Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219498
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114219498.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu:
S. N., T.. XX.XX.XXXX, H. F. Č.. XXX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpeného advokátom: JUDr.
Milan Slebodník, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika-Ministerstvo
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomŽupnénám.č.13,81311Bratislava,ozaplatenie2814,17
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 30.06.2014, doručeného súdu dňa 03.07.2014
domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 2 814,17 Eur, titulom odškodnenia osoby poškodenej násilným
trestným činom v zmysle zák. č. 215/2006 Z. z.

Žalovaný na základe rozhodnutia o odškodnení č. 38154/2014-1537/74 zo dňa 12.06.2014 priznal
žalobcovi odškodnenie v sume 5 628,33 Eur, ktoré predstavovalo diel 1/3 z celkového možného
odškodnenia. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobcov otec S. N., T.. XX.XX.XXXX, sa dňa
XX.XX.XXXX stal obeťou násilného trestného činu páchateľky I. N., T.. XX.XX.XXXX, na následky
ktorého žalobcov otec dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Žiadosťou zo dňa 28.03.2014 žalobca a I. N., T.. XX.XX.XXXX, požiadali páchateľku násilného trestného

činu o vyplatenie odškodnenia vo výške 16 885,- Eur, na ktorú však I. N. reagovala tak, že z dôvodu
nemajetnosti nebola schopná vyplatiť požadovanú sumu odškodnenia.
Z potvrdenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21D/612/2013 zo dňa 08.04.2014 vyplýva, že dedičmi
po nebohom S. N., H.oli I. N., ako pozostalá manželka a S. N. Z. I. N., ako pozostalé deti.
Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný ho na základe rozhodnutia o
odškodnení č. 38154/2014-1537/74 zo dňa 12.06.2014 ukrátil o žalovanú sumu. Žalovaný vo svojom

rozhodnutí o odškodnení uviedol, že výška celkového odškodnenia predstavuje sumu 16 885,- Eur (50
násobok minimálnej mzdy, ktorá v roku 2013 predstavovala sumu 337,70 Eur), pričom žalovaný priznal
žalobcovi sumu 5 628,33 Eur, teda jednu tretinu zo sumy 16 885,- Eur. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
ďalej uviedol, že odškodnenie sa matke žalobcu neposkytuje. Tretina celkovej sumy tak bola priznaná
žalobcovi, ďalšia tretina sestre žalobcu s tým, že poslednú tretinu žalovaný nepoukázal nikomu. Podľa
názoru žalobcu, v prípade ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, nárok na odškodnenie sa

medzi nich rozdelí. Žalovaný podľa žalobcu správne skonštatoval, že matka žalobcu nemala právo na
odškodnenie, nakoľko ako obvinená nemohla vykonávať oprávnenie poškodeného v trestnom konaní.
Žalovaný však nepostupoval správne, ak sumu 16 885,- Eur nerozdelil medzi žalobcu a jeho sestru.
Žalobcovi mala byť tak priznaná suma 8 442,50 Eur. Nakoľko žalovaný priznal žalobcovi odškodnenie
iba v sume 5 628,33 Eur, žalobca si uplatnil rozdiel medzi sumou 8 442,50 Eur a sumou 5 628,33 Eur,
čo predstavuje 2 814,17 Eur.

Podľa § 1 zák. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 215/2006 Z.z."), tento zákon upravuje jednorazové finančnéodškodnenie (ďalej len "odškodnenie") osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných
násilných trestných činov (ďalej len "trestný čin") spôsobená ujma na zdraví.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 215/2006 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným osoba, ktorej

bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela
(ďalej len "zomretý"), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak
ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z. z., o odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občan
Slovenskej republiky alebo občan iného členského štátu, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má

na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny
príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 215/2006 Z.z., odškodnenie sa neposkytuje, ak žiadateľom je osoba,
ktorá nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z., poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom

konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo
spáchania trestného činu,ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým
bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma
na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z., na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia;1) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno
zvýšiť.2) Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v
sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa
uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia

alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v
sume desaťnásobku minimálnej mzdy.
Podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v
trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.
Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, počnúc dňom

