Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218858
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112218858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: O. I.,

G.. XX.XX.XXXX, K. I. Č.. XXX, štátny občan SR, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko
- JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s.,
Michalskáč.18,81563Bratislava,IČO:36854140,ourčenieneplatnostivyhláseniaveriteľaosplatnosti
celej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.06.2012, doručeným súdu dňa 13.06.2012, domáhal
voči žalovanému určenia neplatnosti vyhlásenia veriteľa o splatnosti celej pohľadávky.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého dňa 16.07.2006 uzatvoril so žalovaným zmluvu
o poskytnutí úveru reg. č. XXXX/XXXXX/XXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 1
150 000,- Sk (38 173,- Eur) za účelom kúpy nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX na parc. č.
XXX na adrese U. I. Č..V.. XXX, a pozemkov, parc. č. XXX - J. Z. Z. XXX M., O.. R. Č.. XXX - Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 581 m2, zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území
I., U. I.E., U. G. M. G. Z. (ďalej len ,,nehnuteľnosti"). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver do 30 rokov, od

prvého termínu dočerpania úveru, pričom v bode 2 tohto článku bola dohodnutá splatnosť úveru vždy v
25. deň každého mesiaca, a to vo výške 6 386,-Sk (211,98 Eur).
Od počiatku podpísania zmluvy o úvere, žalobca úver riadne splácal. Aj keď sa v určitom období
dostal do omeškania so splácaním úveru, vždy zameškanú splátku v krátkej dobe vyrovnal. Omeškanie
vždy riešil osobne s pracovníkmi banky, pričom v danom prípade požiadal jednak o odklad splátok
a jednak o dočasné zníženie výšky splátky. Na základe tohto žalobca po dohode s pracovníkmi
banky dočasne hradil nižšiu splátku úveru, než aká bola dohodnutá v zmluve, avšak následne po

zlepšení podnikateľského zázemia, hradil splátky úveru vo vyššej výške, než bol v skutočnosti povinný
a zameškanú splátku ihneď vyrovnal. Napriek všetkým týmto skutočnostiam a napriek tomu, že žalobca
bez dohody so žalovaným neporušil žiadne ustanovenie zmluvy o úvere, začal žalovaný splátky hradené
žalobcom zaúčtovávať na nároky, s uhradením ktorých žalobca nesúhlasil, ktorých hradenie žalobcovi
zo zmluvy o úvere nevyplývalo, a ktorých výška bola a je v rozpore so zákonom i samotnou zmluvou.
Následne listom zo dňa 30.05.2011 žalovaný oznámil žalobcovi zosplatnenie úveru ku dňu 25.05.2011,
z dôvodu omeškania s platením úveru. Podľa žalobcu sa táto skutočnosť nezakladala na pravde, preto

rozporoval, že by boli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

II.Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1
Obč. súd. por.) a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov a ich prečítaním,
založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:

Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXX/XXXXX/XXXX/USUXX (Č..L.. X-XX) vyplýva dohoda
medzi Československou obchodnou bankou, a.s. (ako bankou) a O. I. (ako dlžníkom) o uzavretí zmluvy
o úvere podľa ust. § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb (ďalej len ,,úverová zmluva").
Na základe uvedenej zmluvy, žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1 150 000,- Sk (38 173,- Eur)

za účelom kúpy nehnuteľnosti.
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/1 (č.l. 15) vyplýva, že žalobca dňa
25.01.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 6 802,- Sk (225,79 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/2 (č.l. 16) vyplýva, že žalobca dňa
26.02.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 434,- Sk (14,41 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/3 (č.l. 17) vyplýva, že žalobca dňa

07.03.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 1 341,84 Sk (44,54 Eur) a dňa
26.03.2007 splátku úveru v sume 1 345,85 Sk (44,67 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/4 (č.l. 18) vyplýva, že žalobca dňa
25.04.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 51,95 Sk (1,72 Eur) a dňa 30.04.2007
splátku úveru v sume 1 353,71 Sk (44,93 Eur).

Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/5 (č.l. 19) vyplýva, že žalobca dňa
25.05.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 6 587,60 Sk (218,67 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/6 (č.l. 20) vyplýva, že žalobca dňa
01.06.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 315,19 Sk (10,46 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/7 (č.l. 21) vyplýva, že žalobca dňa

03.08.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 15 532,08 Sk (515,57 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/8 (č.l. 22) vyplýva, že žalobca dňa
13.09.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 145,22 Sk (270,37 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/9 (č.l. 23) vyplýva, že žalobca dňa
22.10.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 177,03 Sk (271,43 Eur) a dňa

25.10.2007 splátku úveru v sume 7 489,31 Sk (248,60 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/10 (č.l. 24) vyplýva, že žalobca dňa
28.11.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 7 495,35 Sk (248,80 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2007/11 (č.l. 26) vyplýva, že žalobca v období
od 01.12.2007 do 31.12.2007 neuhradil žalovanému splátku úveru.

Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/1 (č.l. 27) vyplýva, že žalobca dňa
11.01.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 138,24 Sk (270,14 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/2 (č.l. 28) vyplýva, že žalobca dňa
11.03.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 13 691,- Sk (454,46 Eur) a
dňa 20.03.2008 splátku úveru v sume 2 597,83 Sk (86,23 Eur).

Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/3 (č.l. 29) vyplýva, že žalobca dňa
06.05.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 2 952,23 Sk (98,- Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/4 (č.l. 30) vyplýva, že žalobca dňa
10.06.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 9 882,- Sk (328,02 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/5 (č.l. 25) vyplýva, že žalobca dňa

01.08.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 27 158,21 Sk (901,49 Eur).
Z výpisu z účtu žalobcu, vedeného žalovaným číslo výpisu 2008/6 (č.l. 31) vyplýva, že žalobca dňa
08.09.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 7 934,99 Sk (263,39 Eur).
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.08.2012 (č.l. 81-82) uviedol, že žalobca bol
od počiatku trvania úverového vzťahu v omeškaní so splácaním úveru. Žalobca neustále porušoval

podmienky dohodnuté v úverovej zmluve splácať úver vrátane príslušenstva riadne a včas aj napriek
tomu, že sa mu žalovaný pokúšal vyhovieť tým, že akceptoval, aby žalobca dočasne uhrádzal nižšie
splátky. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok a
súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalovaný využil svoje právo, vyplývajúce z čl.
VI, z IX. úverovej zmluvy v spojení s čl. IV. Obchodných podmienok a s poukazom na §

506 OBZ vyhlásil celú pohľadávku z úveru za splatnú, čo žalobcovi oznámil listom zo dňa 30.05.2011.
Následne žalovaný realizoval uspokojenie svojej pohľadávky výkonom záložného práva (§ 126 OZ).

