Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210231
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614210231.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporcom 1/ K. D. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXX/
XX, M., štátny občan SR, 2/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXX/XX. M., štátna občianka SR, obaja
zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcov Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 363
962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr., Patrikom Podhorským, advokátom,
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2 250,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 5C/181/2015 - 67, zo dňa 17. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, IČO: 42 362 962, trovy odvolacieho
konania vo výške 24,99 eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského vedený v Z.

bank, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkom uložilodporcom1/a2/povinnosťzaplatiťnavrhovateľovispoločne
a nerozdielne sumu 374,82 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.03.2012 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ o zapletenie 1875,54 eur
a príslušenstva zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 132,73 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutianaúčetjehoprávnehozástupcu.Ďalšímvýrokomsúdvyslovil,žesazrušujeplatobnýrozkaz
Okresného súdu Lučenec z 21.07.2014 č. k. 11 Ro/230/2014-18.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 04.05.2010 navrhovateľ (veriteľ) a
odporca 1/ (dlžník) a odporkyňa 2/ (spoludlžník) uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Pri uzatváraní
zmluvy navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa a odporcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia. Ide o

spotrebiteľskú zmluvu a na právne vzťahy účastníkov sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch, súd citoval zákon č. 258/2001 Z.
z.. Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej splatnosti úveru,
RPMN, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) zmluvu treba považovať za
bezúročnú a bezpoplatkovú. V ďalšom sa súd nárokom navrhovateľa zaoberal iba z hľadiska výšky

nesplatenej istiny úveru. Z karty klienta mal súd preukázanú výšku poskytnutého úveru 1500,00 eur i
to, že odporca 1/ navrhovateľovi zaplatil 1 125,18 eur. Rozdiel, sumu 374,82 eur sú odporcovia 1/ a2/ povinní navrhovateľovi ešte zaplatiť a to spoločne a nerozdielne (§ 533 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ dňa 12.02.2012 úver zosplatnil, preto od tohto dňa navrhovateľovi patrí úrok z omeškania
podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., pomeru úspechu účastníkov vo
veci. Odporcovia 1/ a 2/ mali v konaní úspech v rozsahu 66,70 %, (úspech prevažný). Odporcovia
náhradu trov neuplatnili a žiadne trovy konania im ani nevznikli, preto im súd náhradu trov nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov súd priznal náhradu trov v rozsahu 66,70

% z ním uplatňovanej sumy trov 199,36 eur, t.j. priznal mu trovy vo výške 132,73 eur podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal navrhovateľ, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, aby odvolací súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

V prípade trov vedľajšieho účastníka sa nejedná o účelne vynaložené trovy na uplatnenie a bránenie
práva, a rozhodnutie súdu prvého stupňa žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka ani neobsahuje.

Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých na vstup nebol žiaden dôvod, navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa
19.03.2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, vo veci mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR o

nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, v zmysle ktorého „trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len
o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak
nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť
nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto

súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.“

Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné
postavenie vedľajšieho účastníka v danom konaní, pretože s účinnosťou od 01.01.2015 pre každý
takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať (hlavného

účastníka), inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil.

Odporcovia 1/ a 2/ vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Vedľajší účastník na strane odporcov navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 54,04 eur.

Uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 22.05.2015 podanom v danej veci poukázal na viaceré
nedostatkyzmluvnýchdojednaní,naktorýchzaložilrozhodnutieajprvostupňovýsúd. Súdpretosprávne
vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne, tieto boli dostatočne preukázané.

Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje aj judikatúra súdov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti,
vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V ostatnej

časti rozsudok nie je dotknutý.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Postup okresného súdu je správny v tom, keď na daný prípad aplikoval a trovy právne posudzoval podľa
ust. § 142 ods. 2 O. s. p ., pomeru úspechu účastníkov vo veci.

Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov v
závislostiodvýsledkukonania-odpomeruúspechuvkonaní. Akprávonanáhradutrovkonaniavznikne

účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje, má právo na náhradu
trov konania v rovnakom rozsahu (teda rozsahu úspechu) aj vedľajší účastník.

Vedľajší účastník je treťou osobou, ktorá má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému
sa pridružuje. Vedľajší účastník ostáva treťou osobou aj po vstupe do konania, ale má rovnaké
práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník (hlavný), ku ktorému sa pridružil. Koná len sám

za seba, všetky svoje úkony vykonáva svojím vlastným menom. Spor vedie hlavný účastník a súd
vždy z úkonov vedľajšieho účastníka prihliada len na také, ktoré pre hlavného účastníka znamenajú
priaznivejší výsledok v spore. Vedľajší účastník je v konaní treťou osobou, ktorej súd v rozhodnutí
vo veci samej nemôže priznať žiadne práva ani ukladať povinnosti. Pretože v konaní má rovnaké
práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník konania, znamená to, pokiaľ ide o trovy konania,

že mu v prípade víťazstva môže byť priznaná náhrada jeho trov, a v prípade prehry môže byť
zaviazaný k náhrade trov víťaznému účastníkovi. Úspešný vedľajší účastník sa nepodieľa na trovách
úspešného účastníka (na trovách, ktoré vznikli v konaní priamo účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane) a ani úspešný účastník sa nepodieľa na trovách
úspešného vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane (na trovách, ktoré vznikli v konaní

priamo vedľajšiemu účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať účastníkovi). Uvedené platí aj opakom, v
prípade, ak účastník nemal v konaní úspech, kedy potom nemal úspech v konaní ani vedľajší účastník
zúčastňujúci sa konania na jeho strane.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto v prejednávanom prípade priznal správne, keďže išlo

o základné úkony právnej pomoci. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v
odvolaním napadnutej časti potvrdené ako vecne správne.

V danom prípade VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zahlásil svoj vstup do konania dňa 27.10.2014.

Pokiaľ navrhovateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka odvodzoval z novely O. s. p.
uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015, ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších
účastníkov podľa § 93 v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná. Od
vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania pred účinnosťou cit. novely nemožno žiadať dodatočne
súhlas hlavného účastníka z jeho vstupom do konania, ktorý sa v čase jeho vstupu nevyžadoval.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods. 1 O. s. p., za
použitia ust. § 151 O. s. p (ide o návrhové konanie).

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia 1/ a 2/, a zároveň aj vedľajší účastník vystupujúci na ich

strane.

Odporcovia 1/ a 2/ náhradu trov neuplatnili a žiadne trovy odvolacieho konania im ani nevznikli. Preto
im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Vedľajší účastník uplatnil v odvolacom konaní náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 54,04
eur, odmena za 1 úkon právnej služby zo dňa 17.09.2015 - za vyjadrenie k odvolaniu podanému
navrhovateľom proti rozhodnutiu o trovách konania vedľajšieho účastníka vo výške 45,05 eur (50 %) a
režijný paušál 8,39 eur. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle

§ 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá
bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 2
250,36 eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa
zaoberal len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznanýchtrov 132,73 eur. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 132,73 eur, z ktorých
v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade
s ustanovením § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 8,39 eur (v roku 2015). Trovy odvolacieho konania

vedľajšieho účastníka sú celkom 24,99 eur (daň z pridanej hodnoty advokát neuplatnil).

Iný názor pri výpočte odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo
podané len do trov konania, odvolací súd zastáva s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých
prípadoch súd rozhoduje rovnako, pričom vyššie uvedenú úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi

nastali prípady, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa
stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur.
V takom prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania
o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť súdom priznané trovy advokátovi

zastupujúcemu účastníka (vedľajšieho účastníka), v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§
160 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.