Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813206310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Allianz -Slovenská poisťovňa,
a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/X, B., právne zastúpená JUDr. Ivanom Jurčišinom advokátom, Mlynská 26, Košice o
zaplatenie 305,52 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo
dňa 13. 04. 2015, č. k. 11C/386/2013-136 v spojení s dopĺňujúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 17. 06. 2015, č. k. 11C/386/2013-157 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňujúcim rozsudkom.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania 39,94 Eur na účet JUDr. Ivana
Jurčišina, advokáta, so sídlom Mlynská 26, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom v spojení
s dopĺňujúcim rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 885,02 Eur na účet jej právneho zástupcu a zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor v sume 18 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 813 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1, 2, § 132 O. s. p..

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Poistník Q. A. nahlásil u žalobcu (poistiteľa) škodovú
udalosť, ktorá sa mala stať 05. 04. 2012 v jeho byte s tým, že škoda bola hlásená aj polícii. Ako príčinu
vzniku a popis priebehu škody poistník uviedol, že susedia bývajúci nad nimi (žalovaná) robili v byte
tak silný buchot, že mu v byte začali padať skla z lustra, ktoré následne rozbili sklo na konferenčnom

stolíku, poškodili obrazovku na TV prijímači, ako aj linoleum na podlahe. Z výpočtu poistného z 05.
06. 2013 vyplýva, že jeho výška škody bola žalobcom vyčíslená na sumu 305,52 Eur. Z výpisu z účtu
žalobcu vyplýva, že 22. 06. 2012 bola vyplatená poistníkovi suma 186,62 Eur a dňa 11. 07. 2012 suma
118,90 Eur. Žalovaná sa v konaní bránila poukazovaním na rozhodnutie OOPZ vo V.., ktorým bola vec
týkajúca sa podozrenia zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1992
Zb. o priestupkoch vedená pod sp. zn. Y.-W.-XX/M.-XXXX odložená. Súčasťou priestupkového spisu
bolo aj odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa 27. 02. 2014 znalca J.. F. N.. Z listinných dôkazov

nachádzajúcich v priestupkovom spise vyplýva, že poškodenie interiéru v byte poistníka, mohlo byť
spôsobené uvoľnením časti stropu - vyspravok styku dvoch panelov, následne ich pádom na luster
a následným uvoľnením sklenených tienidiel svietidla a ich pádom na sklenenú dosku stola, pričom
toto uvoľnenie omietky nebolo priamo spôsobené skákaním, behaním rodinných príslušníkov žalovanej.Prasklina bola spôsobená nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu zmrašťovania (prirodzený jav
panelových konštrukcií a nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom (nábytok), čo je veľmi častý
jav, resp. nekvalitne prevedenými omietkami a vysprávkami stykov panelov. Znalec tiež uviedol, že

vplyvom možného dynamického namáhania (skákanie z výšky, ale nie behanie) mohlo dôjsť k uvoľneniu
omietky a následnému poškodeniu interiéru, pričom muselo by ísť o dynamické zaťaženie podlahy
(väčšie ako 195 kg /m2), nakoľko normové zaťaženie podlahy v byte v zmysle STN 730035 je 150 kg/
m2, súčiniteľ zaťaženia je 1,3 a celkové zaťaženie 195 kg/m2, preukázané nebolo. Z výpovede svedkov
(Q. A. st., P. A. a Q. A., ml.) vyplynulo, že v čase poistnej udalosti sa malo jednať v byte u žalovanej

o behanie a nie o skákanie. Súd skonštatoval, že výpovede svedkov navrhnutých tak žalobcom, ako
aj žalovanou nebolo možné považovať za úplne dôveryhodné, pretože svedkovia potvrdili, že medzi
žalovanou a poškodeným sú vážne a dlhodobo narušené vzťahy, čo viedlo k množstvu priestupkových
konaní, bolo podaných množstvo trestných oznámení a vedú sa aj konania pred súdom. Ich výpovede
preto nemožno objektívne hodnotiť ako vierohodné.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil regresný nárok podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom výsledkom vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom). V konaní nebolo
preukázané a nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa žalovaná správala nezodpovedne a svojim konaním,
aby spôsobila škodu poškodenému. Vzhľadom na odborné stanovisko znalca nachádzajúce sa v

priestupkovom spise je možné skonštatovať, že medzi konaním žalovanej a vznikom škody nie je žiadna
súvislosť. Podstatným pre záver súdu je, že v danom prípade neboli naplnené všetky predpoklady
pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, nebolo preukázané, že behanie v byte žalovanej mohlo
spôsobiť pád sklenených gulí a lustra, tak ako to v konaní tvrdí žalobca. Preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanej náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku žalovanou za podaný
odpor“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že napriek
vykonaným dôkazom dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp., aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel.
Uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne preukázal dôvody, na základe ktorých dospel k názoru, že