III.K otázke naliehavého právneho záujmu - podľa § 80 písm. c) Obč. súd. por., návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu
právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde
sa žalobe o plnenie). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá
určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 241/2008).
Podľa tvrdenia žalobcu, zo skutočností uvedených v žalobnom návrhu vyplýva, že v danom prípade svoj
dlh riadne splácal a aj v prípade, že sa dostal do omeškania s niektorými splátkami dlhu, tieto v krátkej
dobe vyrovnal a preto v čase vyhlásenia splatnosti celého dlhu nebol v omeškaní so splatením dlhu a

preto podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru tu vôbec neboli dané. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný vymáha od žalobcu celú pohľadávku z úveru a za tým realizuje výkon záložného práva, má
žalobca naliehavý právny záujem na určení, že vyhlásenie žalovaného o splatnosti celej pohľadávky zo
zmluvy o úvere č. 35949, uzavretej dňa 20.06.2006, ku dňu 25.05.2011, ktoré bolo žalobcovi oznámené
listom žalovaného zo dňa 30.05.2011, je neplatné.

Naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení neplatnosti súd skúmal predovšetkým
so zreteľom na cieľ, sledovaný podaním žaloby (určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného o splatnosti
celej pohľadávky) a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (určením neplatnosti vyhlásenia
o zosplatnení úveru by zo strany žalovaného nevznikol dôvod na uspokojenie pohľadávky z
úveru realizáciou záložného práva k nehnuteľnosti, ktorým došlo k zabezpečeniu splácania úveru).

Vychádzajúc z takto vymedzeného petitu žalobného návrhu mal súd za to, že zo strany žalobcu sa jedná
o správny a účinne zvolený procesný nástroj, ktorého dôsledkom nebude vznik ďalšieho súdneho sporu.

IV.
1./ k otázke, či možno vzťah medzi žalobcom a žalovaným považovať za spotrebiteľský a či teda žalobca

požíva právnu ochranu spotrebiteľa:
Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. XXXX/XXXXX/XXXX/USUXX, uzavretej dňa 20.06.2006
(č.l. 7-12) vyplýva dohoda medzi Československou obchodnou bankou, a.s. (ako bankou) a O. I. (ako
dlžníkom) o uzavretí zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len ,,úverová
zmluva"). Na základe uvedenej zmluvy, žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1 150 000,- Sk (38

173,- Eur) za účelom kúpy nehnuteľnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného a účinného ku dňu 20.06.2006 (ďalej len ,,Obchodný
zákonník"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa§261ods.1Obchodnéhozákonníka,tentozákonupravujezáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa§1ods.2druhejvetyObchodnéhozákonníka,akniektoréotázkynemožnoriešiťpodľaustanovení

Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 829j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného ku dňu 20.06.2006 (ďalej
len ,,Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V slovenskom právnom poriadku jestvuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnuaobchodnoprávnuúpravu.Vzťahtýchtodvochkódexovsúkromnéhoprávajevzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje (pozri § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) .

Občiansky zákonník po novelizácii zákonom č. 150/2004 Z. z. de facto obsahoval taxatívny výpočet
zmlúv, na ktoré sa mala vzťahovať politika ochrany spotrebiteľa zavedená smernicou 93/13/EHS.
Za spotrebiteľské zmluvy sa tak v zmysle Občianskeho zákonníka považovali: zmluva podľa § 55
(spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch), kúpna zmluva,
zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, ak

zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Táto
formulácia nespĺňala požiadavky smernice 93/13/EHS, keďže uvedená smernica neobsahuje taxatívny
výpočet zmlúv, na ktoré sa má vzťahovať politika ochrany spotrebiteľa. Preambula k smernici 93/13/
EHS určuje ako výnimku z aplikácie inštitútu spotrebiteľských zmlúv len pracovné zmluvy, zmluvy

týkajúce sa dedičského práva, rodinného práva, dohody o včlenení a organizácii spoločností a dohody o
partnerstve, pričom normatívny text citovanej smernice obsahuje v článku 1 ďalšiu výnimku z pôsobnosti
tejto smernice v podobe zmluvných podmienok vyplývajúcich z niektorých medzinárodných zmlúv.
V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje,
či už ex lege alebo ex contractu, ustanoveniami Obchodného zákonníka, je potrebné mať na pamäti

skutočnosť, že táto právna úprava bola v čase uzavretia úverovej zmluvy (t.j dňa 20.06.2006)
sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim kogentné ustanovenia t.j.
zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý obsahoval s
účinnosťou od 25. 11. 2004 ustanovenie § 23a, podľa ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považovali
zmluvy uzavreté tak podľa Obchodného ako aj podľa Občianskeho zákonníka. Teda ani zmluvou

uzatvorenou podľa ustanovení Obchodného zákonníka nebolo možné obísť inštitút spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutý v § 52 ods. 1 Občianskom zákonníku, a to aj preto, že naň odkazovala kogentná norma
obsiahnutá v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavu(uzavretiezmluvyoúvere,priktorejžalobcanekonalvrámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a pri ktorej žalovaný konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti) a s poukazom na citované zákonné ustanovenia,
dospel súd k záveru, podľa ktorého úverová zmluva založila medzi účastníkmi nielen obchodnoprávny
vzťah (§ 497 OBZ), ale aj spotrebiteľský vzťah (§ 1 ods. 2 OBZ, § 23a zák. č. 634/1992
Zb., § 52 ods. 1 OZ). Argumentum a contrario nebolo súdu zo strany žalovaného preukázané, že by
žalobca uzatváral úverovú zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ. Taktiež nebolo zo strany žalovaného

