ktorá medzi časom od podania žaloby nastala a ktorá sa veci dotýka. Zákonom č.335/2004
o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bolo s účinnosťou od 01.01.2015 článku V. zavedené

ustanovenia § 243d Zákona č.233/1995 Z.z. ktoré sa dotýkali účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý
je predmetom tohto konania. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania
tým, že prestal byť záväzný, prestal byť právoplatný a nemá vo vzťahu k účastníkom konania žiadne
právne účinky. Vzhľadom na popísanú zmenu právnej úpravy odporca navrhuje, aby súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Uviedol ešte, že v prípade, ak by zobral navrhovateľ žalobu späť,

odporca so späťvzatím žaloby súhlasí.

Právny zástupca navrhovateľky reagoval na uvedené podanie odporcu zo dňa 27.05.2015 písomným
vyjadrením na zamietnutie návrhu zo strany odporcu. Právny zástupca navrhovateľky sa so záverom
odporcu v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci nestotožnil. Poukázal na to, že
napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok novelizáciou Exekučného poriadku stratil záväznosť, nedošlo k

jeho zrušeniu takým spôsobom a s takými následkami ako to upravuje a predpokladá zákon č.244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
strate právneho záujmu na rozhodnutí veci a to nielen na strane navrhovateľa ale aj rovnako na strane
odporcu.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní totiž platí, že ak súd "zruší rozhodcovský rozsudok

z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom
konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe".
Základným cieľom celého procesu, ktorý je iniciovaný podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je zjednodušene povedané, rozhodnutie o tom, či odporca má voči navrhovateľovi pohľadávku

alebo nie. Túto otázku ustanovenia § 243d Exekučného poriadku nijako nevyriešilo a ani neodstránilo
neistotu v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Obdobné závery boli prezentované v
bulletine Slovenskej advokácie č.5/2015. V otázke právneho záujmu je teda nevyhnutné vyvodiť záver
o tom, že právny záujem na prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci je daný naďalej a to tak na
strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa je daný tým, že navrhovateľ

má záujem na tom, aby 1. Všeobecný súd vyriešil spornú otázku o tom, či je odporcovi zaviazaný na
nejaké plnenie alebo nie, 2. aby si odporca znova neuplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, keďže
bez konečného rozhodnutia by bola rozhodcovská doložka naďalej platnou. V prípade meritórneho
rozhodnutia v predmetnej veci nebude môcť odporca opätovne uplatniť svoje práva na rozhodcovskom
súde na základe neplatnej a neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Uvedené vychádza z toho, že v tomto

konaní je súd povinný ex offo skúmať neprijateľnú zmluvnú podmienku - v tomto prípade rozhodcovskú
doložku. Zákonom č.150/2004 Z.z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prevzatá Smernica
Rady č.93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúci režim
spotrebiteľských zmlúv. Uvedené stanovisko je podporené rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo

dňa 27.06.2000 v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
Národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právny
zástupca navrhovateľky poukázal na viaceré rozhodnutia krajských a okresných súdov Slovenskej
republiky. Žiadal, aby súd ďalej v predmetnom konaní rozhodol, trval na podanej žalobe a žiadal, aby
súd rozhodcovský rozsudok zrušil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomnej žaloby, poistnou zmluvou
č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa XX.XX.XXXX,
vyúčtovaním zo dňa 15.06.2009, návrhom na splátkový kalendár zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodcovským
rozsudkom sp.zn.3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu

navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcu, rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov
Slovenskej republiky, ktoré predložili účastníci konania - právny zástupca navrhovateľky a odporca,
arbitrážny rozsudok, fotokópiou arbitrážneho spisu sp.zn. 3C/1932/2002, výsluchom splnomocneného
zástupcu navrhovateľky, výsluchom splnomocneného zástupcu odporcu na základe čoho dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:44 325 452 pod sp.zn. 3C/1932/2012 zo
dňa 19.01.2012, rozhodcom bol A.. Z. Š. a zároveň žiadala o odloženie vykonateľnosti predmetnéhorozhodcovského rozsudku. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že miestna príslušnosť
Okresného súdu Lučenec je daná ustanovením § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom
k tomu, že v tomto konaní navrhovateľom je spotrebiteľ. Uviedol, že navrhovateľka s odporcom so

spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO:31 690 904
uzavrela dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX. K zrušeniu poistnej zmluvy došlo dňa
XX.XX.XXXX. Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 167,16 eura a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 na podanom Arbitrážnom súde Košice, Alžbetina 41, 040
01 Košice (Rozhodcovský súd) uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 167,16 eura s prísl., ktorá mala

zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia.
Rozsudkom Rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 24.06.2013 bolo navrhovateľke ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť odporcovi sumu vo
výške 167,16 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Príslušnosť rozhodcovského súdu
bola podľa názoru odporcu daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 15. Všeobecných
poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľa - spotrebiteľa, aby všetky spory s odporcom

(dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v
absolútnom rozpore so zákonom. V súvislosti s tým poukázal na zákonné ustanovenie § 53 ods. 1, § 54
ods. 4, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2 Zákona č.40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov Občiansky zákonník.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že D. Z. bol dňa 24.06.2013 doručený rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:44 325 452 prostredníctvom
rozhodcu A.. Z. Š. v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, Košice, IČO:31 690 904 proti žalovanej D. Z., narodená XX.XX.XXXX v konaní pod sp.zn.
3C/1932/2012 zo dňa 19.01.2012 na základe ktorého bolo uložené žalovanej, aby do 5 dní od doručenia
tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 167,16 eura a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor
proti rozhodcovskému rozsudku.

Navrhovateľka prevzala rozsudok Rozhodcovského súdu dňa 24.06.2013 a žalobu podala na súde dňa
10.07.2013. Súd skúmal otázku miestnej príslušnosti na konanie o návrhu navrhovateľky z ustanovenia

§ 88 ods. 2 veta posledná O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný
súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľ spotrebiteľ, je na
konanie príslušný súd v obvode, ktorého má bydlisko. Ide o výlučnú miestnu príslušnosť, pričom O.s.p.
v § 88 ods. 1, 2 taxatívnym spôsobom vypočítava konania a uvádza pri každom z nich súd, ktorý je
miestne príslušný na konanie. Vychádzajúc zo skutkového stavu ako aj správnej argumentácie oboch

účastníkov konania súd nemal pochybnosti o tom, že ide o súdny spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy a navrhovateľka vystupuje v konaní ako spotrebiteľ.

Podľa zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 1, písm. j) citovaného zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.Súd mal za to, že žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde a v príslušnej lehote. Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky, s poukazom na Osobitné zmluvné
dojednania v dodatku č.2 tvoriace súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie

účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
prakticky a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na

príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok
žalovaného sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Osobitné zmluvné dojednania v dodatku č.2 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom, že sa

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.

Navrhovateľkapodalanávrhnazrušenierozhodcovskéhorozsudkunamiestnepríslušnomsúdevlehote
30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 O.Z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.Z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.Z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.Z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/O.Z.,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluváchuzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavky dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa Prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane (príloha ods. 1, písm. q/).

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52
a nasl. OZ

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo

dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku

Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Súd je preto povinný aplikovať tieto ustanovenia na prebiehajúce konanie ex offo zohľadňujúc ich
prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone
o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť

obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí

mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v predmetnej poistnej zmluve vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do zmluvných podmienok pri uzavretí poistenej zmluvy. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka

koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v
tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v
súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej

zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto
zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených
ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa.

Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na
svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občiansko súdnom konaní. V

konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v
smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej
vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom

ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom.Na základe vyššie uvedených skutočností v danom prípade mal súd v zmysle výkladu smernice v
rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. V danom prípade ide o absolútne neplatný
právny úkon. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán.