nedošlo k porušeniu právnych povinností zo strany žalovanej. Súd sa opieral o výsledky vyšetrovania
tohto prípadu odložením veci s poukazom na konštatovanie polície, že nebol preukázaný úmysel zo
strany synov žalovanej. Zo záznamu o odložení veci je zrejmé, že ide o občianskoprávnu vec, a
preto nič nebráni tomu, aby v občianskoprávnom konaní bola vec prešetrená a rozhodnutá. Súd vzal
uvedené do úvahy a riadil sa striktne ustanoveniami Zákona o priestupkoch. Pri preukazovaní príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, kládol dôraz na dilatačné špáry, ktoré
sú v paneloch prirodzené a o ktorých žalovaná nemohla vedieť. Znalec vo svojom posudku uviedol,
že prasklina bola spôsobená nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu ich zmrašťovania, čo je
prirodzený jav panelových konštrukcií a nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom, čo je podľa
neho ďalší, veľmi častý jav. Zároveň však uvádza, že pod vplyvom možné dynamického namáhania

(skákanie z výšky) mohlo dôjsť k uvoľneniu omietky a následnému poškodeniu interiéru. Aj na otázku
týkajúcu sa vzniku praskliny o dĺžke 2,5 m medzi dvoma stropnými panelmi zodpovedal znalec tak, že
vznik praskliny môže zodpovedať skutočnostiam, ktoré oznámila P. A. v zázname o podaní vysvetlenia.
Podrobne sa znalec vyjadril aj k otázke následného odpadnutia omietky a k pádu dvoch sklenených gulí
lustra, ktoré sa rozbili a poškodili tak sklo na stolíku aj televízor. Možno dôjsť k záveru, že aj napriek

tomu, že uvoľnenie omietky nebolo podľa znalca priamo spôsobené skákaním a behaním podozrivých,
pretože k poškodeniu panelov už muselo dôjsť pred touto udalosťou, je zrejmé, že následné dynamické
namáhanie (skákanie z výšky) mohlo spôsobiť uvoľnenie omietky a následné poškodenie interiéru.
Konaním synov žalovanej došlo k fyzikálnym javom, ku ktorým by nedošlo bez nadmerného tlaku na
stropnýpanel(skákanie).Pretoichkonaniejevpríčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnostia

škodou. O tvrdení žalobcu svedčí aj fakt, ako to uviedol znalec, že zmrašťovanie panelových konštrukcií
je prirodzený jav, ale len nadmerným dynamickým namáhaním došlo k prasknutiu omietky a následnému
poškodeniu interiéru bytu. Odvolateľ má aj za to, že súd sa nedostatočne vyporiadal s výpoveďou
žalovanej poukazujúc na tú časť jej výpovede, v ktorej sa vyjadruje, či v inkriminovaný deň bola doma.Pred súdom žalovaná uviedla, že dňa 05. 04. 2012 bola u matky od rána aj s obidvoma synmi; naopak,
zo záznamu Obvodného oddelenia PZ V.. (Y.-.) zo dňa 04. 03. 2014 vyplýva, že žalovaná uviedla, že
05. 04. 2012 bola určite doma a jej synovia nebehali po byte. Z uvedeného plynie zrejmý rozpor vo

výpovediach žalovanej, z ktorého vyplýva, že v jednom prípade nehovorila pravdu. V prípade, ak by sa
preukázalo, že žalovaná bola v inkriminovaný deň doma, svedectvo svedkyne P. R. na pojednávaní dňa
05. 11. 2014 by bolo možné tiež vyhodnotiť ako tendenčné.

Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, zároveň

si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalobca v konaní nijakým spôsobom
nepreukázal porušenie preventívnej povinnosti podľa ust. §415 Občianskeho zákonníka, a teda v
nadväznosti na to nemôže dôjsť ani k uplatneniu všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal ani predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
príčinnú súvislosť medzi údajným protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10
ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že rozsudok je správny. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust.
§ 214 ods. 2 O. s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, na zistený skutkový stav súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne

závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca s poisteným Q. A. uzavrel poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX - poistenie môj domov, pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou,

pre prípad krádeže, ako aj poistenie zodpovednosti za škodu. Dňa 05. 04. 2012 bola poistenému Q. A.
spôsobená škoda v jeho byte tým spôsobom, že došlo k poškodeniu stropu jeho bytu tak, že vznikla
prasklina o veľkosti 2,5 m, odkiaľ vypadla omietka, došlo k poškodeniu lustra pripevneného na strop, z
ktorého vypadli sklenené súčasti a poškodila sa aj obrazovka televízora značky Orava. Žalobca v konaní
tvrdí, že k vzniku škody na majetku poisteného došlo v dôsledku nadmerného hluku v byte, ktorého

užívateľkou je žalovaná. Táto skutočnosť bola predmetom prešetrenia priestupku proti majetku podľa §
50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na Obvodnom oddelení
PZ vo V.. sp. zn. Y.-W.-XX/M.-XXXX. Na základe poistenej udalosti zo dňa 05. 04. 2012 žalobca plnil
poistenému tak, že dňa 22. 06. 2012 mu vyplatil sumu 186,62 Eur a dňa 11. 07. 2012 sumu 118,90 Eur.
Následne žalobca vyzval žalovanú regresom k úhrade uvedenej sumy v lehote 15 dní od doručenia listu.