preukázané,žebyvýslovneposkytolúvernapodnikateľskéaktivityžalobcu.VzmysleZákonaocenných
papieroch č. 566/2001 Z.z., podľa stupňa ochrany poskytovanej klientom banka kategorizuje klientov
na "neprofesionálneho klienta", "profesionálneho klienta" a "oprávnenú protistranu".
V závislosti od kategórie banka poskytne klientovi informácie v rozsahu a obsahu
stanovenom zákonom, a to pred realizáciou operácie s finančným nástrojom. Oprávnenou protistranou

podľa § 73 ods. 2 Zákona o cenných papieroch sú všetci klienti, ktorí patria k jednému z nasledujúcich
typov klientov: obchodník s cennými papiermi, úverová inštitúcia, poisťovňa, správcovská spoločnosť
atď. Profesionálny klient je podľa § 8a ods. 2 Zákona o cenných papieroch klient, ktorý má odborné
znalosti, skúsenosti a poznatky na uskutočňovanie vlastných rozhodnutí o investíciách
a na riadne posudzovanie rizík, ktoré sú s tým spojené. Ide predovšetkým o obchodníka s cennými

papiermi, finančnú inštitúciu a veľkú obchodnú spoločnosť, ktorej suma majetku prevyšuje 20 mil. EUR,
čistý ročný obrat prevyšuje 40 mil. EUR a jej vlastné zdroje prevyšujú 2 mil. EUR, pričom sú splnené
aspoň dve z týchto podmienok. Neprofesionálny klient je podľa § 8a Zákona o cenných
papieroch klient, ktorý pri poskytovaní investičného produktu alebo služby nespĺňa zákonom stanovenékritériá na zaradenie do kategórie profesionálny klient ani oprávnená protistrana. Vzhľadom k tomu,
že žalobca nemal pri uzatváraní úverových zmlúv postavenie obchodníka s cennými papiermi, či inej
veľkej finančnej inštitúcie, dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca preukázal splnenie zákonných

kritérií, podľa ktorých požíval právnu ochranu z úverového vzťahu nielen ako spotrebiteľ, ale aj ako
neprofesionálny klient, a to bez ohľadu na to, či bol klientom privátneho bankovníctva.
Použitie finančných prostriedkov súd skúmal s prihliadnutím na obsah zmluvnej klauzuly o účele
poskytnutia úveru. V prípade úverovej zmluvy zo dňa 20.06.2006 bol dohodnutý účel úveru (kúpa
nehnuteľnosti).

2./ k otázke, či zmluva o úvere, resp. obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky,
rozhodné pre splácanie úveru:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 68 písm. a) zák. č. 481/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a
účinného ku dňu 20.06.2006 (ďalej len ,,zákon o bankách"), hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti
najmenej štyri roky a najviac 30 rokov, zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a
to aj rozostavanej, ktorý poskytuje hypotekárna banka na nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo
jej časti.

Podľa § 75 ods. 4 zák. č. 481/2001 o bankách, zmluva o hypotekárnom úvere musí byť písomná a musí
obsahovať
a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o
fyzickú osobu,

2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú
osobu,
b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá
splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku
ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru

a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym
úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny
úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v
dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred

poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,

f) ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov
a komunálnych úverov,
g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na
podnet klienta.

Z čl. III. bod 1. úverovej zmluvy vyplýva určenie výšky úrokovej sadzby, ktorá v čase uzavretia zmluvy
(t.j. dňa 20.06.2006) predstavovala 5,30 % ročne s platnosťou do 25.06.2007.
Podľa názoru súdu, znenie uvedenej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 75 ods. 4 písm. b) zák. č.
481/2001 o bankách. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, žalobca pred podpisom zmluvy mal možnosť

sa oboznámiť touto výškou, pričom podpisom zmluvy žalobca akceptoval výšku úrokovej sadzby. Súd
nezistil, že by uvedená zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).Z čl. III. bod 2. úverovej zmluvy vyplýva dohoda, podľa ktorej vždy pred dňom skončenia platnosti
úrokovej sadzby banka oznámi dlžníkovi jej novú výšku a dobu splatnosti podľa obvyklej úrovne
úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie

dlžníka.Stoutozmenou,akoajsdopadomtejtozmenynavýškusplátkyúveru,budedlžníkoboznámený
bankou, a to formou oznámenia banky, ktoré mu banka odošle najneskôr tri týždne pred dňom ukončenia
platnosti úrokovej sadzby. Ak dlžník písomne neoznámi banke svoj nesúhlas s touto zmenou, a to
najneskôr jeden týždeň pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby, má sa za to, že dlžník so
zmenou súhlasí.

Podľa názoru súdu, znenie uvedenej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 75 ods. 4 písm. d) zák.
č. 481/2001 o bankách. Banka transparentným spôsobom žalobcovi uviedla, že zmluvou
určená úroková sadzba bude platiť do 25.06.2007. Teda banka bez pochybností v zmluve
uviedla objektívne skutočnosti (1./ obvyklá úroveň úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke a
2./ vyhodnotenie osobnej a finančnej situácie dlžníka) a podmienky (oznámenie novej výšky ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby a doby splatnosti pred dňom skončenia platnosti aktuálnej úrokovej

sadzby), za splnenia ktorých mohol žalovaný zmeniť úrokovú sadzbu.
Podľa čl. VI. bod 1. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník splatí úver najneskôr do 30
rokov od termínu jeho dočerpania.
Uvedená zmluvná podmienka korešponduje s ust. § 68 písm. a) zák. č. 481/2001 o bankách.
Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy sa dlžník zaviazal splácať úver formou anuitných splátok úveru, ktorým je

vždy 25. deň každého mesiaca, a to vo výške 6 386,-Sk (211,98 Eur).
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmet plnenia alebo cenu plnenia nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa čl. VII. úverovej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali zabezpečiť úver zriadením záložných práv
k nehnuteľnostiam v prospech banky.