Súd konštatoval, že zo spôsobu zaradenia rozhodcovskej doložky do Všeobecných poistných

podmienok pre poistenie uzatvárané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid life a.s., nevyplýva, že
by táto doložka bola s navrhovateľkou individuálne dojednaná alebo navrhovateľ by bol akokoľvek na
túto doložku upozornený. Odporca nepreukázal, že osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou
dojednané individuálne. Preukázať túto okolnosť je povinnosťou odporcu ako dodávateľa ( § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka ).
Dodatok č.2 k Všeobecným poistným podmienkami nebol navrhovateľkou podpísaný, avšak podľa

tvrdenia odporcu ide o listinu verejne prístupnú a navrhovateľke preto nič nebránilo sa s obsahom tohto
dodatku oboznámiť. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá XV. časti Všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednania č.1/2007 a Dodatku č.2 k Všeobecným
poistným podmienkam nebol dojednaný platne. Ide o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
V priebehu konania nebola preukázaná iná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť uvedeného

spôsobu riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy z hľadiska navrhovateľky oproti konaniam
pred súdmi všeobecných súdov podľa O.s.p. Navrhovateľka nemala žiaden dôvod rozhodcovskú
doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky práve naopak, jej procesné postavenie sa stalo
neistým najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu personálneho zloženia, ako aj procesných
predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti uplatňovať.

Z týchto dôvodov, je potrebné považovať konanie odporcu pri dojednaní rozhodcovskej doložky v
samotnýchVšeobecnýchpoistnýchpodmienkach,akoajvosobitnýchzmluvnýchdojednaniach dodatku
k Všeobecným poistným podmienkami za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako to vyplýva zo
zákonného ustanovenia § 4 ods.8 Zákona č.250/2007 Z.z. podľa ktorého, predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálny uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pre nedodržanie dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využívania na omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Navrhovateľka nemala žiadne informácie ohľadne významu a následkoch dojednania rozhodcovskej
doložky a poskytnutie takejto informácie, ani v najmenšom rozsahu sa nemohlo uskutočniť vzhľadom
k tomu, že ani sprostredkovatelia poistenia, ktorou bola aj navrhovateľka, nemali vedomosti o obsahu
tohto pojmu. Nebolo zo strany odporcu preukázané, že by tento pri ich zaškoľovaní a poučení postupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou a zabezpečil ich náležitú odbornú zdatnosť.

Súd vzhľadom na to, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej
zmluvy, rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, ako aj vzhľadom na to, že bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, súd podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 244/2002
Z.z. zrušil Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/1932/2012.

Podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv výnimočné v tom, že niektoré
zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú kalkuláciu poistného
plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu úpravy vylúčené. Medzi
takéto ustanovenia patrí dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie
finančných agentov. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice rady 93/13/EHS vyplýva, že na jej účely sa

hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy, ani vzťah
kvalita a cena tovaru alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet zmluvy a vzťah cena a kvalita môže byť
napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Ďalej zámerom je medzi
iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú, alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť
poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri

výpočte poistného plateného spotrebiteľom.
Z citovaného odôvodnenia Smernice nie je možné vyvodiť záver, že by posudzovanie platnosti
rozhodcovskej doložky bolo vylúčené z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade,
že dodávateľom je poisťovňa. Vzhľadom na to súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súduKošice, Alžbetina 41 a v zmysle § 40 ods. 2 Zákona č.244/2002 Z.z. rozhodol o odložení jeho
vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol zrušený aj z dôvodov § 40 ods. 1 písm. c)
Zákona č.244/2002 Z.z. a po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude ďalej

pokračovať vo veci zaplatenia peňažnej sumy 167,16 eura.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Súd bol toho názoru, že prijatím uvedenej novely Exekučného poriadku nedošlo k zániku predmetu
konania a uvedené ustanovenie má vplyv na exekučné konania vedené na základe exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku, avšak vec je potrebné prejednať a posúdiť z hľadiska právnej istoty
účastníkov konania.

O trovách konania súd rozhodol § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.