Žalovaná v priebehu konania sa bránila tým, že neporušila žiadnu povinnosť v súvislosti s užívaním bytu
a nie je zodpovedná za poistnú udalosť, ktorá v byte Q. A. vznikla.

Dôvodom zamietnutia návrhu súdom prvého stupňa bolo neunesenie dôkazného bremena k tvrdeniu,

že zo strany žalovanej došlo k porušeniu právnej povinnosti, k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Z obsahu spisu je nepochybné, že existencia poistnej udalosti zo dňa 05. 04. 2012 bola prešetrená
v priestupkovom konaní vedenom na Obvodnom oddelení PZ vo V.. pod sp. zn. Y.-W./M.. Súčasťou

priestupkového spisu je aj odborné vyjadrenie k poistenej udalosti znalcom z odboru stavebníctva,
odvetvie poruchy stavieb a oceňovania nehnuteľnosti J.. F. N.. Z uvedeného odborného vyjadrenia
znalca č. XX/XXXX zo dňa 27. 02. 2014 vyplýva, že poškodenie interiéru v byte poisteného mohlo byť
spôsobené uvoľnením časti stropu - výspravok styku dvoch panelov, následne ich pádom na luster (aksklo na lustri nebolo riadne zaistené) a následným uvoľnením sklenených tienidiel svietidla a ich pádom
na sklenenú dosku stola, pričom toto uvoľnenie omietky nebolo priamo spôsobené skákaním a behaním
rodinných príslušníkov žalovanej, ale poškodením panelov, t. j. prasklinou medzi panelmi spôsobenou

nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu ich zmrašťovania (prirodzený jav panelových konštrukcií)
a nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom (nábytok), čo je veľmi častý jav, resp. nekvalitne
prevedenými omietkami a vysprávkami stykov panelov.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním

žalovanej, resp. jej rodinných príslušníkov a vznikom škody.

Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny
a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v

konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 130/2010).

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O

vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda
ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a
následku musí byť bezprostredný (priamy); príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by

škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia)
škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej
povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a

akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)
a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012).

Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 292/2006).

V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 126/2009).

Žalobca odvodzuje svoje právo len z pravdepodobnosti o vzniku škody. Odvolací súd sa stotožňuje s
prvostupňovým súdom, že na účely skonštatovania vzniku zodpovednosti musia byť predpoklady vzniku
škody preukázané (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012
cit.: „Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať.“).

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej, resp. jej
rodinných príslušníkov a vzniknutou škodou. Nepochybné zistenie príčinnej súvislosti nemožno nahradiť
určením pravdepodobnej príčiny ako sa žalobca mylne domnieva. Žalobca v podanom odvolaní
poukazuje na výsluch samotnej žalovanej pred súdom, ktorá v rozpore s výsluchom učineným v

priestupkovom konaní na OO PZ tvrdila, že v inkriminovaný deň (05. 04. 2012) určite doma nebola a
jej synovia v byte nerobili „bordel“ a nebehali po byte.Aj pre odvolací súd bolo vyvodenie zodpovednosti žalovanej len na základe dohadov o možnej príčine
vzniku škody problematické. Súd prvého stupňa správne opierajúc sa o odborné vyjadrenie č. XX/XXXX
vyhodnotil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom, nakoľko ani skákanie a behanie

v byte žalovanej nemohlo spôsobiť vznik škody tak, ako to tvrdí žalobca.

Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, ak na základe
vykonaného dokazovania vyvodil záver, že v danom prípade nebol splnený predpoklad vzniku škody,
príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Potvrdené boli aj výroky napadnutého rozsudku v spojení s doplňujúcim rozsudkom o trovách konania.
Tieto závislé výroky boli síce dotknuté podaním odvolania, avšak dôvody odvolania sa osobitne

nezmieňujú o výške priznaných trov konania. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi
podaného odvolania, aj v tejto časti musel byť rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený aj v uvedených
výrokoch.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Preto jej v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.

s. p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovanej v
priebehu odvolacieho konania vznikli trovy právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby -
písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v hodnote 24,90 Eur a 8,39 Eur režijný paušál, čo spolu s 20 %
DPH (6,65 Eur) predstavuje sumu 39,94 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej je neúspešný
žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej (§ 149 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.