Podľa čl. II obchodných podmienok - hypotekárnym úverom je úver s lehotou splatnosti najmenej 4 a
najviac 30 rokov, zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý
je financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov, - príslušenstvom
sú úroky z úveru, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky podľa sadzobníka banky a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky banky.
Uvedené podmienky sú v súlade s ust. § 75 ods. 4 písm. e) zák. č. 481/2001 o bankách.
Podľa čl. IX. bod 1. úverovej zmluvy, za spracovanie úveru, za ďalšie služby spojené s úverom a s
jeho správou ako aj za ostatné služby, ktoré banka poskytuje dlžníkovi patria banke poplatky vo výške
podľa sadzobníka banky a dlžník sa zaväzuje tieto uhradiť, a to aj v prípade, že nedôjde k

čerpaniu úveru, pokiaľ nie v zmluve dohodnuté inak.
Podľa čl. IX. bod 2. úverovej zmluvy, sa dlžník zaviazal uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle
platného sadzobníka banky: - poplatok za poskytnutie úveru,- poplatok za čerpanie úveru, - poplatky
za správu úveru (podľa konkrétneho úkonu). Pokiaľ využije aj ďalšie služby banky, napríklad odhad
ceny nehnuteľnosti alebo poistenie úveru, resp. poskytnutie hypotekárneho akreditívu (ako aj iné služby,

uvedené v sadzobníku banky), zaplatí za tieto služby poplatky v zmysle platného sadzobníka banky.
Uvedené zmluvné podmienky sú v súlade s ust. § 75 ods. 4 písm. b) zák. č. 481/2001 o
bankách. Banka v zmluve presne vymedzila ostatné náklady vyžadované od klienta, ktoré súvisia s
hypotekárnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere (t.j. poplatky za spracovanie úveru, za
ďalšie služby spojené s úverom a s jeho správou, poplatok za poistenie úveru).

Podľa čl. IX. bod 4. úverovej zmluvy, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo
zmluvy, obchodných podmienok a súvisiacich zmluvných dokumentov, patrí banke úrok z omeškania,
ak nie je úver splácaný riadne a včas, a v ostatných prípadoch aj zmluvné pokuty a poplatky, a to
vo výške dohodnutej zmluvou, obchodnými podmienkami, súvisiacimi zmluvnými dokumentmi alebo
sadzobníkom banky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého

tohto polroka.
Uvedená zmluvná podmienka je v súlade s ust. 369 ods. 1 OBZ (úroky z omeškania) a
s ust. § 300 OBZ (zmluvná pokuta).Podľa čl. IX. bod 7 úverovej zmluvy, ak dlžník poruší svoje povinnosti stanovené zmluvou, obchodnými
podmienkami alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže banka v súlade s obchodnými
podmienkami od zmluvy odstúpiť, či požadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva.

Podľa čl. IV bodu 5 písm. a) obchodných podmienok, banka môže požadovať okamžité jednorázové
splatenie istiny úveru a príslušenstva alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník bude v omeškaní s
úhradou viac ako dvoch splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace (č.l. 94).
Podľa čl. IV bodu 6 prvej vety obchodných podmienok, v prípade uplatnenia požiadavky banky na
okamžité splatenie úveru (zosplatnenie), je dlžník povinný vrátiť banke neuhradenú časť úveru a zaplatiť

príslušenstvo a to do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej výzvy banky (č.l. 94).
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa názoru súdu, znenie uvedených podmienok je v súlade s ust. § 75 ods. 4 písm. g) zák. č. 481/2001
o bankách a s ust. § 506 OBZ.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere (dohoda zmluvných strán, že dlžník splatí úver najneskôr do
30 rokov od termínu jeho dočerpania), a z účelu zmluvy o úvere (financovanie kúpy nehnuteľnosti),
ktorého splácanie bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, možno úverovú
zmluvu pojmovo zaradiť medzi klasické hypotekárne zmluvy (§ 68 písm. a) zákona o bankách).

3./ k otázke, či žalobca riadne a včas splácal úver, resp. či žalovaný mal právo zosplatniť úver a odstúpiť
od úverovej zmluvy:
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy sa dlžník zaviazal splácať úver formou anuitných splátok úveru, ktorým je
vždy 25. deň každého mesiaca, a to vo výške 6 386,-Sk (211,98 Eur).

Podľa čl. IX. bod 6. zmluvy, oznámenia banky, ktoré budú dlžníkovi zasielané v súlade so zmluvou a
obchodnými podmienkami, budú tvoriť súčasť zmluvy.
Podľa oznámenia žalovaného k zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 31.05.2007 (č.l. 87) bol žalobca
informovaný o novej výške úrokovej sadzby úveru, ktorá počínajúc dňom 25.06.2007 predstavovala
6,26 % ročne s platnosťou do 24.06.2008 vrátane. V súlade s novou výškou úrokovej sadzby žalovaný

stanovil žalobcovi novú výšku splátky úveru v sume 7 038,20 Sk (233,63 Eur), ktorú mal
uhradiť počnúc dňom 25.07.2007.
S poukazom na listinné dôkazné prostriedky, predložené žalobcom vyplýva, že tento mal mesačne
počnúc dňom 25.07.2006 uhrádzať sumu 6 386,-Sk (211,98 Eur), pričom počnúc dňom 25.07.2007 mal
uhrádzať žalovanému 7 038,20 Sk (233,63 Eur).

