Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221051.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa X. J., nar.
XX.X.XXXX, R., M. XX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná
61 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Danielom Blyšťanom s.r.o., IČO: 47231785 so sídlom Užhorodská č.
21, Košice, adresa pre doručovanie Rastislavova č. 68, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 188/2013-171 zo dňa 04.12.2014,
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 12C 188/2013-120 zo dňa 10.12.2013 a o odvolaní H. F.

proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 12C 188/2013-149 zo dňa 22.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1. stupňa.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 12C/188/2013-120 zo dňa 10.12.2013.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 12C/188/2013-149 zo dňa 22.09.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa

z a m i e t o l návrh na prerušenie konania zo dňa 23. 10. 2013,

z r u š i l rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina č. 41, vydaný dňa 19. 1. 2012 pod sp.zn.
3C 32/2012,

o d l o ž i l vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 pod sp.zn.
3C 32/2012 zo dňa 19. 1. 2012, do právoplatného rozhodnutia v tejto právnej veci,

vyslovil, že o trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 40 ods. 1, 2 a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 žiadal odporca prerušiť

konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd
Slovenskejrepublikyuznesením6Cdo1/2012zodňa21.3.2012rozhodolvprocesnejformeodmietnutím
dovolania a napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej
povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. ÚS 402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho
konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol. Potom ani nemohol meritórne formulovať
závery nižších súdov" aj, keď v danom prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné

aj na postup Najvyššieho súdu pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 Ústavný súd prijal na ďalšie
konaniesťažnosťodporcuktorounamietaporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranutotouznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto
okolnosti odporca mal za to, že sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a

z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil
až do právoplatnosti skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného
pred Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS 382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie

vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za
týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 31.1.2008 poistnú zmluvu č. 4437300035, pričom k zániku

poistného vzťahu došlo dňa 3.4.2009, v dôsledku neplatenia poistného. Zmluva zanikla s výsledkom
nedoplatku 54,24 eur.

Odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 211,19 euro a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41, uplatnil osobitnú

pohľadávku vo výške 211,19 euro s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 32/2012 zo dňa 19.1.2012

bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 211,19 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 euro, ktorý mu bol doručený dňa 21.6.2013.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ

konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa 21.6.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2013

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom
ako spotrebiteľom.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poisteniabudú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory

výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom a je absolútne neplatnou.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky, že
pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä
transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,

pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,
ktorého určí práve odporca, takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcasavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom
a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľovi prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok, iba

formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Naviac v konaní bolo preukázané, že

osoba uzatvárajúca poistnú zmluvu za odporcu nijakým spôsobom osobitne navrhovateľa neinformoval
práve o osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008, ktoré jednoznačne vizuálne predstavujú len
pokračovanie všeobecných poistných podmienok a odlišnosť je akurát tým, že bol od navrhovateľa
požadovaný podpis 2 krát.

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka

nepresahujúca 66.500,- euro a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v

podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil

a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Čo sa týka doplnenej argumentácie odporcu poukázaním na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
vo veci C-342/13, práve aj v tejto veci Súdny dvor, uviedol, že v prípade, že doložka je nekalá, je na súde,

aby dospel k príslušným záverom podľa vnútroštátneho práva, aby zabezpečil, že pre tohto spotrebiteľa
nebola uvedená doložka záväzná. V danej právnej veci súd dospel k takému záveru, že doložka je
nekalá z vyššie uvedených dôvodov, ktoré aj podrobne (avšak v medziach rozumnej miery) vysvetlil.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v spore až po konečnom

rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“).

