Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1613214865.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Ing. Annou Přikrylovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti odporkyni: A.,
zastúpená opatrovníčkou M. pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie sumy 141,62 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 93,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 16,77 Eur od 12.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 12.12.2010 do
zaplatenia a trovy konania v sume 18,75 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 141,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
47,80 Eur od 10.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,77
Eur od 12.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 77,05 Eur od
12.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej
pokuty. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, Slovak Telekom, a.s., so sídlom v

Bratislave,Karadžičova10,IČO:35763469,uzavrelsodporkyňouZmluvuopripojení,predmetomktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni,
ktorá sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca
navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry č. 808000338540 na sumu 47,80 Eur so splatnosťou 09.11.2011,
č. 808000898158 na sumu 16,77 Eur so splatnosťou 11.01.2011, č. 808000898159 na sumu 77,05 Eur
sosplatnosťou11.12.2010.Kudňupostúpeniapohľadávkyboladlžnásumavnezmenenejvýške.Keďže
odporkyňa riadne a včas nesplácala poskytnuté služby právnym predchodcom navrhovateľa, dostala

sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania. K
uplatnenej zmluvnej pokute navrhovateľ zdôraznil, že odporkyňa nedodržala určené povinnosti, ktoré
jej vyplývali zo zmluvy a dodatku, a to predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho
viazanosti. Tak ako to vyplýva z názoru Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa
19.03.2013, je dané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi

vznikne škoda v podstatne nižšej výške, ako je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie
v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, ak výška zmluvnej pokuty neprimerane presahuje
plnenie, ktoré spotrebiteľ dostal. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcejsankciu za nesplnenie záväzku nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná.

Uznesením č.k. 7C/37/2015-53 zo dňa 07.12.2015 súd ustanovil odporkyni opatrovníčku v osobe Mgr.
Ivety Růžičkovej, pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť.
Nakoľko v prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka
odporkyni ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6
tretia veta O.s.p.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 22.01.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 16.11.2010, identifikačnými
údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvy, faktúrou zo dňa 22.10.2011 znejúcou na sumu 47,80 Eur,
faktúrou zo dňa 22.12.2010 znejúcou na sumu 16,77 Eur, faktúrou zo dňa 22.11.2010 znejúcou na sumu
77,05 Eur, mesačnými výpismi pre telefónne číslo 0903651914, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový a právny stav.

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavreli dňa 16.11.2010 zmluvu o pripojení,
podľa ktorej bola odporkyni poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX s mesačným
programom služieb Relax 60. V článku 2 zmluvy o pripojení sa odporkyňa zaviazala riadne a včas platiť
cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb a zároveň sa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu

účinnosti tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo
zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany účastníka. V článku 3 zmluvy o pripojení sa odporkyňa v prípade porušenia povinností podľa
článku 2 zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Za poskytnuté služby právny predchodca

navrhovateľa faktúrou zo dňa 22.11.2010 splatnou dňa 11.12.2010 a zo dňa 22.12.2010 splatnou dňa
11.01.2011 vyfakturoval odporkyni za obdobie 22.10.2010 do 21.12.2010 sumu 93,82 Eur za hovorné
a služby. Keďže odporkyňa uvedené faktúry neuhradila, navrhovateľ si uplatnil u odporkyne faktúrou zo
dňa 22.10.2011 s dátumom splatnosti do 09.11.2011 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Celkový dlh
navrhovateľa teda predstavoval sumu 141,62 Eur ako hovorné a služby a zmluvnú pokutu.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli
Zmluvu o pripojení dňa 16.11.2010. Odporkyňa porušila dohodnuté podmienky, pretože nezaplatila
faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby riadne
využívala.Odporkyňavsúladesvyššiecitovanýmustanovením§42ods.4písm.b.)Zákonač.610/2003

Z. z., bola povinná vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi vo výške 93,82
Eur. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy,
ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože odporkyňa nezaplatila za poskytnuté služby
v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením peňažnéhodlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade faktúry za obdobie
od 22.10.2010-21.11.2010 dňom 12.12.2010 a faktúry za obdobie od 22.11.2010-21.12.2010 dňom
12.01.2011. Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády

č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších
predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola rovnaká v tieto dni
omeškania a predstavovala 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, 9 %. Súd vyhovel v tejto časti

návrhu navrhovateľa, pretože uplatnený nárok navrhovateľa v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku navrhovateľa bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 47,80 Eur. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníkaaZákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,pretoževdanomprípadesajednáoprávny
vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje

navrhovateľ ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na
druhej strane odporkyňa ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných

náležitostí zmluvy.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly

(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 OZ uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené
plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže

vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, obsah ktorých nebol počas vykonávaného dokazovania známy, takéto
jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to napriek
prezentovanému názoru navrhovateľa, podľa ktorého nepostačuje na konštatovanie o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru
súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne individuálne dojednaná, vedie k tomu,
že navrhovateľ ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie, pretože do predformulovaných textov

zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu
vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Navrhovateľ do tohto textu zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej
pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2. kde sú rôzne možnosti porušenia povinností.
Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne, zvlášť pokiaľ navrhovateľ sám určí aj
výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, ako dospel k

stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňujespotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv

uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované v
zmluve o pripojení, že odporkyňa pri uzatváraní zmluvy by sa musela minimálne oboznámiť
nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je
zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami odporkyňa aj oboznámila. Oboznámenie s VOP bolo totiž
do zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť,

že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič
na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav
nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka
viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v bode č. 1 zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2
zmluvy o pripojení je textovo napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy
odstúpením od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností

porušenia povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia
povinností zo Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ poskytuje
zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v
rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie
konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti

dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť
súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby
dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne
obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto
ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda

neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania,
návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol
ako nedôvodnú. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu
Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa
19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne

spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému

vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 141,62 Eur. Navrhovateľ bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 93,82 Eur, t. j. 66 %, v časti o zaplatenie sumy 47,80 Eur bol úspešný
odporca, t. j. 34 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), čiže navrhovateľ bol úspešný v
pomernej časti 32 % (66 - 34). Trovy uplatnené navrhovateľom predstavujú zaplatený súdny poplatok

v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastupovania v sume 58,58 Eur (za dva právne úkony po á 16,60
Eur, 2 krát režijný paušál po á 7,81 Eur a 20% DPH). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
v pomernej časti 32 %, teda v sume 18,75 Eur.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).V odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t .j .
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t .j .
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)