Žalobca v tomto konaní preukázal, že
- dňa 25.01.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 6 802,- Sk (225,79 Eur),
- dňa 26.02.2007 uhradil splátku úveru v sume 434,- Sk (14,41 Eur),
- dňa 07.03.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 1 341,84 Sk (44,54 Eur),
- dňa 26.03.2007 uhradil splátku úveru v sume 1 345,85 Sk (44,67 Eur),

- dňa 25.04.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 51,95 Sk (1,72 Eur),
- dňa 30.04.2007 uhradil splátku úveru v sume 1 353,71 Sk (44,93 Eur),
- dňa 25.05.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 6 587,60 Sk (218,67 Eur),
- dňa 01.06.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 315,19 Sk (10,46 Eur),
- dňa 03.08.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 15 532,08 Sk (515,57 Eur),

- dňa 13.09.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 145,22 Sk (270,37 Eur),
- dňa 22.10.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 177,03 Sk (271,43 Eur),
- dňa 25.10.2007 uhradil splátku úveru v sume 7 489,31 Sk (248,60 Eur),
- dňa 28.11.2007 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 7 495,35 Sk (248,80 Eur),
- dňa 11.01.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 8 138,24 Sk (270,14 Eur),

- dňa 11.03.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 13 691,- Sk (454,46 Eur),
- dňa 20.03.2008 uhradil splátku úveru v sume 2 597,83 Sk (86,23 Eur),
- dňa 06.05.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 2 952,23 Sk (98,- Eur),
- dňa 10.06.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 9 882,- Sk (328,02 Eur),
- dňa 01.08.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 27 158,21 Sk (901,49 Eur),

- dňa 08.09.2008 uhradil žalovanému splátku úveru v sume 7 934,99 Sk (263,39 Eur).
Už len z prehľadu uhrádzania jednotlivých splátok, predloženého žalobcom vyplýva, že tento svoje
splátky (v období od 25.07.2006 do 25.06.2007 v sume 211,98 Eur, a v období od 25.07.2007 do
25.06.2008 v sume 233,63 Eur) riadne a včas neuhrádzal.Žalobca nepreukázal výšku reálne uhradených splátok za obdobie od 25.07.2006 do 27.12.2006.
Žalobca ďalej nepreukázal výšku uhradenej splátky, ktorú mal uhradiť dňa 25.07.2007, ďalej dňa
27.12.2007, 25.02.2008, a 25.04.2008.

Z prehľadu žalovaného o jednotlivých splátkach naopak vyplýva, že žalobca 1./
mal za obdobie od 21.06.2006 do 26.06.2006 uhradiť žalovanému poplatok za vedenie účtu 2,32 Eur
(žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 2,32 Eur),
2./ mal za obdobie od 27.06.2006 do 25.07.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v
sume 61,82 Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 20,51 Eur, pohľadávka žalovaného tak

predstavovala 57,45 Eur),
3./ mal za obdobie od 26.07.2006 do 25.08.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v
sume 211,98 Eur + poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 303,81 Eur, pohľadávka žalovaného tak
predstavovala 0,- Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
4./ mal za obdobie od 26.08.2006 do 25.09.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 225,79 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala

0,- Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
5./ mal za obdobie od 26.09.2006 do 25.10.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,97
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 70,47 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
155,31 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
6./ mal za obdobie od 26.10.2006 do 27.11.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v

sume 211,98 Eur + poplatky 17,13 Eur (žalobca reálne uhradil 203,20 Eur, pohľadávka žalovaného tak
predstavovala 181,94 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
7./ mal za obdobie od 28.11.2006 do 27.12.2006 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,97
Eur + poplatky 17,13 Eur (žalobca reálne uhradil 411,34 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
0,- Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),

8./ mal za obdobie od 28.12.2006 do 25.01.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 225,79 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
0,- Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
9./ mal za obdobie od 26.01.2007 do 26.02.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 14,41 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala

211,38 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
10./ mal za obdobie od 27.02.2007 do 26.03.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 17,13 Eur (žalobca reálne uhradil 441,34 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
0,- Eur, pričom žalobca bol v kredite 1,72 Eur),
11./ mal za obdobie od 27.03.2007 do 25.04.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98

Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 1,72 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
224,06 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
12./ mal za obdobie od 26.04.2007 do 25.05.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 17,13 Eur (žalobca reálne uhradil 446,51 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
7,13 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),

13./ mal za obdobie od 26.05.2007 do 25.06.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 211,98
Eur + poplatky 17,13 Eur (žalobca reálne uhradil 10,47 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
225,80 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
14./ mal za obdobie od 26.06.2007 do 25.07.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79 Eur
+ poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 497,28

Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
15./ mal za obdobie od 26.07.2007 do 27.08.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 30,41 Eur (žalobca reálne uhradil 515,57 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
248,62 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
16./ mal za obdobie od 28.08.2007 do 25.09.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79

Eur + poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 270,38 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
248,62 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
17./ mal za obdobie od 26.09.2007 do 25.10.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 520,03 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
0,02 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),

18./ mal za obdobie od 26.10.2007 do 26.11.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79 Eur
+ poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 248,62
Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),19./ mal za obdobie od 27.11.2007 do 27.12.2007 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 248,80 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
248,62 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),

20./ mal za obdobie od 28.12.2007 do 25.01.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 270,14 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
248,62 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
21./ mal za obdobie od 26.01.2008 do 25.02.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79 Eur
+ poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 520,39

Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
22./ mal za obdobie od 26.02.2008 do 25.03.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 30,41 Eur (žalobca reálne uhradil 540,68 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
248,64 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
23./ mal za obdobie od 26.03.2008 do 25.04.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79 Eur
+ poplatky 33,73 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 520,41

Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
24./ mal za obdobie od 26.04.2008 do 26.05.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79
Eur + poplatky 30,41 Eur (žalobca reálne uhradil 97,99 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
693,48 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
25./ mal za obdobie od 27.05.2008 do 25.06.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 234,79

Eur + poplatky 30,41 Eur (žalobca reálne uhradil 328,03 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
637,47 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
26./ mal za obdobie od 26.06.2008 do 25.07.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 239,81 Eur
+ poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 899,03
Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),

27./ mal za obdobie od 26.07.2008 do 25.08.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 239,81
Eur + poplatky 13,81 Eur (žalobca reálne uhradil 901,49 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala
253,68 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
28./ mal za obdobie od 26.08.2008 do 25.09.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 239,81
Eur + poplatky 22,11 Eur (žalobca reálne uhradil 263,40 Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala

253,67 Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
29./ mal za obdobie od 26.09.2008 do 27.10.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 239,81 Eur
+ poplatky 50,32 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 547,26
Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur),
30./ mal za obdobie od 28.10.2008 do 25.11.2008 uhradiť žalovanému splátku úveru v sume 239,81 Eur

+ poplatky 42,02 Eur (žalobca reálne uhradil 0,- Eur, pohľadávka žalovaného tak predstavovala 836,22
Eur, pričom žalobca bol v kredite 0,- Eur).
Z uvedeného prehľadu uhrádzania jednotlivých splátok za obdobie od 25.07.2006 do 25.11. 2008
vyplýva, že žalobca vôbec neuhradil splátku, splatnú dňa 25.07.2007, 26.11.2007, 25.02.2008,
25.04.2008, 25.07.2008, 27.10.2008 a dňa 25.11.2008.