Odporca namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pričom to dosiahlo až takých
rozmerov, že v súvislosti s posúdením, či sa jedná o neprijateľnú podmienku súd priznal spotrebiteľovi
také práva, ktoré právne prepisy SR spotrebiteľovi nepriznávajú. Ak chce súd vyhlásiť podmienku za
neprijateľnú, musí uviesť podľa § 53 ods. 1 ako daná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd sa k výkladu poskytnutom

v rozhodnutí C-342/13 vôbec nevyjadril, iba uviedol, že podľa tohto rozhodnutia je na súde určiť,
kedy je doložka nekalá a súd určil, že v tomto prípade je nekalá, a tak odignoroval výklad smernice
poskytnutý samotným Súdnym dvorom. Súd tak v rozpore s týmto výkladom tvrdil, že rozhodcovská
doložka núti strany výlučne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo nie je pravda. Smernica v tomto
prípade poskytuje spotrebiteľovi ochranu na všeobecnom súde až po prvom stupni. Podľa smernice

však štát môže spotrebiteľovi poskytnúť aj väčšiu ochranu. Zákon účinný v čase rozhodnutia takúto
ochranu spotrebiteľovi neposkytoval. Od 01.01. je však účinný zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v § 3 ods. 6. Strany sa dohodli
podľa XV. časti VPP ods. 2, že odporca má povinnosť v prípade vzniku sporu vybrať rozhodcu. V
prípade, že si odporca túto povinnosť nesplní, má dokonca odporca právo sa takéhoto konania zo

strany odporcu domáhať na všeobecnom súde. Ak sa strany dohodnú na spôsobe výberu podľa
platnej právnej úpravy, nemôže súd označiť takýto spôsob výberu za dôvod neplatnosti, keďže takýto
spôsob výberu zákon umožňoval. Súd tak vlastne spochybnil právo strán dohodnúť si na základe
vlastného uváženia práva a povinnosti a zároveň spochybnil možnosť danú zákonom č. 244/2002 Z.z. orozhodcovskom konaní, dohodnúť si spôsob výberu rozhodcu. Ak sa aj súdu podarí skutkovo a právne
ustáliť, že niektoré ustanovenia v dojednanej rozhodcovskej doložke sú neprijateľnou podmienkou, má
povinnosťpreskúmaťazdôvodniť,čimôžezvyšokzmluvybezneprijateľnejpodmienkyďalejpokračovať.

Neprijateľné podmienky nezakladajú automaticky neplatnosť nielen zmluvy, ale aj jej časti, konkrétne
rozhodcovskej doložky v čl. XV., resp. osobitných zmluvných dojednaniach. Iba ak sa ustanovenia
neplatné z titulu ich neprijateľnosti spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť
vyžadovanú podľa zákona č. 244/2002 Z.z. tak môže byť vyhlásená celá za neplatnú.

Súd nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval správnu právnu normu vo vzťahu k informovaniu
odporcu o rozhodcovskej doložke. Opomenul vyhodnotiť, že samotnému procesu uzatvárania poistnej
zmluvy predchádza ešte povinná tzv. predzmluvná fáza, ktorá je normovaná zákonom č. 340/2005 Z.z.
Podľa tohto zákona je sprostredkovateľ poistenia povinný v tejto predzmluvnej fáze podrobne informovať
občana o poistení a o všetkých s tým súvisiacich okolnostiach, teda aj rozhodcovskej doložke. Teda
nie odporca, ale sprostredkovateľ poistenia ako tretia osoba bola povinná podľa zákona ho o tejto

doložke informovať. Zákon č. 340/2005 Z.z. pritom presne vymedzuje túto povinnosť sprostredkovateľa
poistenia poskytovať úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné informácie a zároveň nesmie zamlčovať
informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením. Súd však vôbec neaplikoval zákon č. 340/2005
Z.z. na skutkový stav, hoci zákon priamo normuje sprostredkovateľovi túto povinnosť. Súd sa vôbec
nezaoberal ani odporcom predloženým dôkazom, a to Záznamom o potrebách a požiadavkách klienta

a pravdepodobne vychádzal iba z účelových tvrdení odporcu (zrejme navrhovateľa - poznámka
odvolacieho súdu) majúceho na veci právny záujem a sprostredkovateľky poistenia - jeho známej.

Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a potom z toho vyvádza aj nesprávny právny záver.
Nevykonal dokazovanie prečítaním listín, a to VPP ani OZD, a tak súd nemohol mať svoje závery

podložené procesne správnym dokazovaním. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil, keď tvrdí, že
rozhodcovská doložka sa nachádza v XV.-tej časti. Odporca má za to, že tieto ustanovenia sa uplatnia
len vtedy, keď klient podpíše Osobitné zmluvné dojednania, ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku,
a teda zakladajú príslušnosť rozhodcovského súdu a na základe tejto rozhodcovskej doložky je možné
uplatniť ustanovenia XV. časti o rozhodcovskom konaní. Súd vyvodil nesprávny záver, že odporca

uzavrel rozhodcovskú doložku už podpisom VPP a z toho potom dochádza k nesprávnemu právnemu
záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože odporca musel podpísať VPP.
Odporca však má za to, že k individuálnemu dojednaniu došlo až podpisom osobitných zmluvných
dojednaní. Odporca svojím podpisom vyjadril vôľu byť viazaný touto doložkou, OZD podpísať nemusel,
pretože už došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, a teda nepodpísanie OZD by nemalo žiaden vplyv na

poistný vzťah.

Súd opomenul zaoberať sa odporcom predloženými relevantným právnymi argumentmi, ktoré keby sa
potvrdili ako vecne správne, mohli znamenať odlišný výrok vo veci. Predložil i listinný dôkaz, ide o
dodatok č. 2 k všeobecným poistným podmienkam, podľa ktorého mal odporca možnosť v lehote 30

dní od dodania tohto dodatku odstúpiť od osobitných zmluvných dojednaní, aj keď ich podpísal. To by
znamenalo, že by poistný vzťah trval naďalej bez tejto rozhodcovskej doložky. Navrhovateľovi tak bola
daná možnosť individuálne odmietnuť rozhodcovské konanie bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok
samotného poistného vzťahu. Súd tiež opomenul zaoberať sa odporcom predloženým argumentom, že
poistné zmluvy za istých podmienok na základe 19. odstavca (recitálu) Smernice 93/13/EHS recitálu

vyňaté z pod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd má povinnosť
svoje skutkové a právne závery odôvodniť a podložiť ich vykonanými dôkazmi. Opomenul v konaní sa
zaoberaťpredloženýmiargumentmi,ktorésúprávnerelevantnéprerozhodnutievoveci,anivrozhodnutí
sa s nimi nijako nevyporiadal. Súd je povinný ex offo vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
eurokonformne, a teda v súlade s cieľom a účelom smernice. Svoju povinnosť si však nesplnil, čo

v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu posúdeniu veci a na základe toho súd nesprávne vo
veci rozhodol. Ďalej súd vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, pretože jeho jednotlivé právne závery si
navzájom odporujú. Na jednej strane tvrdí, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané
ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy a ďalej sa odvoláva na
Českú ústavný súd a tvrdí, že je možné pripustiť dojednanie rozhodcovskej doložky za predpokladu,

že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom
konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ.Súd svojou činnosťou zaťažil konanie množstvom procesných vád, čo vyplýva aj zo zápisnice o
pojednávaní. Dôkaz, ktorý údajne podľa zápisnice o pojednávaní vykonal, vykonal v rozpore so
zákonom, resp. nevykonal. Občiansky súdny poriadok dokazovanie oboznámením z obsahu spisu

nepozná. Podľa Občianskeho súdneho poriadku existuje len dôkaz listinou, ktorý sa podľa § 129
ods. 1 vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť
prečíta alebo oznámi jej obsah. To, že sudca vykonal dôkaz v rozpore so zákonom a nevykonal
dôkaz a dané listiny neprečítal potvrdzuje aj čas začatia pojednávania o 13:35 hod. a čas skončenia
pojednávania o 14:20 hod. Týmto bola porušená základná zásada kontradiktórnosti konania, a teda

stranám bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu. Ďalej súd vyvodil skutkové zistenia z takých
vykonaných dôkazov, ktoré zákon nepripúšťa, keď vyjadrenie odporcu pokladá za dôkaz, čo je v rozpore
s § 125 O.s.p. Súd sa v priebehu pojednávania podľa zápisnice o pojednávaní nikde nezaoberá
tým, že sprostredkovateľ je viazaný mlčanlivosťou, a teda ak by súd mal vykonať dôkaz v súlade
s O.s.p. mal by byť sprostredkovateľ poistenia najprv zbavený mlčanlivosti. Súd tak nerešpektoval
povinnosť mlčanlivosti a vykonal dôkaz, ktorý zákon nepripúšťa a pri hodnotení dôkazov vychádzal z