01.01.2013 bola výška minimálnej mzdy stanovená na sumu 337,70 Eur mesačne, pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou.
Vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavuaspoukazomnacitovanézákonnéustanovenia,súdžalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona, o odškodnenie môže
požiadať poškodený, ktorý spĺňa minimálne tieto podmienky: 1./ jedná sa o štátneho občana Slovenskej

republiky, 2./ má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 3./ k ujme na zdraví došlo na území
Slovenskej republiky. Z tohto ustanovenia nevyplýva výslovný zákaz pre osobu, ktorá bola v trestnom
konaní stíhaná či už v postavení obvineného alebo spoluobvineného. To znamená, že o odškodnenie
môže požiadať každá osoba, ktorá sa cíti byť poškodená a spĺňa podmienky, ustanovené v ust. § 3 ods. 1
zákona.Zosvedčeniaodedičstvevyplýva,žededičmiponebohomS.N., a oprávnenými

osobami v tomto prípade boli 1./ I. N., M.. S., T.. XX.XX.XXXX-C. I., X./. S. N., T.. XX.XX.XXXX -G.,
Z. X./. I. N., M.. N., T.. XX.XX.XXXX-S.. Keďže zákon výslovne nezakazoval matke žalobcu požiadať
o odškodnenie, žalovaný správne postupoval, ak pri výpočte sumy, určenej na jednorazové finančné
odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselného násilného trestného činu spôsobená ujma na
zdraví, vychádzal z osvedčenia o dedičstve a teda pri výpočte odškodnenia rozdelil sumu 16 885,- Eur

(t.j. 50 násobok minimálnej mzdy, ktorá v roku 2013 predstavovala 337,70 Eur) medzi tri subjekty, ktoré
by mohli eventuálne požiadať o odškodnenie. V tomto prípade požiadali o odškodnenie dva subjekty a to
žalobca a jeho sestra I. N.. Keďže zákon nezakazoval, aby o odškodnenie požiadala aj matka žalobcu,
žalovaný musel pri jednorazovom odškodnení všetkých poškodených počítať so všetkými osobami,
oprávnenými požiadať o jednorázové odškodnenie v zmysle osvedčenia o dedičstve po poškodenom.

Ak by však o odškodnenie požiadala aj matka žalobcu, žalovaný by jej nemohol odškodnenie vyplatiť a
to s poukazom na ust. § 3 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa odškodnenie neposkytuje žiadateľovi, ktorý
nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku. To znamená, že
matka žalobcu mala postavenie poškodeného v zmysle zák. č. 215/2006 Z.z., a mohla byť aj žiadateľkou
v zmysle ust. § 3 ods. 1. Na jednej strane jej teda vznikol nárok na odškodnenie v sume 5 628,33

Eur, avšak tento nárok by jej žalovaný nemohol poskytnúť, nakoľko matka žalobcu nemohla vykonávať
oprávnenie poškodeného v zmysle ust. § 47 ods. 1 Trestného poriadku, keďže bola v trestnom konaní
stíhaná ako obvinená. Zákon č. 215/2006 Z.z. rozlišuje medzi vznikom nároku na podanie žiadosti o
odškodnenie a vznikom nároku na poskytnutie odškodnenia. Žalovaný vôľu zákonodarcu v rozhodnutío odškodnení č. 38154/2014-1537/74 zo dňa 12.06.2014 plne rešpektoval, pričom pri výpočte výšky
odškodnenia, prislúchajúceho žalobcovi, zohľadnil aj vznik nároku matky žalobcu, ktorá mala v zmysle
osvedčenia o dedičstve postavenie osoby, oprávnenej na podanie žiadosti o odškodnenie. Keďže zákon

č. 215/2006 Z.z. nevylučoval podanie žiadosti zo strany matky žalobcu o odškodnenie, súd nezistil
pochybenie zo strany žalovaného, pokiaľ ide o výpočet satisfakčnej sumy, určenej pre žalobcu a jeho
sestru.
V zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal vo veci plní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania.
Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.