Naopak, žalovaný preukázal, že žalobca neuhradil dve, po sebe nasledujúce splátky, splatné dňa
27.10.2008 a dňa 25.11.2008, v dôsledku čoho už dňa 26.11.2008 vzniklo žalovanému právo, aby
odstúpil od úverovej zmluvy (§ 506 OBZ, § 345 ods. 1 OBZ, čl. IX. bod 7 úverovej zmluvy, čl. IV
bodu 5 písm. a) obchodných podmienok). To, že žalovaný aj naďalej toleroval žalobcovi jeho platobnú
nedisciplínu a od predmetnej zmluvy odstúpil až oznámením zo dňa 30.05.2011, bolo vecou žalovaného.

Súd preto ďalej neskúmal prehľad uhrádzania jednotlivých splátok po 25.11.2008 do 25.05.2011,
nakoľko z hľadiska vzniku predpokladov na vyhlásenie predčasnej zročnosti pohľadávky by bolo ďalšie
dokazovanie za uvedené obdobie nadbytočné a nehospodárne.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že aj samotný žalobca uznal svoju platobnú nedisciplínu, keď v žalobe

uviedol, že ,,v určitom období sa dostal do omeškania so splácaním úveru, zameškanú splátku však vždy
v krátkej dobe vyrovnal". V tejto súvislosti vyšlo z dokazovania najavo, že v čase neuhradenia dvoch
splátok, za obdobie od 26.09.2008 do 27.10.2008, resp. od 28.10.2008 do 25.11.2008 bol žalobca ku
dňu 25.09.2008 v omeškaní s úhradou sumy 253,67 Eur, pričom po 25.11.2008 sa žalobcovi už viac
nepodarilo do vyhlásenia predčasnej zročnosti pohľadávky, svoj dlh vyrovnať. Pred dňom vyhlásenia

predčasnej splatnosti pohľadávky (25.05.2011), jeho dlh v súvislosti s omeškaním predstavoval celkovú
sumu 1 234,72 Eur. Žalovaný riadne preukázal, že žalobca bol povinný uhradiť príslušnú výšku splátku k
25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca (čl. VI bod 2. zmluvy) a taktiež preukázal, že žalobcovi riadne
a včas oznámil zvýšenie splátky z dôvodu zmeny úrokovej sadzby. Žalobca nepreukázal, že by včasnapadol oznámenie žalovaného o zmene úrokovej sadzby (čl. III bod 2 zmluvy). Taktiež prostredníctvom
listinných dôkazných prostriedkov nepreukázal existenciu dohody o dočasnej nižšej splátky úveru, než
aká bola dohodnutá v zmluve. V zmysle čl. IX bod 8. druhej vety úverovej zmluvy sa vyžadovalo, aby

sa akékoľvek zmeny a doplnenia zmluvy uskutočnili v písomnej forme.
Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca počas splácania úveru, bol v období od 25.07.2006 do
25.11.2008 iba raz v kredite, v celkovej sume 1,72 Eur (konkrétne dňa 27.03.2007).

Počnúc obdobím od 25.03.2008 do 25.11.2008 bol žalobca v sústavnom debete v rámci splácania dlhu,

ktorý
dňa 26.11.2007 predstavoval sumu 248,62 Eur,
dňa 27.11.2007 predstavoval sumu 248,62 Eur,
dňa 25.01.2008 predstavoval sumu 248,62 Eur,
dňa 25.02.2008 predstavoval sumu 248,62 Eur,
dňa 25.03.2008 predstavoval sumu 248,64 Eur,

dňa 25.04.2008 predstavoval sumu 520,41 Eur,
dňa 26.05.2008 predstavoval sumu 693,48 Eur,
dňa 25.06.2008 predstavoval sumu 637,47 Eur,
dňa 25.07.2008 predstavoval sumu 899,03 Eur,
dňa 25.08.2008 predstavoval sumu 253,68 Eur,

dňa 25.09.2008 predstavoval sumu 253,67 Eur,
dňa 27.10.2008 predstavoval sumu 547,26 Eur,
dňa 25.11.2008 predstavoval sumu 836,22 Eur.

Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ,,následne po zlepšení podnikateľského

zázemia, hradil splátky úveru vo vyššej výške než bol v skutočnosti povinný a zameškanú splátku ihneď
vyrovnal". Je síce pravdou, že žalobca v priebehu splácania úveru uhradil v niektorom období vyššiu
mesačnú splátku, než aká vyplývala z čl. VI bod. 2 zmluvy v spojení s čl. IX bod 6. zmluvy a čl. III bod 1.
a 2. zmluvy, avšak ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, v období od 25.03.2008 do 25.11.2008,
a ani v období od 26.11.2008 do 25.05.2011 sa žalobcovi nikdy nepodarilo ,,dorovnať" svoj dlh, ktorý mu

vznikol z dôvodu riadneho a včasného neuhradenia splátok za predošlé kalendárne obdobie.
Podľa § 361 Obchodného zákonníka, strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný
alebo vkladový účet, môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej
vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.
Podľa čl. VI bod 3. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že anuitnú splátku úveru, úhradu poplatkov,

zmluvnýchpokútaúrokovzomeškania,akoajprípadnýchnákladov,spojenýchsuplatnenímpohľadávky
banky, je banka oprávnená vykonávať prednostne z bežného účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXXX,
a to pred ostatnými platbami a bez predchádzajúceho upozornenia dlžníka, s čím dlžník výslovne
súhlasí. Dlžník sa zaväzuje, že bude prevádzať na bežný účet vždy dostatok finančných prostriedkov,
postačujúcich na ich úhrady.