takto nezákonne získaného dôkazu - výsluchu sprostredkovateľky poistenia. Tým sa dopustil takých
procesnýchvád,kedyniektoréskutkovézistenianemalpodloženéprávnesprávnymdokazovaním,ktoré
určuje zákon a dôkaznými prostriedkami, s ktorými procesný predpis ráta. Tak nemal a nemohol mať pre
svoj právne závery žiadne dôkazy. Súd zaťažil konanie procesnou vadou, ako aj vyplýva zo zápisnice
z pojednávaní tým, že si nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú § 118 ods. 2 O.s.p. a opomenul

vyhlásiť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré
významné skutkové tvrdenie zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Tým bola porušená zásada IURA NOVIT CURIA. Toto
opomenutie zo strany súdu zároveň spôsobilo, že rozhodnutie súdu bolo pre strany nepredvídateľné.
Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 236/2010. Preto odporca navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Nevidí dôvod na odklon od nastolenej judikatúry, ktorá
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v obdobnej právnej veci, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012,

z ktorého navrhovateľ vo vyjadrení citoval. Okrem toho dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR vo veci sp.zn. 4Cdo 41/2012, v ktorom sa uvádza, že povinný (poistník) nemal možnosť
prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, takáto
zmluvnápodmienkarozhodneniejedojednanáindividuálne.Vovzťahuktvrdeniuoosobitnomvyjednaní
rozhodcovskej doložky navrhovateľ poukázal na konštatovanie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo

9/2012. Preto navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 219
O.s.p. a priznať trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 21.03.2016 a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Ust. § 205 ods. 2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým

odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. §
132 - 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska
ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne
posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho

predpisu, než sa správne mal použiť, alebo aplikácie správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny
výklad.

Odporca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku a vyporiadania sa s jeho
námietkami. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR rešpektuje právo účastníka na určitú kvalitu

súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Ústavného súdu SR z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (ÚS 46/05).Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument odporcu v konaní, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo zostali sporné. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 78/05, II. ÚS 76/07).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že právo odporcu na riadne odôvodnenie
rozsudku preskúmavaného v odvolacom konaní porušené nebolo.

Odporca namieta, že súd nevykonal vo veci riadne dokazovanie, pretože jednotlivé dôkazy neprečítal.

Spôsob dokazovania listinami je upravený v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa

vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariadil pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili viaceré listinné dôkazy.
Súd na pojednávaní dňa 18.11.2014 ako to vyplýva z č.l. 154 spisu nariadil vykonanie dokazovania

oboznámením listinnými dôkazmi. Okrem iného oboznámil obsah listinného dôkazu, a to všeobecných
poistných podmienok z č.l. 7 a 8 a poslednou časťou osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, zároveň
oboznámil aj obsah ďalších listinných dôkazov. Na tom nič nemení ani odporcom namietaná skutočnosť,
že oboznamoval i vyjadrenie odporcu z č.l. 70 - 93 spisu.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery oprel o dôkazy, ktoré
vykonal, pretože aj oboznámenie listín nachádzajúcich sa v spise nie je len výslovné čítanie týchto listín,
zodpovedá spôsobu dokazovania listinou, tak ako je upravený v ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Táto odvolacia
námietka odporcu teda nie je dôvodná.

Odvolací súd sa zaoberal i ďalšou námietkou odporcu, že listiny nemohli byť prečítané vzhľadom na
obsah spisu a krátkosť času, dokedy trvalo pojednávanie dňa 18.11.2014, teda od 13:35 hod. do 14:20
hod. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by odporca namietal protokoláciu, teda žeby namietal, že
dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi nebolo vykonané aj keď mu bola umožnená priama
protokolácia v rámci záverečného prednesu, pričom záverečný prednes právneho zástupcu odporcu sa

nachádza na č.l. 154 posledný odsek, č.l. 154 druhá strana, č.l. 155 aj na druhej strane č.l. 155 spisu v
prvom odseku, preto aj túto odvolaciu námietku odporcu považuje odvolací súd za účelovú.