S poukazom na citované ustanovenie Obchodného zákonníka a ust. úverovej zmluvy sa súd nestotožnil
s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mal žalovaný neoprávnene zaúčtovávať splátky hradené žalobcom
na nároky, s uhradením ktorých žalobca nesúhlasil, a ktorých hradenie žalobcovi zo zmluvy o úvere
nevyplývalo, a ktorých výška bola a je v rozpore so zákonom i samotnou zmluvou. Ako vyplýva z vyššie
uvedených skutočností, v prípade debetu žalovaného, vzniknutého v dôsledku nepravidelného hradenia

jednotlivýchmesačnýchsplátok,bolžalovaný(ktorýviedolprežalobcubežnýúčetč.4003675415/7500),
oprávnený použiť peňažné prostriedky z účtu žalobcu, na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky,
ktorú mal voči žalobcovi z úverovej zmluvy.
V súlade s čl. IX bod 1., bod 2. a bod 3. úverovej zmluvy, bol žalobca povinný mesačne uhrádzať nielen
príslušnú splátku, pozostávajúcej z istiny a riadneho úroku, ale aj príslušný poplatok za správu úveru,

resp. ďalšie poplatky, súvisiace s úverom a v prípade omeškania aj príslušný úrok.
Ak teda žalobca nesúhlasil s výškou splátky, resp. s výškou poplatkov, súvisiacich s úverom, mal v
zmysle čl IX bod 8. úverovej zmluvy uplatniť svoj nesúhlas u žalovaného. Žalobca nijakým spôsobom
súdunepreukázal,žebypočastrvaniaúverovéhovzťahunamietalužalovanéhočoilenvýškupoplatkov,
súvisiacich s úverovým vzťahom. Z výsledkov dokazovania teda nevyplýva, že by hlavná porucha

úverového vzťahu spočívala v započítavaní pohľadávok zo strany žalovaného z finančných prostriedkov,
vložených žalobcom na bežný účet, resp. vo výške a úhrade poplatkov alebo úrokov z omeškania.
Hlavná porucha úverového vzťahu spočívala v tom, že žalobca riadne a včas neuhrádzal príslušnú
splátku, vo výške dohodnutej v zmluve, čo žalobca ani nespochybnil. Ak by problém splácania úveruspočíval vo výške poplatkov, bolo by potrebné doplniť dokazovanie vyžiadaním a oboznámením sa
s obsahom sadzobníka poplatkov žalovaného. Z prehľadu žalovaného o úhrade jednotlivých splátok
žalobcom (č.l. 100 - 101) vyplýva, že výška poplatkov za obdobie od 25.07.2006 do 25.11.2008, sa

pohybovala v sume od 13,81 Eur do 50,32 Eur, v rámci ktorých si žalovaný účtoval aj vyhotovenie
upomienok za omeškanie so splácaním úveru. Taktiež pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania za
obdobie od 25.07.2006 do 25.11.2008, z prehľadu žalovaného o úhrade jednotlivých splátok žalobcom
(č.l. 100 - 101) vyplýva, že žalovaný si účtoval úrok z omeškania o 10 % vyššie, než bola základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho

polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (§ 369 ods. 1 OBZ), čo v danom prípade predstavovalo 15 % ročne
z dlžnej sumy. Žalobcovi sa teda bez pochybností nepodarilo na základe ním predložených listinných
dôkazných prostriedkov preukázať, že by sa žalovaný dopustil porušenia zákonných, alebo zmluvných
ustanovení, ktoré mali za následok vznik platobnej nedisciplíny žalobcu pri splácaní úveru.

4./ k otázke platnosti oznámenia žalovaného o zosplatnení úveru

Z oznámenia žalovaného o zosplatnení úveru zo dňa (č.l. 47) vyplýva, že do 30.05.2011 bol žalobca
niekoľkokrát márne vyzvaný žalovaným, aby bez meškania zaplatil svoj splatný záväzok, vyplývajúci zo
zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 20.06.2006. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol aj naďalej v omeškaní
s plnením jeho záväzkov z vyššie uvedenej zmluvy o hypotekárnom úvere, žalovaný vyhlásil celú svoju
pohľadávku z úveru dňom 25.05.2011 za splatnú. Žalovaný súčasne vyzval žalobcu na zaplatenie celej

zvyšnej čiastky, ktorá predstavovala 37 279,29 Eur, a to do 10.06.2011 s upozornením, že ak tak
žalobca neurobí, žalovaný pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním
externú špecializovanú spoločnosť. Predmetné oznámenie bolo doručené do vlastných rúk žalobcu dňa
21.06.2014.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z dokazovania vyplýva, že ak sa žalobca dostal do omeškania s úhradou dvoch splátok za obdobie
od 26.09.2008 do 25.11.2008, žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy a to na základe oznámenia o

odstúpeníodzmluvy.Žalovanýtakurobiloznámenímzodňa30.05.2011.Zobsahutohtojednostranného
právnehoúkonuvyplývaoznačenieosoby,ktoráúkonvykonala(Československáobchodnábanka,a.s.),
označenie osoby, ktorej bol úkon adresovaný (O. I.), označenie úverovej zmluvy, ktorej sa odstúpenie
týka (úver č. 35949), dôvod odstúpenia od zmluvy (omeškanie dlžníka), určenie dátumu splatnosti
úveru (25.05.2011), určenie dátumu, ku ktorému mal žalobca uhradiť zvyšnú časť neuhradeného úveru