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 31.1.2008 poistnú zmluvu č. 4437300035, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 3.4.2009, v dôsledku neplatenia poistného. Zmluva zanikla s výsledkom

nedoplatku 54,24 eur.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Toneplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú

alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení
zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo
od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu

a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i)umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že
cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie

ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá
v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v

prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej
na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi
priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré

oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva
uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v
osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu

skončiť súdnym zmierom (§ 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol

vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského
konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka

rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli
ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol
rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovskéhokonaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť,g)bolaporušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na

ich ochranu (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd na doplnenie konštatuje:

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive odporcu, pričom podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce

niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že odporca preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Odporca si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a

nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa neposudzoval komplexne znenie čl. XV. VPP po
predchádzajúcom posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto obsahujú
hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky, odvolací súd konštatuje, že nemal dôvod na to,

aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje
s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“.

K odvolacej námietke odporcu, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým
vysvetlená navrhovateľke tretím nezávislým subjektom a bola jednoznačne individuálne dojednaná

odvolací súd konštatuje, že odporca v priebehu konania pred prvostupňovým a ani odvolacím súdom
uvedené tvrdenie nepreukázal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať
podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto navrhovateľ ovplyvniť nemohol. Zo znenia rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve (resp. vo VPP) inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitnevyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne
obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach.

Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť navrhovateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa čo do rozhodcovského rozsudku, tento súd správne
postupoval, pokiaľ podľa ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s tým, že účinky odkladu vykonateľnosti trvajú do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

K odvolacej námietke odporcu a nerešpektovanie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa odvolací
súd uvádza, že v obdobných veciach bolo súdmi rozhodnuté v niekoľkých desiatkach prípadov od roku
2014 a to tak súdmi prvého stupňa i odvolacími súdmi, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu

k odporcovi nemohlo byť prekvapivým rozhodnutím a odvolacia námietka je podľa názoru odvolacieho
súdu nedôvodná.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že okolnosť, že odporca sa obrátil na
Ústavný súd SR ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012

niejedôvodomnaprerušeniekonaniavpredmetnejprávnejveci.Naodôvodnenierozsudkusúduprvého
stupňa s tým, že nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje i odvolací súd a s dôvodmi sa stotožňuje.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č.k. 12C 188/2013-120 zo dňa 10.12.2013 súd prvého stupňa uložil odporcovi poriadkovú

pokutu vo výške 100,- eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 53 ods. 1 a 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa konštatoval, že uznesením zo dňa 15.10.2013 uložil odporcovi, aby sa v lehote 15
dní od doručenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva; pripojil k vyjadreniu listiny, na
ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak v prípade, ak nárok uplatnený v
návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 odporca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k
návrhu na začatie konania o 30 dní, s ktorou súd konkludentne súhlasil a neukladal neopakovanie,
nevyzývalodporcunapredloženievyjadreniavskoršejlehote.Odporcavšakvyjadreniekžalobe,listinné
dôkazy a rozsiahle vyjadrenia a uvádzané rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu predložil súdu až
05.12.2013.

Odporca pritom nedodržal ani lehoty, ktorú si sám stanovil, ktorú súd rešpektoval, teda najneskôr
do 24.11.2013, pričom predložením rozsiahleho vyjadrenia spolu s listinnými dôkazmi v tak krátkom
časovom úseku, 5 dní pred vytýčeným pojednávaním, o ktorom žalovaný mal vedomosť od 18.10.2013,
kedy prevzal predvolanie, nebolo možné doručiť právnemu zástupcovi navrhovateľa a zabezpečiť tak