(10.06.2011) a uvedenie dátumu, vrátane mien a priezvisk zamestnancov žalovaného, ktorý tento úkon
v mene žalovaného uskutočnili. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalobcovi riadne doručené
prostredníctvom pošty a to dňa 21.06.2011. Pokiaľ ide o platnosť samotného právneho úkonu, súd
po preskúmaní jeho obsahu zistil, že oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy obsahovalo všetky
náležitosti, pričom zo strany žalovaného bol tento právny úkon vykonaný slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), a v súlade s ust. § 344, 345 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka a
dobrými mravmi.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).V nadväznosti na výsledky dokazovania, ktoré súd vykonal oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazných prostriedkov ich prečítaním, dospel súd k záveru, v zmysle ktorého sa žalobcovi nepodarilo
dostatočným spôsobom uniesť dôkazné bremeno ohľadom určenia neplatnosti oznámenia žalovaného

o zosplatnení úveru zo dňa 30.05.2011. Žalobca nepreukázal, že by sa v čase určenia zročnosti úveru
nachádzal vo vzťahu k žalovanému v kredite. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca
bol pred určením zročnosti úveru (t.j. dňa 24.05.2011) v celkovom debete 1 234,72 Eur.
Z ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je
viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec

samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť
konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4
Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993,
zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).
Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie

listinné dôkazné prostriedky, ktoré tvoria obsah súdneho spisu (najmä prehľad splácania úveru po
25.11.2008 do 25.05.2011), nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj
nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom
spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o

opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 157 ods.
2 Obč. súd. por.).

IV.
V zmysle § 119 ods. 1 Obč. súd. por., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

V zmysle § 119 ods. 2 Obč. súd. por., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu
oznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladu,potom,čosaoňomdozvedelalebo
odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.
Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.
V súvislosti s neprítomnosťou právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca na základe podania
zo dňa 10.11.2014, doručeného súdu dňa 13.11.2014 (č.l. 114) požiadal súd o odročenie

pojednávania a to z dôvodu kolízie termínov pojednávaní (dňa 12.12.2014 sa mal jeho právny zástupca
zúčastniť pojednávania pred Okresným súdom Trenčín vo veci sp. zn. 26C 98/2009). Právny zástupca
žalobcu v tejto súvislosti uviedol, že o termíne pojednávania pred Okresným súdom Trenčín sa dozvedel
skôr ako o termíne pojednávania v tejto veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca trval na osobnej účasti svojho
právneho zástupcu na pojednávaní a nesúhlasil, aby jeho právneho zástupcu zastupoval iný advokát,

požiadal súd o odročenie pojednávania.
Po preskúmaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, súd s poukazom na § 119
ods. 1, ods. 2 O.s.p. zistil, že pojednávanie bolo možné odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník,
ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez
zbytočného odkladu, potom čo sa o ňom dozvedel a odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,

alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania
obsahuje najmä: a/ dôvod pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň kedy sa účastník o
dôvode dozvedel, c/ ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladneoznámi,akonávrhposúdil.Vychádzajúczožiadostižalobcuoodročeniepojednávania,súd
zistil, že žalobca, resp. jeho právny zástupca bol povinný oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania

(kolízia termínov s iným pojednávaním) bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o dôvode odročenia
dozvedel. Z podania žalobcu vyplýva, že jeho právny zástupca sa o dôvode odročenia pojednávania
dozvedel dňa 10.10.2014. Návrh na odročenie pojednávania v tejto veci bol súdu doručený až dňa
13.11.2014, teda viac ako po uplynutí jedného mesiaca od doby, kedy sa jeho právny zástupca skutočne
dozvedel o dôvode odročenia pojednávania v tejto veci. Žalobca k žiadosti nepripojil fotokópiu listiny,

resp. iný dôkaz, z ktorej by nepochybne vyplývalo, že dňa 12.12.2014 sa má uskutočniť pojednávanie
predOkresnýmsúdomTrenčín,voveci26C/98/2009,ktoréhosamalprávnyzástupcažalobcuzúčastniť.
Po vyhodnotení žiadosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p., súd dospel k záveru, že
žalobca nepodal návrh na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, ako sa o dôvodeodročenia pojednávania dozvedel. Taktiež k žiadosti nepripojil listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo,
že sa jeho právny zástupca nemôže pojednávania objektívne zúčastniť. Z tohto dôvodu súd žiadosť
žalobcu o odročenie pojednávania vyhodnotil ako neopodstatnenú s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci

samej a ďalej pokračoval v pojednávaní aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 101
ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o neúčasť žalovaného, súd v tejto súvislosti zistil, že žalovaný podaním zo dňa 10.12.2014,
ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu toho istého dňa, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 12.12.2014, z dôvodu náhlej neodkladnej pracovnej zaneprázdnenosti poverenej zástupkyne

žalovaného. Žalovaný nepovažoval svoju účasť na pojednávaní za nutnú.
V zmysle § 101 ods. 2 Obč. súd. por., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.
V zmysle § 1 Obč. súd. por., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb.
V zmysle § 6 Obč. súd. por., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,
aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, základnou povinnosťou súdu
a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,

podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") ústavný súd prihliada v
rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (obdobne IV. ÚS 117/04 a III. ÚS 142/08).
Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie nariadené na deň 12.12.2014, vykoná v

neprítomnosti účastníkov, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti:
a) dĺžka súdneho konania (konanie trvalo 2 a pol roka, čo nie je v súlade s ústavným právom účastníkov
na konanie bez zbytočných prieťahov),
b) právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 12.12.2014 bolo zrejmé, že v
danomprípadesanejednáoprávneafaktickyzložitúvecstým,žeopodstatnenosť,čineopodstatnenosť

nároku žalobcu mal súd ku dňu 12.12.2014 preukázanú z listinných dôkazov),
c) potreba výsluchu účastníkov (súd nepovažoval za potrebné vypočuť v tejto veci účastníkov, pričom
predvolaním na pojednávanie súd umožnil účastníkom sa pojednávania osobne zúčastniť),
d) preukázanie doručenia predvolania právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému na pojednávanie,
e) neopodstatnené podanie žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania,

f) žalovaný nepovažoval svoju účasť na pojednávaní za potrebnú.
Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo k zbytočným prieťahom, súd na pojednávaní, dňa 12.12.2014
konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

V.

Súd, pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom
žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu
trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v

Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým,
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.