primeraný časový priestor pre oboznámenie sa s jeho obsahom.Zistený skutkový stav posúdil súd prvého stupňa podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3, nakoľko odporca svojou
nečinnosťou hrubo sťažil postup konania, v dôsledku čoho považoval súd prvého stupňa za primeranú
uložiť mu pokutu v rozsahu 100,- eur.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie odporca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a nepreskúmateľnosť odôvodnenia výroku podľa ust. § 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa neuplatnenie práva odporcu, resp. jeho uplatnenie
pred začatím pojednávania nesprávne právne posúdil ako nesplnenie povinnosti. Nadväzne na to

neuplatnenie práva kvalifikoval ako sťaženie postupu v konaní hrubej intenzity a z tejto situácie vyvodil
svoju právomoc odporcu potrestať. Súd sankciu uložil nie za porušenie povinnosti, ale za neuplatnenie
práva v sudcovskej lehote, resp. za jeho uplatnenie pár dní po tejto lehote. Preto postupoval nesprávne
a nezákonne. Na neuplatnenie práva nemožno viazať sankciu. Súd uviedol, že predĺžená lehota mala
uplynúť v nedeľu 24.11.2013, teda podľa § 57 ods. 2 O.s.p. v pondelok 25.11.2013. Z obsahu spisu
vyplýva, že odporca až v piatok 28.11.2013 dostal kľúčový listinný dôkaz, a to list NBS č. ODT

12960/2013 z 22.11.2013, ktorý konštatoval, že dohoda o rozhodcovskom konaní špecifických v poistnej
zmluve vstupuje do výpočtu poistného v životnom poistení a odzrkadľuje sa v cene poistenia, čo má
dopad na jej eurokonformné hodnotenie podľa zámeru a účelu Smernice 93/13/EHS podľa jej 19.
odôvodnenia. Práve takýto priebeh udalostí zdržal podanie písomného vyjadrenia odporcu. O dva
pracovné dni po doručení listu NBS, t.j. utorok dňa 02.12.2013 odporca zaslal svoje vyjadrenie súdu.

O list doručený odporcovi dňa 28.11.2013, teda po súdom stanovenej predĺženej lehote odporca oprel
podstatu svojej argumentácie. Z toho plynie, že aj keby odporca adresoval súdu písomné vyjadrenie
pred 24.11.2013, i tak by sa nevyhol podaniu ďalšieho písomného vyjadrenia vzhľadom na listinný
dôkaz, ktorý sa do jeho dispozície dostal až 28.11.2013. Vyjadrenie odporcu zo dňa 02.12.2013 nebolo
tak žiadnou procesnou obštrukciou, ale uplatnenie práva v takej lehote, v akej to odporcovi umožnili

dostupné dôkazné prostriedky, pričom produkciou kľúčového z nich (list NBS) nemohol odporca z
časového ani obsahového hľadiska nijako subjektívne ovplyvniť.

Preto navrhol uznesenie zrušiť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Odporca dňa 18.10.2013 obdržal výzvu na vyjadrenie. Dňa 24.10.2013 žiadal o predĺženie lehoty na

30 dní. Táto lehota uplynula skutočne 24.11.2013, čo bolo v nedeľu, teda posledným dňom lehoty bol
pondelok 25.11.2013. Odporca skutočne dostal list NBS dňa 28.11.2013 a následne dňa 02.12.2013
zaslal svoje vyjadrenie súdu.

Podľa § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto

hrubosťažujepostupkonaniatým,ževsúdomurčenejlehoteneurobísúdomuloženýúkonalebonesplní
jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi,
alebo neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí
hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820,- eur.

Z výchovnej funkcie poriadkovej pokuty ako peňažnej sankcie nevyplýva možnosť uloženia poriadkovej
pokuty, ktorá predstavuje jeden z právnych prostriedkov, ktorý slúži súdu, aby mohol viesť riadne
konanie.

Odporca v súlade s pravidlami formálnej logiky vysvetlil, prečo povinnosť uloženú súdom nesplnil. Preto
odvolací súd uznesenie č.k. 12C 188/2013-120 zo dňa 10.12.2013 postupom podľa ust. § 221 ods. 1
písm. i/ zrušil, lebo nemalo byť vydané.

Uznesením č.k. 12C 188/2013-149 zo dňa 22.09.2014 súd prvého stupňa uložil svedkyni H. F. bytom N.

T. 20, okres T. nad W., poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet Okresného
súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 53 ods. 1, 2, 3 O.s.p.Konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 13.05.2014, na ktoré si svedkyňa riadne a včas
prevzala predvolanie dňa 26.03.2014, avšak pojednávania sa nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť

ospravedlnila až na základe výzvy súdu zo dňa 22.05.2014 zdravotnými dôvodmi, ktoré však súdu
žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 09.09.2014, na ktoré
bolo svedkyni predvolanie doručené riadne a včas dňa 28.05.2014, avšak svedkyňa sa pojednávania
nezúčastnila a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa § 53 ods. 1, 2 ,3 O.s.p. nakoľko svedkyňa vyššie
popísanou neprítomnosťou na pojednávaní hrubo sťažila postup konania, v dôsledku čoho považoval za
primerané uložiť jej pokutu v rozsahu 200,- eur, a preto rozhodol o uložení poriadkovej pokuty svedkyni
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie svedkyne H. F.. Navrhla uznesenie podľa obsahu zrušiť.

Uviedla, že z dôvodu riešenia posledných niekoľkotýždňových udalostí, akou je smrť jej bývalého
manžela, ktorého stav za uplynulé mesiace bol kritický a vážny, ktorý bol otcom jej dvoch detí, a taktiež
stratou zamestnania, veľkým nedopatrením si zamenila dátum výsluchu. Z toho dôvodu sa na súdny
výsluch nedostavila, za čo sa ospravedlnila. K odvolaniu priložila aj potvrdenie z Úradu práce, sociálnych
vecí sa rodiny o priznaní jej preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 134,40 eur mesačne od

01.08.2014.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č.: VT3/PvHN/
SOC/2014/35640-0016 vyplýva, že H. F. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.07.2014
bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Bol u nej zistený stav hmotnej núdze. Ona a spoločne

posudzovaný syn X. podali na Sociálnej poisťovni pobočka Vranov nad Topľou žiadosť o priznanie
sirotského dôchodku, nakoľko začalo konanie vo veci, p. F. H. a spoločne posudzovaným osobám sa
priznáva preddavok na pomoc v hmotnej núdzi od 01.08.2014.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie H. F. je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že H. F. sa osobne zúčastnila pojednávania dňa 18.11.2014, kde bola
vypočutá ako svedkyňa. Na deň 13.05.2014 riadne a včas prevzala predvolanie dňa 26.03.2014. Svoju

neprítomnosť ospravedlnila až na základe výzvy súdu zo dňa 22.05.2014 zdravotnými dôvodmi, ktoré
súdu nepreukázala. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 09.09.2014, na ktoré bolo svedkyni
predvolanie doručené riadne a včas dňa 28.05.2014, avšak svedkyňa sa pojednávania nezúčastnila a
svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že svedkyňa svojou neprítomnosťou na
pojednávaní hrubo sťažila postup konania a z objektívneho hľadiska by zrejme pokuta v rozsahu 200,-
eur bola primeraná.

Odvolací súd však zvážil aj subjektívne hľadisko na strane svedkyne. Skutočnosti, ktoré popísala boli

potvrdené i listinou, ktorú predložila v odvolacom konaní, teda rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou. Z uvedenej listiny vyplýva, že svedkyňa vo vzťahu k mal. dieťaťu
žiadalaopriznaniesirotskéhodôchodku,tedaskutočnosť,žebývalýmanželsvedkynezomrelsazakladá
na pravde, zároveň na jej strane bola zistená úradom hmotná núdza. Svedkyňa sa za neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila z okolnosti, že si pomýlila dátum, na ktorý bola predvolaná na pojednávanie

logicky vysvetlila svojím rozpoložením. Teda nastali dôvody hodné osobitného zreteľa nezávisle od jej
vôle.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 12C 188/2013-149 zo dňa 22.09.2014 zrušil.

Odvolací súd tak urobil z dôvodu, že za okolnosti na strane svedkyne uložená pokuta nemôže už plniť
výchovnú funkciu a vzhľadom na preukázané pomery na strane svedkyne, išlo by o pokutu likvidačnú,
čo odporuje účelu zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.